|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 12.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kliatba zahraničných investíciíAko oživiť odvetvie, ktoré je už pridlho v agónii? Napriek tomu, že v posledných mesiacoch sa veľa strojárskych podnikov ocitlo v kolapse alebo na jeho pokraji, že sa vyostruje sociálne napätie, akoby nikto zo zodpovedných nebral tieto fakty vážne. Štatistiky potvrdzujú rastúci trend tohto odvetvia. Napríklad medziročný rast výroby v minulom roku dosiahol 12,8 % a podiel na výrobe priemyslu sa zvýšil o 19,2 % v roku 1997 na 24,5 % v roku 1998. Strojárstvo predstavuje 36,9 % exportu celého priemyslu SR. V tomto trende sa pokračovalo aj v prvom štvrťroku tohto roka, čo ilustruje i tabuľka. Pod pozitívne čísla sa podpísal najmä rozvoj automobilovej výroby, ktorá sa stáva prioritným programom v celom odvetví. Tým, že práve automobilový priemysel charakterizuje koncepčný prístup, rozvíja sa nielen finálna výroba, ale aj výroba komponentov. Hoci sa v strojárstve ako celku zvyšuje aj podiel pridanej hodnoty, a čoraz výraznejšie sa zvyšuje export, hospodársky výsledok odvetvia je trvale negatívny. V súčasnosti podniká v strojárstve vyše 660 subjektov s počtom pracovníkov nad 20. No napriek tomu sa strojárske kapacity v porovnaní s rokom 1990 využívajú len na 60 65 %. Príčin je viacero. Jednak už toľko omieľaný rozpad trhov bývalého RVHP, kam smerovala obrábacia technika, stavebné stroje, zdravotná technika a podobne. Klesol aj domáci dopyt a výpadky odbytu sa dostatočne nepodarilo presmerovať na trhy západu. Tým sa strojárske podniky ocitli v kritickej odbytovej a finančnej situácii. Okrem zastavenia zbrojnej výroby, z negatív treba spomenúť aj rozpad výskumno-vývojovej základne, nedostatok nových kapacít s odbytovou výrobou. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že problémové firmy sa sústreďujú do niekoľkých regiónov Slovenska (Považie, Martin a južné Slovensko), a tým sa v nich na neúnosnú mieru zvyšuje nezamestnanosť. Na druhej strane však pokles zamestnanosti priaznivo v mnohých spoločnostiach ovplyvnil rast produktivity práce. K pozitívnym prvkom v rozvoji strojárstva radí analýza MH SR aj zvyšovanie kvality a stále dobrú kvalifikačnú úroveň pracovnej sily, čoho výsledkom sú získavané certifikáty kvality. Otázne však je, či napríklad podcenením rozvoja učňovského školstva neprídu o niekoľko rokov strojárske firmy aj o spomenutú devízu dobrej kvalifikačnej úrovne pracovnej sily. Korene problému Minulý rok štatistiky zaznamenali absolútny pokles bankových úverov a výpomocí v strojárstve a vývoj nenabral žiaduci obrat ani v tomto roku. Skôr naopak. Ak k tomu prirátame platobnú neschopnosť, ktorá sa rozrástla do obrovských rozmerov, je jasné, že nepriaznivá situácia v raste pohľadávok po lehote splatnosti spôsobuje strojárskym firmám obrovské problémy. Podľa analýzy Zväzu strojárskeho priemyslu SR, práve finančnú situáciu v strojárstve verne zobrazuje vývoj pohľadávok, ktorých bolo v roku 1995 28 mld. Sk a na konci roku 1998 už 42,4 mld., čo je 149,2 % z vlastného imania. Celkovú ekonomickú situáciu podľa nich najlepšie opisuje stav zadlženosti, čiže pomer vlastného imania (majetok akcionárov) a cudzích zdrojov, teda záväzkov voči bankám a dodávateľom. Kým na začiatku minulého roka bola zadlženosť (vlastné imanie k cudzím zdrojom) strojárskych podnikov 1:2,6 (až 76 % potrieb podnikov sa financovalo zo zdrojov bánk a dodávateľov), ku koncu roku 1998 vzrástla zadlženosť až na 1:3,7. A hoci štatistiky za prvý polrok ešte nie sú k dispozícii, ukazuje sa, že nožnice pomeru sa aj naďalej roztvárajú. Pritom ak sa začne meniť pomer, čiže ak zdroje bánk tvoria prevahu financovania potrieb podniku, začínajú banky sťahovať svoje peniaze. Práve negatívny vývoj vo financovaní potláča podľa nej tendencie na oživenie strojárstva. Ak totiž podnik získa zákazku, nedokáže ju financovať z viacerých dôvodov. Po prvé - domáce zdroje sú drahé. Pri súčasných úrokových sadzbách sa viac pri priemernej rentabilite nedajú splatiť. Po druhé - zahraničné finančné inštitúcie nemajú dôveru k priemyselným firmám, ktorých vlastné imanie je nižšie ako 50 % aktív. Ako ďalej? Hoci automobilová výroba, ako aj prípravy na rozbeh výroby úžitkových automobilov, nákladných áut či dokonca autobusov by mohli byť aj naďalej nosným pilierom rozvoja strojárstva, je najvyšší čas prijať také systémové kroky, ktoré by pomohli aj ostatným strojárskym podnikom. No hoci na túto skutočnosť dlho upozorňujú nielen odborári (dokonca majú konkrétne návody) či Zväz priemyslu, ale aj predstavitelia vládnej koalície, akoby sa stále prešľapovalo na jednom mieste. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že na jednej strane musia aj podniky v rámci svojich možností zvyšovať úroveň výrobného procesu, manažmentu, skončiť majetkovú transformáciu a stabilizáciu spoločností. Jednou zo zásadných podmienok oživenia je vstup zahraničných investorov. Lenže štatistiky dokazujú, že ten sa k nám zatiaľ nehrnie. Naopak, zahraničné investície za prvý polrok sú výrazne nižšie ako za porovnateľné obdobie minulého roku. V tomto smere má, alebo by mala mať, hlavné tromfy v rukách predovšetkým vládna garnitúra. Ak nevytvorí stabilné podnikateľské prostredie, seriózny zahraničný kapitál na Slovensko nepríde. Podobne problémy strojárstva sa tak skoro nevyriešia, ak sa aspoň čiastočné výsledky proklamovanej a nevyhnutnej reštrukturalizácie bankovej sféry v blízkom období neprejavia v praxi. Rovnako, najmä na pleciach vlády, je ozdravenie finančných tokov v celej ekonomike a prijatie jasných postupov k rozhodnutiam o tom, ktoré strojárske podniky majú šancu prežiť a ktoré nie. Agónia neistoty nad desiatkami strojárskych podnikov totiž trvá príliš dlho. Zdena Rabayová Vývoj vybraných ukazovateľov za roky 1995 - 1998, resp. 1. štvrťrok 1999 Odvetvie: Strojársky priemysel Ukazovateľ*Merná jednotka*1995*1996*1997*1998*1. kvartál 1999*Index 1. kvartál 1999 a 1. kvartál 1998 Výroba tovaru*mil. Sk*71 861,8*81 972,1*88 693,7*127 867,1*33 979,7*128,6 Predaj spolu (bez DPH)*mil. Sk*79 404,7*90 307,9*97 332,8*138 103,9* 35 263*125,3 Predaj na vývoz*mil. Sk*44 478,9*48 929,4*56 729,5*95 089,1*26 944*149,6 Priemerný evidenčný počet pracovníkov*osoby*132 781*129 524*127 002*119 622*114 367*93,1 Náklady spolu*mil. Sk*97 623,4*118 831,8*125 629,2*179 372,9 Hospodársky výslekok pred zdanením*mil. Sk*-4 308,5*-5 783,7*-7 717,4*-10 105,9*2 396 Pridaná hodnota*mil. Sk*22 147,3*22 965,1*23 752,3*28 431,3 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
