|
|
||||||||||||||||
| Piatok 23.Júla 1999 | |||||||||||||||||
Menej kalórií a cholesteroluChcete sa stravovať zdravšie? Využite ponuku pštrosieho mäsa Medzi nové odvetvie živočíšnej výroby v SR sa v posledných rokoch zaradil chov pštrosov, ktorý aj legislatívnymi úpravami v roku 1998 zákonom č. 194/98 Zb. ich posunul spolu s hydinou medzi hospodárske zvieratá. V blízkej budúcnosti, najneskôr do októbra 1999, čaká Asociáciu chovateľov pštrosov v SR zistenie počtu chovov, stavov zvierat, chovaných plemien, chovateľskej a hygienickej úrovne. V súčasnosti sa podľa odborníkov chovajú v SR tri základné plemená pštrosa afrického dvojprstého, ktoré budú východiskovými pre šľachtiteľské programy podľa reprodukčného zamerania postupne s vypracovaním programu pre finálny produkt, s orientáciou na mäso a kvalitnú kožu. Konečnú odpoveď však dá trh. Je nepochybné, že treba ustáliť počty chovov a stavy zvierat, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre náročný investičný program, ktorý sa nezaobíde bez spolupráce viacerých chovateľov. To podmieni možnosť úverov, dotácií ministerstva pôdohospodárstva, rozvojových či podporných fondov, ktoré by zlepšili ekonomiku chovu. Podľa štatistiky evidujú v SR minimálne 50 chovateľov a 1400 pštrosov, v tomto roku očakávajú ich nárast na 1600. Bez dotácií Príkladom naštartovania v tejto sfére je pštrosia farma Camelus z Očovej, ktorá má podnikateľský program podrobne rozpracovaný. V tejto oblasti je už citeľná zmena v cenových reláciách. Skok v cenách vidieť od roku 1992, keď chovné trio vo svete stálo vyše milióna korún, dnes kleslo na tretinu až pätinu pôvodnej ceny. Takisto jedna vypracovaná koža pred niekoľkými rokmi stála 2000 DEM, dnes stojí najvyššia kvalita 600 DEM aj menej. V SR zatiaľ absentuje plemenársky program. Za úspešný chov sa považuje podľa manažérov z Camelusu ročná produkcia 40 až 50 vajec, pričom kritické obdobie mláďat je do dvoch týždňov. Drobní chovatelia dosahujú niekedy až 80 kusov, čo je úspešnosť až 65 %. Základom ekonomiky v tejto sfére je reprodukčná schopnosť. A pri nesprávnej investícii, v snahe ušetriť, možno rozhodnúť o úspechu či neúspechu tohto podnikania. Chov pštrosov nemá s výnimkou štátov južnej Afriky osobitnú dotačnú podporu. V USA sú producenti pštrosieho mäsa zaťažení osobitnou daňou a v Nemecku chov na hospodárske účely zakázali. Podľa názoru chovateľov v SR by mali byť dotácie poskytované minimálne aspoň na základné stáda. Dotácie by mali zabezpečovať výrobu potravín podľa výživového modelu, chrániť ekonomiku producentov, ale vytvárať aj tlak na znižovanie vkladov výroby za podmienok trhového hospodárstva a tým i na cenu. V SR sa nedostatočne využívajú kapacity na vznik a rozšírenie chovu pštrosov, veľmi rozdielna je úroveň krmív, nízka je úroveň tržieb za chovný materiál a finálny produkt a zrejmý je i nepomer medzi ponukou a dopytom pštrosieho mäsa. V súčasnosti k odberateľom patria obchodné domy, reštaurácie a hotely, avšak stáva sa skôr delikatesou pre strednú majetnejšiu vrstvu, aj keď cena mäsa je o tretinu nižšia oproti cene v zahraničí. Chýba odbyt Keďže pštros patrí medzi hospodárske zvieratá, zužitkuje sa z neho všetko. S výnimkou južnej Afriky a USA nemajú krajiny vybudované stabilné odbytové kanály pre pštrosie produkty, s čím sa stretáva i SR. Domáci producent farma Camelus uvádza, že pštrosie mäso má 10-krát menší obsah tuku ako bravčové mäso, najnižší obsah kalórií a tiež cholesterolu. Záujem o túto podnikateľskú sféru, a to nielen u nás, je značný. V SR môže byť variantom aj účelové využitie pštrosa v menších chovoch záujmových, napríklad s využitím v agroturistike. Štát by mal podporiť rozvoj tohto podnikania na získanie dotácií, a to v oblasti technológie chovu, v zachovaní genofondu, podporiť šľachtenie za domácich podmienok, legislatívne podchytiť kontrolu úžitkovosti, vypísať granty na riešenie problémov na vedeckovýskumnej báze. Eva Berčíková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |