Ďalší muž z KGB na čele ruskej vlády Včera prezident Boris Jeľcin pokazil prázdniny tak ministrom, ako aj parlamentnej špičke, keď opäť odvolal vládu a požiadal Štátnu dumu o súhlas s novým premiérom Vladimírom Putinom. Sergej Stepašin padol nečakane. Prezident Boris Jeľcin ho odvolal po trojmesačnom pôsobení na čele kabinetu ministrov. Vo chvíli, keď generál prišiel do Kremľa po ceste na severný Kaukaz, kde s velením ruských ozbrojených síl a vedením republiky Dagestan riešil stav po vpáde islamských extrémistov. Boris Jeľcin svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Nič o tom nepovedal ani v televíznom prejave. O to väčšie boli rozpaky expremiéra, keď oznamoval členom svojej vlády novinu, ktorú mu tlmočil prezident. Rozpakmi boli poznamenané aj prvé ohlasy. Neskôr však prevládli negatívne reakcie. Ruská politická elita kritizuje najmä časté zmeny vlád (za tri roky padol štvrtý kabinet), ktoré neprospievajú ani ekonomike, ani politickej stabilite v štáte. Opozícia dokonca tvrdí, že včerajšie udalosti sú len predzvesťou oveľa nepríjemnejších stavov v Rusku. Predseda bezpečnostného výboru parlamentu Iľjuchin, ktorý je jedným z najradikálnejších oponentov Kremľa tvrdí, že v Rusku bude čoskoro vyhlásený výnimočný stav. Práve to je dôvod, prečo sa na severnom Kaukaze rozdúchava ohnisko napätia. Teraz treba ešte v Moskve vyprodukovať niekoľko výbuchov. Prezident môže vyhlásiť, že mal dobrú vôľu zabezpečiť včas parlamentné aj prezidentské voľby. Hlasovanie o zložení dolnej komory parlamentu 19. decembra tohto roka - práve o tom Boris Jeľcin vydal včera jeden zo svojich výnosov. A pokiaľ ide o voľbu hlavy štátu, trojročné výročie inaugurácie do funkcie oslávil zverejnením mena svojho následníka. Je ním práve V. Putin ako dezignovaný premiér. Jeľcin ho charakterizoval ako dôstojného kandidáta, ktorý je schopný skonsolidovať ruskú spoločnosť v 21. storočí a pokračovať v ním začatých reformách." Je to človek, ktorý dokáže zomknúť vôkol seba tých, ktorých v novom 21. storočí čaká obnovovať veliké Rusko," povedal včera prezident. Jeľcin o mnohých favoritoch, tzv. mladých reformátoroch hovoril ako o svojich nástupcoch, po prvý raz však verejne vyslovil meno konkrétneho. Kariéra 47-ročného Putina začala stúpať po tom, ako ho prevelili z Petrohradu do Moskvy. Od augusta 1996, teda od posledného zvolenia B. Jeľcina, patril Putin do tzv. najužšieho kruhu hlavy štátu. Prešiel funkciami v administrácii Kremľa, bol riaditeľom federálnej bezpečnostnej služby a od marca tohto roka zároveň aj tajomníkom rady bezpečnosti RF. V. Putin po tom, čo ho prezident označil za najdôstojnejšieho kandidáta na funkciu prezidenta v roku 2000, vyhlásil, že sa o kreslo v Kremli bude celkom určite uchádzať. Zmenu na čele vlády komentoval ako potrebu hlavy štátu meniť politické rozloženie síl pred parlamentnými voľbami. Sergej Stepašin sa objavil ako jeden z perspektívnych typov na najvyššiu priečku v kandidátskej listine. Pre Kremeľ je víťazstvo kohokoľvek z tzv. Lužkovovho bloku neprijateľné. Prezident a najmä Kremeľská rodina, ako sa všeobecne nazývajú jeho najvernejší, sa podľa mnohých komentátorov obávajú toho, že prezident nemá zákonom stanovené záruky po skončení svojho funkčného obdobia, a preto sa chce aj po odchode na prezidentský dôchodok zabezpečiť spolu s rodinou. A o to by sa mal postarať verný Putin. Mária Mikušová Moskva
