Aj najspoľahlivejšie spravodajské služby niekedy šliapnu vedľa V dôsledku varovania americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) sa začala americká vláda pripravovať na rozpad bývalého ZSSR už o dva roky skôr, ako k nemu skutočne došlo. Podľa vtedajšieho prvého muža CIA Roberta Gatesa to bol jeden z jej veľkých úspechov, hoci neoznámený. Západ vďačí CIA v podstate aj za víťazstvo v studenej vojne, a to snáď až z polovice. Hoci, ako raz zdôraznil ďalší bývalý riaditeľ tejto prestížnej služby James Woolsey, špionáž riadená CIA je dnes ešte dôležitejšia ako za čias studenej vojny. Špionáž je totiž jedinou cestou, ako sa dozvedieť o plánoch zločineckých režimov, teroristov, šíriteľov zbraní hromadného ničenia a medzinárodných zločineckých kartelov. S jeho slovami by sa dalo súhlasiť, pokiaľ aktivita takejto špionáže neprerastie nad rámec, ktorý si podľa práva môže dovoliť (útok na čínsku ambasádu počas vojny v Kosove zapríčinenom starou mapou CIA). Niečo pravdy je aj na odpovedi amerických vojenských predstaviteľov smerujúcim k vlastným vládnym kruhom, ktoré sa domáhali vysvetlenia od čínskych predstaviteľov týkajúce sa náhleho zistenia, že Čína uskutočňovala niekoľko rokov proti USA špionáž. Veď my sme to robili rovnako, znela odpoveď spomínaných analytikov. Napriek nezasahovania do vnútorných záležitostí iného štátu, vykonáva dnes takmer každá väčšia krajina cielenú špionáž. No a zriedkavosťou nie je ani to, že členovia takejto tajnej služby pracujú často ako dvojšpióni. Za tučné kontá však v prípade odhalenia riskujú doživotie alebo trest smrti. Niekdajšia jednotka KGB v Londýne Oleg Gordijevskij pracoval v rovnakom čase ako agent britskej špionáže. Rovnako Američan Aldrich Ames, ktorý si odpykáva doživotie, sa pre zmenu nechal naverbovať do sovietskej KGB a v rokoch 1985 - 1989 jej vyzradil 25 amerických agentov, čím si USA zničili sieť zdrojov v
