|
|
||||||||||||||||
| Streda 11.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Optimizmus vyviera z realizmuDostať sa na štartovaciu čiaru neznamená prijatie V minulých dňoch navštívil našu redakciu podpredseda vlády SR a predseda Strany občianskeho porozumenia Pavol Hamžík. V besede sme sa venovali predovšetkým otázkam integrácie Slovenska do európskych štruktúr a slovenskej vnútropolitickej scéne. Ukazuje sa, že aj strana, ktorá vo svojom názve deklaruje občianske porozumenie, týmto porozumením neplytvá a má vyhranené názory. Napokon sme neobišli ani jeho majetkové pomery a spýtali sme sa na názor na záujem médií o súkromie politikov. Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí a v integrácii do európskych štruktúr, ktorú máte ako podpredseda vlády na starosti, to platí vari viac ako kdekoľvek inde. Skríning, ktorému nás podrobila Európska komisia, je skončený a vy prekypujete optimizmom. Aké máte na to dôvody? - Ani by som nepovedal, že prekypujem optimizmom, skôr hodnotím situáciu realisticky. Vyplýva to z mojich skúseností, z mojich kontaktov s predstaviteľmi členských štátov EÚ a Európskej komisie. Politické kritériá plníme a ekonomické kritériá a opatrenia, ktoré sme prijali, sa akceptovali. Nechcem povedať, že boli privítané, ale Európska komisia k nim nevyslovila výhrady. Stav našej ekonomiky sa zásadne nelíši od tých kandidátskych štátov, ktoré už negociujú o svojom vstupe. Všetko naznačuje, že helsinský summit prijme rozhodnutie o začatí rokovaní o vstupe SR do Európskej únie. Je to absolútna zahraničnopolitická priorita vlády. Treba si však uvedomiť, že teraz ide o začatie rokovaní, nie o vstup. S EÚ budeme musieť byť zladení až v momente vstupu a dovtedy ešte uplynie pár rokov. Dá sa teda použiť také prirovnanie, že nám ide o to, aby nás pustili na štartovaciu čiaru. A sám vstup si môžeme predstaviť ako cieľ, ku ktorému nám od tej štartovacej čiary zostáva prejsť poriadny kus cesty... - Áno, je to dlhodobý proces. V prvom rade sa musíme prispôsobiť ekonomicky. Preto realisticko-optimisticky hodnotím časový horizont vstupu do ekonomických únií okolo roku 2004, 2005, a to nielen pre nás, ale aj pre tie krajiny, ktoré už rokovania začali. Príliš za nimi nezaostávame, pretože v harmonizácii práva s európskym právom postupujeme a prešli sme tzv. individuálnym skríningom, teda individuálnym hodnotením podľa jednotlivých kapitol, ktoré sa budú negociovať. Máme veľkú šancu dobehnúť krajiny, ktoré už rokujú. Na čo musíme dať najväčší dôraz, kde sa javia najväčšie problémy? - Nehovoril by som o problémoch. Tie sú spojené s celkovým procesom transformácie a jeho zložitosťami. Je to vlastne revolučný proces, lebo prechádzame na úplne iný systém ekonomiky, ako sme tu mali pred novembrom 1989. Ťažiskovú úlohu slovenskej vlády vidím v liberalizácii ekonomiky, teda vo vytváraní štandardného trhového hospodárstva. Musíme vytvoriť podmienky pre takú spoluprácu v ekonomickej oblasti, aby sme po vstupe do únie mohli fungovať, aby to našej ekonomike pomohlo a aby sme boli pre ekonomiku EÚ prínosom. Pre občana by to po roku 2004 malo znamenať de facto širší priestor na vlastnú realizáciu. Teda bude môcť podnikať, zamestnať sa alebo študovať vo všetkých krajinách EÚ, a to bez nejakých byrokratických bariér. - Áno, celý proces prístupu k EÚ znamená obrovskú pomoc aj podnikateľskému sektoru. Ide o vytváranie podmienok na rozvoj ekonomiky, a to je z hľadiska občana rozhodujúce, lebo to súvisí s rastom životnej úrovne. Tento proces považujem za vysoko pozitívny. Treba vidieť, že tu je určitá tendencia, ktorej je nevyhnutné sa prispôsobiť. Teda integrovať nielen ekonomiku, ale aj politiku. To súvisí s tým, že nie sme už ďaleko od času, keď si budú ekonomicky konkurovať nie jednotlivé štáty, ale celé kontinenty. A my chceme byť súčasťou partnera, ktorý bude pre ostatných silným konkurentom. To je úplne zákonitá tendencia vývoja. Kto to skôr pochopí, ten vyhráva. Určite nemožno oddeliť vnútornú politiku od zahraničnej. Zrejme aj od našich bilaterálnych vzťahov bude závisieť, nakoľko budeme pre EÚ prijateľní. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku sa stretol s kritikou maďarskej vlády, je tu nedoriešený spor o Gabčíkovo, rakúska vláda má námietky proti našim jadrovým elektrárňam. - Vo vzťahu k členským štátom EÚ došlo po posledných parlamentných voľbách k výraznému posunu, Slovensko sa stalo zahraničnopoliticky dôveryhodnou krajinou, partneri sa k nám správajú otvorene. Samozrejme, že bránia svoje záujmy. Máme však silnú politickú podporu v Európskom parlamente, máme podporu aj v susedných štátoch, ktoré už rokujú o vstupe do EÚ, teda v Česku, Poľsku a Maďarsku. Čo sa týka vzťahov s Maďarskom, problémy, ktoré ste spomínali, sa riešia. Gabčíkovo je odpolitizované, nestretávame sa s touto otázkou v našich rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie. Zákon o jazyku národnostných menšín je podľa môjho názoru dobrý, pretože opätovne umožňuje používanie jazyka menšín v úradnom styku, dokonca ide nad rámec. Predpokladám, že takto to bude hodnotiť aj Európska komisia, napokon sme tieto otázky konzultovali s jej predstaviteľmi. Pokiaľ ide o jadrovú energetiku, vytvorili sme s Európskou komisiou pracovnú skupinu, ktorá sa týmto otázkam venuje z hľadiska Európskej komisie, nie jednotlivých členských štátov, aj keď na ich pozície musí, samozrejme, brať ohľad. Je úplne legitímne, že Rakúsko má záujem, tak ako ho máme, samozrejme, aj my, aby jadrové elektrárne u nás a všade na okolí boli bezpečné. Vychádzame z hodnotení príslušných medzinárodných inštitúcií, predovšetkým Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni. Posledné kontroly sú pozitívne, máme veľmi kvalifikovane a kvalitne pracujúci úrad jadrového dozoru, ktorý vlastne pre diskutované bloky I. a II. elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach dáva povolenie na prevádzku z roka na rok, a rokujeme o odstavení týchto dvoch blokov. Vychádzame pritom zo životnosti V-1. Rokujeme o troch termínoch jej prípadného odstavenia: v rokoch 2000 - 2005, 2008 - 2010 alebo 2013 2015. S tým počíta aj pripravovaná energetická stratégia Slovenska, ktorá obsahuje aj jadrovú koncepciu SR. Predpokladám, že Európska komisia bude akceptovať termín okolo roku 2010 a myslím si, že je reálny. Lenže s Európskou komisiou hovoríme nielen o odstavení tejto elektrárne, ale aj o tom, ako to financovať. Čím túto energiu nahradíme? - To je dôležitá otázka, pretože ju nahradiť musíme. Máme záujem hovoriť aj o alternatívnych zdrojoch energie a uvažujeme aj o dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. O tom práve bude koncepcia jadrovej energetiky, ktorou sa vláda bude zaoberať do 15. septembra, pretože termín, ktorý určí vláda na odstavenie Jaslovských Bohuníc, bude posudzovať hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá bude predložená helsinskému summitu. Musím však zdôrazniť, že som sa nikdy nestretol s tým, že by snáď Európska komisia žiadala odstavenie bloku V-1 v roku 2000. A ani oficiálne vládne miesta Rakúska nám nehrozia vetom pokiaľ ide o začatie rokovania o vstupe alebo o vstup. Je dobré, že sa tieto otázky riešia v odbornej rovine. Čo však naša vnútropolitická scéna? Iste nielen náš občan má dojem, že imidž nám kazia aféry, kauzy a škandály, ktoré nám tu vybuchujú rad radom ako gejzíry. - Situáciu netreba príliš dramatizovať, aj keď tento vývoj z nášho vnútropolitického a vnútrokoaličného hľadiska považujem za negatívny. Tieto kauzy sa nemali vyskytnúť a ak už sa vyskytli, mali sa vyriešiť ihneď. Nemožno hľadať riešenie dva-tri mesiace. To sa týka GSM 1800, aj Slovenských telekomunikácií, no a najmä Slovenských aerolínii. Ale týka sa to aj Nafty Gbely a ďalších, tzv. privatizačných káuz predchádzajúcej vlády. Myslím si, že zásadné opatrenia by mali upokojiť verejnú mienku a ukázať, že vláda sa vie s kauzami jednoznačne vyrovnať. Ste nielen podpredsedom vlády, ale aj predsedom Strany občianskeho porozumenia (SOP). Ako sa na tieto vnútropolitické faux pas pozerá SOP? - Máme záujem na stabilite vzájomných vzťahov v koalícii. Treba povedať, že veci zašli za únosnú mieru aj preto, že sa neriešili hneď. Lenže znižujú kredit celej koalície, a tým aj kredit SOP, a to si nemôžeme dovoliť. Môžete však hovoriť o šťastnej ruke pri výbere ľudí, ktorých vaša strana nominovala do funkcií, pretože ich mená sa neobjavili ani v jednej kauze alebo afére... - Dvaja členovia vlády a štyria štátni tajomníci podľa môjho názoru pracujú tak, ako by členovia vlády mali pracovať. Štátni tajomníci možno nie sú takí viditeľní, pretože sa neprezentujú v médiách. Napríklad celý problém okolo Slovenských aerolínií bol vyriešený až potom, keď otázka leteckej dopravy pred niekoľkými týždňami prešla do kompetencie nášho štátneho tajomníka Ľudovíta Macháčka. Bol schopný prispieť k tomu, že sa našlo, ak aj nie ideálne riešenie, ale aspoň také, ktoré pohlo veci dopredu. Strana občianskeho porozumenia je najmladšia z koaličných strán. Hneď po svojom vzniku zaznamenala obrovský ohlas na verejnosti. Na čo sa teraz sústreďujete vo svojej straníckej práci? - Sme úspešným politickým subjektom pokiaľ ide o parlamentné a komunálne voľby, najmä prezidentské voľby. A chceme byť úspešní aj v budúcnosti. Posledný kongres SOP sa rozhodol vytvárať podmienky, aby sa strana dobudovala ako celorepublikový politický subjekt, aby posilnila svoje štruktúry tak, aby sa mohla sústrediť na riešenie problémov tejto spoločnosti a jej občanov. Bežného občana pravdepodobne menej zaujíma medializovaná rekonštrukcia vlády, ale zaujíma ho, či sme prijali potrebné ekonomické opatrenia a aký dôsledok to bude mať na jeho životnú úroveň. Predpokladám, že občana nezaujíma, akú vládu sme tu mali pred deviatimi mesiacmi, ale ako sa táto vláda vyrovná so súčasnými problémami a s dedičstvom tej minulej. Posledný kongres vytvára podmienky, aby SOP nebola v budúcnosti stranou jedného alebo dvoch ľudí, ale aby mala tvár, ktorú prezentujú viaceré osobnosti. Za najdôležitejšie považujeme presvedčiť občanov, že sme tu kvôli nim. Nejde o to, aby predstaviteľ SOP sedel vo vláde a v parlamente a v niektorých štátnych správach, toto nikdy cieľom SOP nebolo. Máme dlhodobé ciele, a podľa toho aj pristupujeme k otázkam, ktorými sa koalícia a vláda zaoberajú. Máme záujem urýchliť proces privatizácie, či už ide o bankový sektor, ale aj ostatné oblasti. A aby sa štandardizovali vzťahy medzi politikou a ekonomikou. Aký je váš postoj k privatizačným prechmatom bývalej vlády? - Ukázalo sa, že vyrovnať sa s privatizáciou prechádzajúcej vlády za daného stavu legislatívy je omnoho zložitejšie, ako sme to videli z predvolebných tribún. V prvom rade musíme mať na zreteli záujem ekonomiky. Ekonomika je v zložitom stave a sme proti tomu, aby sa nejakou reprivatizáciou ďalej poškodzovala. Už pred parlamentnými voľbami sme vystupovali proti tomu, aby sa po voľbách privatizované majetky jedným brali a druhým, takým istým, prideľovali len preto, že stoja za chrbtom terajšej vládnej koalície. Proti tomu vystupujeme zásadne. Ide nám o to, aby sme nových vlastníkov stabilizovali a aby ich majetky neprinášali úžitok len im, ale celej spoločnosti. Napokon, bol to majetok všetkých Očakávame, že noví majitelia sa budú správať zodpovedne a prinesú príslušné prostriedky aj do štátneho rozpočtu a nielen do svojich vreciek. V súčasnosti čoraz viac a viac rezonuje aj v bežných rozhovoroch občanov aj tematika Rómov. Široký komplex problémov nedávno vyvrcholil ich hromadným odchodom do Fínska a ďalších krajín, k tomu možno pridať nájazdy na zemiakové polia. Tento balík problémov rastie ako snehová guľa, na ktorú sa stále nabaľujú nové a nové problémy. Vy máte priamo v názve strany veľmi peknú myšlienku, a to občianske porozumenie. Ako riešiť tieto záležitosti v zmysle občianskeho porozumenia? - Myšlienka porozumenia má tiež svoj limity. S porušovaním zákona nemôže mať porozumenie nikto. Iným limitom je súčasná situácia, ktorá zatiaľ nie je štandardná. Chceme v budúcnosti prispievať k tomu, aby vzťahy medzi koalíciou a opozíciou boli menej konfrontačné, najmä tam, kde si to vyžaduje záujem Slovenska, záujem jeho občanov. Musíme však vychádzať z toho, že prechádzame zložitým obdobím skutočne revolučných zmien politického a ekonomického systému, a tieto zmeny nie sú skončené. Takže určité problémy, s ktorými zápasíme, sú objektívne. Pokiaľ ide o rómsku populáciu, ide o problém sociálny, ekonomický, kultúrny, vzdelanostný, demografický atď. atď., ktorý sa nepodarilo riešiť dlhé desaťročia. Nevyriešime ho za jeden, dva roky, avšak treba skutočne prijať závažné opatrenia, vytvoriť podmienky na to, aby sa postupne začal riešiť. Okrem toho sa týka nielen Slovenska, ale celej Európy, aj niektorých západoeurópskych štátov. Už niekoľko rokov je známa snaha riešiť ho aj na celoeurópskej úrovni pod záštitou vysokého komisára pre národnostné menšiny Rady Európy a ďalších inštitúcií. Avšak začať musíme od seba. Samozrejme, riešenie tohto problému je predovšetkým ekonomickou záležitosťou a otázkou dostatku prostriedkov. Ale máme povinnú školskú dochádzku a možnosť zlepšiť vzdelanostnú úroveň Rómov. Je tu otázka sociálno-demografická - je neúnosné priviesť na svet 10 či 15 detí, ktoré neprichádzajú na svet zdravé, nemajú riadnu výživu a nedostanú riadne vzdelanie, o ktoré sa rodičia a ani štát nevedia dostatočne postarať. O týchto otázkach musíme rozmýšľať spolu so zástupcami Rómov. Bolo by dobré, keby tu existovali predstavitelia, ktorí by reprezentovali celú rómsku komunitu, aby boli partnerom. Pretože bez ich pomoci sa to nepodarí vyriešiť. V každom prípade odmietam, že by dochádzalo u nás k rasovému prenasledovaniu Rómov, že by tu boli politické dôvody, aby odchádzali zo Slovenskej republiky. Ojedinelé prípady sa síce vyskytnú a vyskytujú sa aj v stabilizovaných demokraciách, čo, samozrejme, nebudem nikdy obhajovať. Niet však dôvod na to, aby niekto žiadal o politický azyl. Skôr ide o organizovanú akciu a o to, že niektorí Rómovia, nie tí, ktorí skutočne žijú v biednych podmienkach, pochopili, že takýmto spôsobom si môžu pomôcť. Dovolím si polemizovať s tým, že je to predovšetkým ekonomická otázka, pretože v štyroch desaťročiach pred rokom 1989 sa investovalo veľa peňazí na pozdvihnutie rómskeho etnika a výsledok nebol adekvátny. Myslím si, že podstata je skôr vo filozofii prístupu, v tom, že treba nájsť účinný spôsob, ako na to. Faktom zostáva, že vláda minulý týždeň rozhodnutie odložila... - Vláda nerozhodla, pretože ťažké je akceptovať materiál, ktorým podpredseda vlády ukladá úlohy všetkým, len nie sebe, ťažko vychádzať z toho, že všetku zodpovednosť nesie splnomocnenec pre rómsku problematiku a nie podpredseda vlády, od ktorého sa očakáva riešenie alebo aspoň iniciatíva. Preto sa materiál vrátil, nemá zmysel, aby sme prijali hocičo, keď to nesplní účel. To je lepšie radšej ešte dva-tri týždne počkať, ešte o tom rokovať a prísť s opatreniami, ktoré sú skutočne prínosom. Súhlasím, že je to otázka filozofie prístupu k tomuto problému, ale filozofiu neurobíme sami, potrebujeme pomoc aj od medzinárodných inštitúcií. Zároveň je to aj otázka dostatočného množstva peňazí. V minulosti sme tu mali iný politický systém, mali sme vlastne policajný štát a ani tak sa nepodarilo donútiť Rómov, aby posielali svoje deti do školy, pretože to je aj otázka vzdelanostnej úrovne. Dnes máme demokraciu a ťažko niekoho donútiť, skôr je tu priestor na výchovu, na kultivovanie. A to si vyžaduje čas. Ak by sme mali znovu riešiť bytovú otázku, nemôže to zaplatiť štát, to nerobíme pre nikoho. Musia prispieť aj sami Rómovia. Treba tiež premyslieť systém viazania sociálnych podpôr na verejnoprospešné práce. Ak sa niekomu oplatí žiť zo sociálnej podpory a prídavkov na deti, preto nerobí a ešte si príde viac na svoje, ako keby chodil do roboty, tak musíme pouvažovať, či systém sociálnych dávok je skutočne únosný. Vyčleňovanie financií pre Rómov sa stretáva medzi obyvateľstvom s istou averziou, akoby táto skupina ľudí bola istým spôsobom privilegovaná, že sa ňou vláda zaoberá viac, ako tými ostatnými. - Musíme sa nimi zaoberať viac, pretože vláda sa vždy venuje tým oblastiam, ktoré sú viac zaostalé ako iné. Ale nemôžeme sa zaoberať takým spôsobom, aby to vyzeralo na diskrimináciu rómskeho etnika, pokiaľ ide o trestnoprávne veci alebo diskrimináciu ostatných občanov SR. Ide o snahu riešiť problém, ktorému treba dať prioritu. Ako je na tom občan Hamžík teraz, tri štvrte roka po tom, ako vstúpil do vlády? Podarilo sa vám aspoň trošku zbohatnúť? - Nie. Mal som doteraz lepší štandard ako prevažná väčšina občanov v Slovenskej republike, pretože som bol štrnásť rokov v diplomacii a veľmi som si to vážil. Aj som tam odviedol kus roboty. Po odchode z funkcie ministra zahraničných vecí som určitý čas aj podnikal, a celkom úspešne. Myslím si, že za danej situácie je finančné ohodnotenie členov vlády dostačujúce v porovnaní s ostatnými občanmi. V tomto smere nemám žiadny problém. Vybral som si ako slobodný človek. V diplomacii som prešiel od toho spodného schodíka až na post veľvyslanca a ministra zahraničných vecí, bol som štátnym úradníkom. Potom som odišiel z funkcie zo dňa na deň na ulicu, ale bolo to moje rozhodnutie a poradil som si. Teraz som sa tiež slobodne rozhodol. Nevedel som si predstaviť, že po štyridsiatke až do penzie už budem každý mesiac len počítať, koľko peňazí som zarobil. Človek má robiť to, na čo má predpoklady. Ja sa o to snažím. Myslím si, že môžem byť užitočný v politike a chcem byť v nej užitočný dlhodobo. Ako politik ste, samozrejme, na očiach verejnosti a pod kontrolou médií. Ako reagujete, keď sa dvoje novín, ktoré stoja presne na opačných póloch politického spektra, zaujíma o stavbu vášho rodinného domu? - Považujem za úplne legitímne, keď sa médiá spýtajú, odkiaľ som na to zobral. O každej korune mám doklad. Preto som odpovedal na otázky SME aj Slovenskej Republiky, keď sa ma na to pýtali. Desať rokov som pracoval v zahraničí, štyri a pol roka som mal plat na úrovni veľvyslanca, predal som byt, predal som auto, zobral som si pôžičku. Nič nemám, všetko sme investovali s manželkou do rodinného domu, ktorý teraz dokončujeme, a dlho sme na to sústreďovali prostriedky. Ale chcel by som poukázať na rozdiel medzi tým, ako tento materiál spracovali v SME. Spýtali sa, dostali odpoveď, konštatovali. Považujem to za seriózny prístup. V Slovenskej Republike však aj to, čo som im úplne otvorene povedal, zmanipulovali a dali do iného kontextu. Mám doma i dnes na stole žalobu na Slovenskú Republiku. Mám tri roky čas ju podať, ale bridí sa mi chodiť po súdoch so žalobou, preto som to doteraz neurobil. Ak to azda urobím, tak len pre prevenciu. Radšej poviem svoj názor zástupcom médií, ako by som mal podnikať nejaké radikálne kroky. Ako sa s touto pozornosťou namierenou na vašu osobu vyrovnáva vaša rodina, vaša manželka a dve dcéry? - Aj politik musí mať svoje súkromie. Moja manželka a hlavne dve dcéry neboli rady, keď som sa rozhodol znovu ísť do politiky, ale mám ich podporu, a stojíme jeden za druhým. Aj keď uznávam, že najmä manželka to nemá jednoduché. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
