Vládne opatrenia nedávajú dôvod na veľký optimizmus Na aktuálne problémy slovenskej ekonomiky sme reagovali v rozhovore s popredným slovenským prognostikom a analytikom Pavlom Kárászom. V dňoch najväčšieho prepadu kurzu koruny sa na kapitálovom trhu zaznamenali nákupy devíz hospodárskymi subjektmi vo väčšom množstve, označované aj ako špekulatívne. Je to ojedinelý jav alebo treba v budúcnosti s ním počítať pravidelne? - Nákupy môžu uskutočňovať iba tie firmy, ktoré majú na to dostatočné vybavenie. To súvisí aj s privatizáciou v posledných rokoch. Špekulatívne nákupy devíz za rôznym účelom nemožno vylúčiť ani v budúcnosti. Podstatné však je, že súčasný devízový systém plávajúceho kurzu a devízové rezervy, ako aj výkonnosť hospodárstva, NBS neumožňujú eliminovať ich vplyv na devízový kurz. Kým teda máme systém plávajúceho kurzu, slovenská ekonomika musí rátať s veľkými výkyvmi výmenného kurzu. Treba však veriť, že kurz sa stabilizuje a bude oscilovať okolo určitej rovnovážnej polohy a keď dôjde k účinnejšej koordinácii fiškálnej a menovej politiky, nájde sa prijateľný kurzový režim pre krajinu. To však vyžaduje lepšie parametre, čo sa týka výkonnosti ekonomiky a devízových rezerv, lebo počas tohto roka devízové rezervy NBS oscilovali pod hranicou 3 mld. USD, čo je v zmysle trojmesačného priemerného dovozu kritická hranica. Akoby ste spochybňovali opodstatnenosť zavedenia plávajúceho kurzu. - Myslím si, že Slovensko z hľadiska ekonomickej výkonnosti ešte nebolo zrelé na tento krok. Avšak z aspektu hospodárskeho vývoja bolo k nemu donútené. Dôsledky jeho predčasného zavedenia sa odzrkadľujú v nestabilite hospodárskeho prostredia. Zaujímavé pritom je to, že všetky volebné programy politických strán obsahovali zavedenie plávajúceho kurzu. Preto je paradoxné, keď sa teraz ministerka financií B. Schmögnerová vyjadruje, že SR na to nemá a lepší by bol fixný kurz. Čo vyvoláva špekulatívny nákup devíz? - Príčiny sú rôzne. Od špekulácií na finančnom trhu až po očakávané pohyby v ekonomike vyvolané nestabilitou politickej situácie. Opozícia predpovedá, že v septembri prepuknú na Slovensku sociálne nepokoje. Je reálny predpoklad zhoršenia sociálnej situácie do takej miery, že sa to premietne do masových prejavov vôle politických zmien? - Sú oblasti, kde keď vláda pri znižovaní rozpočtových rizík siahne, situácia sa skôr skomplikuje namiesto toho, aby mala tendenciu zlepšiť sa. Daňová zaťaženosť patrí medzi ne. No a v opatreniach vlády práve ona dosť silno rezonuje, veď DPH i dovozná prirážka ju výrazne zvyšujú. Je teraz na vláde, aby dokázala upokojiť obyvateľov, aby boli ešte ochotní znášať obete za transformáciu. Musí ukázať reálnu perspektívu, že sa situácia za nejaký čas zmení. Žiaľ, objektívne treba povedať, že ohlásené opatrenia možnosť takejto prijateľnej perspektívy nevyvolávajú. Pravdepodobnosť zvyšovania sociálnej nespokojnosti teda rastie. Ťažko však možno predpovedať, či situácia bude gradovať do septembra alebo na budúci rok. Všetko však nasvedčuje tomu, že situácia sa po sociálnej stránke stane veľmi vážna. Premiér M. Dzurinda si to uvedomuje, preto občanov žiada o dvanásťmesačnú trpezlivosť. Čo treba v makroekonomike urobiť, aby sme sa takejto kríze vyhli, aby sa prejavili prvé náznaky k lepšiemu? - Zásadne treba zvýšiť dynamiku exportu. V tejto súvislosti treba spomenúť kosovskú krízu. Po vojakoch prídu do krajiny hospodári, preto sanácia ekonomiky postihnutej týmto konfliktom by mohla pre SR znamenať radikálne zvýšenie zahraničného dopytu, najmä v stavebníctve a investičných celkoch. Mohlo by dôjsť k podobnému efektu ako v roku 1994, keď prvý hospodársky rast bol vyvolaný zahraničným dopytom. Umožnilo by to krajine sa nadýchnuť, lebo ekonomika sa môže nadýchnuť vtedy, ak akumuluje isté finančné prostriedky, ktoré umožnia alší rozvoj. Ale keď tieto finančné prostriedky ubúdajú, ako v súčasnosti, vidina ďalšieho rozvoja sa vzďaľuje. Vláda podstatne zvýšila finančnú zaťaženosť obyvateľov i podnikateľskej sféry. Nepovedie to k oživeniu nelegálnej alebo tzv. tieňovej ekonomiky? - Platí vždy priama úmera: čím väčšia daňová a finančná zaťaženosť, tým viac sa podniky a ľudia vôbec snažia uliať. Vláda v tomto prípade nezvolila správnu stratégiu. Mala ponechať viac finančných prostriedkov podnikateľskej sfére, aby sa mohla rozvíjať. Potom môže platiť aj viac do rozpočtu. Okrem toho sme svedkami veľkého vymáhania dlhov, nedoplatkov a podobne. Iste, treba sa snažiť získať čo sa ešte získať dá, ale viac treba pôsobiť a rozvíjať faktory, ktoré jej rozvoj tieňovej ekonomiky pribrzďujú. Daňová zaťaženosť je v SR už dávno nad hranicou optimálnej zaťaženosti. (Pokračovanie)
Daňová zaťaženosť patrí medzi ne. No a v opatreniach vlády práve ona dosť silno rezonuje, veď DPH i dovozná prirážka ju výrazne zvyšujú. Je teraz na vláde, aby dokázala upokojiť obyvateľov, aby boli ešte ochotní znášať obete za transformáciu. Musí ukázať reálnu perspektívu, že sa situácia za nejaký čas zmení. Žiaľ, objektívne treba povedať, že ohlásené opatrenia možnosť takejto prijateľnej perspektívy nevyvolávajú. Pravdepodobnosť zvyšovania sociálnej nespokojnosti teda rastie. Ťažko však možno predpovedať, či situácia bude gradovať do septembra alebo na budúci rok. Všetko však nasvedčuje tomu, že situácia sa po sociálnej stránke stane veľmi vážna. Premiér M. Dzurinda si to uvedomuje, preto občanov žiada o dvanásťmesačnú trpezlivosť. Čo treba v makroekonomike urobiť, aby sme sa takejto kríze vyhli, aby sa prejavili prvé náznaky k lepšiemu? - Zásadne treba zvýšiť dynamiku exportu. V tejto súvislosti treba spomenúť kosovskú krízu. Po vojakoch prídu do krajiny hospodári, preto sanácia ekonomiky postihnutej týmto konfliktom by mohla pre SR znamenať radikálne zvýšenie zahraničného dopytu, najmä v stavebníctve a investičných celkoch. Mohlo by dôjsť k podobnému efektu ako v roku 1994, keď prvý hospodársky rast bol vyvolaný zahraničným dopytom. Umožnilo by to krajine sa nadýchnuť, lebo ekonomika sa môže nadýchnuť vtedy, ak akumuluje isté finančné prostriedky, ktoré umožnia alší rozvoj. Ale keď tieto finančné prostriedky ubúdajú, ako v súčasnosti, vidina ďalšieho rozvoja sa vzďaľuje. Vláda podstatne zvýšila finančnú zaťaženosť obyvateľov i podnikateľskej sféry. Nepovedie to k oživeniu nelegálnej alebo tzv. tieňovej ekonomiky? - Platí vždy priama úmera: čím väčšia daňová a finančná zaťaženosť, tým viac sa podniky a ľudia vôbec 
