|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 16.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žatevná bilancia oživí problémyPoľnohospodári pod tlakom odberateľských vzťahov Tohtoročná žatva už pomaly speje k záveru, ale k spokojnosti s jej výsledkami je veľmi ďaleko! Týka sa to konkrétne chlebového obilia. Zo štatistiky vyplýva, že tohtoročné žatevné úsilie poľnohospodárov bude menej efektívne ako minuloročné. Pravdou je, že časť obilia ešte zostala na koreni - najmä vo vyššie položených oblastiach, no to už veľmi neovplyvní konečné žatevné účtovanie. Najmä, keď vieme, že všetko sa odvíja od výsledkov v najväčšej obilnici na južnom Slovensku. A tam už je žatva iba spomienkou. Tohtoročná úroda pšenice bude podľa predpokladov na úrovni 4,2 - 4,3 tony z hektára, pričom vlani to bolo o takomto čase priemerne 4,44 tony. Výraznejší pokles je však najmä v priemerných hektárových úrodách jačmeňa, až vyše o pol tony na hektár! Určite, nielen vlaňajšia jesenná nepriazeň počasia pri zakladaní ozimín, ale aj nedávne letné búrky odkrojili z množstva úrody, ale aj z kvality potravinárskej pšenice. Preto je teraz dôležité, aby sme si dokázali zabezpečiť dostatok chlebového obilia pre vlastnú potrebu a nemuseli ho dovážať. To je aj dôvod, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou neráta ani s jej vývozom. Jednoducho, štát musí mať aj v tomto smere rezervu. Kompetentných na ministerstve pôdohospodárstva to viedlo k zastaveniu uzatvárania zmlúv na v máji schválený vývoz stotisíc ton potravinárskej pšenice zo starých zásob Štátneho fondu trhovej regulácie. Tlak ručenia Iný problém je však v samom speňažovaní úrody. Veď kým v predchádzajúcich týždňoch sa pomerne zdĺhavo riešilo finančné zhodnotenie žatevných výsledkov, teda nákup a predovšetkým okamžitá návratnosť finančných prostriedkov poľnohospodárom, teraz je problém v inom. Je známe, aké úsilie vyvinulo ministerstvo pôdohospodárstva, aby bankové inštitúcie finančne pomohli agrokomplexu. Stalo sa. Niektoré bankové ústavy, ako je napríklad Poľnobanka a VÚB, ale aj Bratislavská komoditná burza už doteraz na nákup obilnín prostredníctvom zmeniek a verejných skladov uvoľnili 2,8 mld. Sk, čo by podľa všetkého malo stačiť, ale ... Minister P. Koncoš sa vyjadril, že v tomto prípade teraz problém nie je ani tak v samých peniazoch, ale v ručení za zmenky. Vieme totiž, že mnohí odberatelia - nákupné organizácie alebo mlynári - majú veľkú časť svojho nehnuteľného majetku založeného vo finančných ústavoch. A preto obilie uskladnené vo verejných skladoch nie je pre banky dostatočnou zárukou. Tentoraz sú až príliš opatrné. Dohovoria sa? Ďalší problém spočíva aj v nižšej kvalite dopestovaného obilia, ktorá je prepletená v nejednom prípade s vyčkávaním pestovateľov na výhodnejšie nákupné ceny! Peniaze, ktoré ponúkajú odberatelia v súčasnosti - 3600 Sk za tonu - sa im totiž veľmi nepozdávajú. Rozhodne chcú viac, ale je otázne, či to tak aj bude. Preto je zvlášť dôležité, ako dokážu medzi sebou obchodne komunikovať pestovatelia s odberateľmi. Kvalita týchto vzťahov je prípad od prípadu naozaj rozdielna. Zrejme určitý optimizmus pramení aj z toho, že spracovatelia, predovšetkým však mlynári, majú s poľnohospodármi zakontrahovaných na 70 percent z celkovej potreby ... Ale treba povedať aj to, že nižšia kvalita potravinárskej pšenice zmrazuje konečná nákupná cena, ktorá je vo väčšine prípadov stále nejasná ... Veľká lotéria Pravdou je však aj to, že mnohé poľnohospodárske podniky, najmä v našej najprodukčnejšej oblasti - na Trnavskej tabuli a Žitnom ostrove - nemajú zmluvne dohodnutý odbyt ani jedného kilogramu obilia (?)! Pritom práve od nadchádzajúcich tržieb v rastlinnej výrobe sa bude odvíjať ďalšia ich činnosť. Najbližšie aj na jesenných poliach. Vyčkávajú, čo je pre nich veľká lotéria. Najmä, keď už roky, a inak to nie je ani teraz, je veľmi citlivý aj problém dovozu lacnejšieho obilia zo susedných štátov (najmä z Maďarska), či akcieschopnosť všelijakých priekupníkov s obilím. Preto už roky visí vo vzduchu otázka korektnosti vzťahov medzi pestovateľmi a odberateľmi ... Zrejme je už najvyšší čas, aby sa stanovili jasné dodávateľsko-odberateľské pravidlá, ktoré však súvisia s celkovou stratégiou slovenského poľnohospodárstva. Pravdou je, že v cenovej politike sa od budúceho roka uvažuje s pevnými cenami, no podľa ministra Pavla Koncoša, by mali byť kombinované príplatky tak, ako je to v EÚ. Tam sú totiž ceny určené na tri roky dopredu a príplatok je pohyblivý... Pomôcť by mohli aj od budúceho roka uplatňované minimálne ceny potravinárskej pšenice, cukrovej repy, zemiakov, jatočného hovädzieho dobytka a jatočných ošípaných. Nielen ako garancia cien pre štátny intervenčný nákup, ale aj ako minimálne ceny pre celú obchodnú ústavu. Aspoň týmto spôsobom by mali poľnohospodári akú-takú istotu na najbližší ďalší podnikateľský rok. Bohuš Hrušovský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
