„Nemôžeme čakať“

- Pozrite sa do minulosti, keď rôzne inštitúcie kupovali akcie, a pritom boli zastrešované štátom. Boli za to dosť kritizované, ale nikdy nikto nespočítaval, či je nákup nad 30 % a či ide o tzv. zhodu v konaní. Preto nevidím v tomto bode slabé miesto nášho postupu. V prípade, že by sme sa rozhodli razantnejšie vstúpiť do podniku ako strategický investor, potom by sme pri nákupe väčšieho množstva akcií, keby si to situácia vyžadovala, dali verejný prísľub. Vývoj v podniku nasvedčuje tomu, že by sme to mali urobiť, pretože cítime zodpovednosť za Naftu Gbely. Momentálne ako akcionár, ktorý má 10,01 %, ale aj ako jej strategický partner. Ale touto koncepciou sme sa ešte podrobne nezaoberali. Ozvala sa aj Asociácia obchodníkov s cennými papiermi. Protestujú proti tomuto obchodu, hovoria o vládnom nátlaku na kúpu 32-percentného balíka. Ako si toto nahlas vyslovené podozrenie treba vysvetliť? - Odmietam akýkoľvek vládny nátlak. Je to vec názoru. Neberiem ho iným, ale ja by som chcel, aby si niekto vypočul môj názor. Celý obchod prebehol anonymne, čiže ťažko možno podozrievať niekoho z nátlaku. Pokiaľ som informovaný, bolo viacero ponúk, z ktorých sa generovala určitá cena. Opakujem, bolo to anonymné. Čiže tvrdenie toho, kto obchod sledoval a napriek tomu hovorí o vládnom nátlaku, nestojí na pevných nohách. Jednoducho, nemá na svoje tvrdenie dôkazy. Čo sa dalo organizovať, keď bol obchod anonymný? Uznávam však určité riziko, že cena sa mohla vyšplhať vyššie a my by sme boli zaplatili viac. Náš problém bol v tom, že sme mali záujem len do určitej výšky celkovej hodnoty a o určitý počet akcií. Aj napriek vášmu vnútornému limitu, resp. záujmu o kúpu akcií do stanovenej celkovej hodnoty a o určitý počet akcií vyvstáva otázka, že vláda najskôr hovorila, že privatizácia Nafty Gbely bola podvod, lúpež, že ju treba zrušiť a podnik vrátiť štátu. No dnes už na rozdiel od svojich pôvodných zámerov nehovorí o vrátení, ale o kúpe za peniaze daňových poplatníkov. Nevidíte v tom rozpor? - To sú špekulatívne úvahy. Na jednej strane aj laická aj odborná verejnosť, avšak aj média kritizovali vládu, že sa jej situácia vymkla z rúk, že už neovláda Naftu Gbely. A bola to tvrdá kritika. Dnes, keď je stav taký aký je, a ja pevne verím, že ten podiel do 30 % získame, opäť sa hľadá zámienka na kritiku. V podstate sme pod jej paľbou za to, že sme spravili niečo, za čo sme boli kritizovaní, že sme nerobili... Kde tu je logika? Ide o spôsob znovuzískania, ktorý je v rozpore s deklaráciami. Navyše, keď vláda nemá na rozdávanie... - Ja nie som na to, aby som hovoril za vládu. Ale na druhej strane, keby sme čakali len na skončenie legislatívneho procesu a stiahnutie opravného konania, ako dlho by trvalo, kým by sa veci pohli vpred? Týždeň, dva, polroka, rok? No Nafta existenčne k svojej činnosti potrebuje finančný kapitál. A teraz znie otázka: ako akcionár s 10,01 percentami mám čakať na dokončenie legislatívneho procesu, keď medzitým môže podnik upadnúť, alebo mám uplatňovať svoju zodpovednosť akcionára všetkými možnými spôsobmi a pomôcť k skončeniu procesu rozpadu podniku a umožniť jeho revitalizáciu? Keď sa rozhodnem pre jednu alebo druhú možnosť, vždy môžem mať svojich oponentov alebo podporovateľov. Ale pravda je taká, že kým sa skončí legislatívne konanie, môže byť neskoro. Podniku treba pomôcť. Vylučujete možnosť, že by ešte Druhá obchodná zaplatila Tatrabanke úver, čím by sa celý obchod na burze, hoci je niekoľkonásobne zablokovaný právnymi inštrumentmi, stal bezpredmetný? - To je otázka skôr pre Druhú obchodnú. My vychádzame z tých skutočností, ktoré platia teraz. To znamená, že sa uchádzame o ten majetok, ktorý sme reálne zakúpili a súd rozhodne, či tak stane alebo nie. Spravili sme len to, čo sme spraviť mohli a celá záležitosť je dnes v právnej rovine. Nie v manažérskej. Ja ako manažér som mohol urobiť dve veci: buď čakať na dokončenie legislatívneho procesu s tým, že možno bude neskoro, alebo manažérsky využiť všetky možné postupy. A uplatnenie záložného práva je jedna z nich. Mohlo sa hovoriť aj o exekúcii. Ale naša stratégia nie je založená na tom, že by sme sa chceli zmocniť majetku, ktorý bol kedysi „lúpežne predaný“. SPP má svoju zodpovednosť. Nafta je naším obchodným partnerom, sme jej minoritnými akcionármi a chceme túto jej dvojakú agóniu, prevádzkovú a právnu, skončiť. Myslím, že by to malo byť na úžitok všetkých občanov Slovenska. Peter Višváder