|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 16.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpočet roku 2000: liečenie bez efektuPríjmy vysoké, prekročenie výdavkov takmer isté Celoročný plánovaný schodok štátneho rozpočtu 15 mld. Sk dosiahla ekonomika SR (reálne dosiahol 11 mld. Sk, no po započítaní nesplatených faktúr štátu je to viac) už na prelome júla augusta. Okrem toho vláda minulý týždeň schválila viazanie výdavkov rozpočtu vo výške 3,2 mld. Sk, na účte štátneho rozpočtu je nula. V tejto situácii vláda začína prípravné práce na reparát: na zostavenie štátneho rozpočtu na budúci rok. Analýza jednotlivých položiek však nenasvedčuje tomu, že by ozdravné opatrenia prinášali čo i len minimálny výsledok. MF SR uvažuje o budúcoročnom vývoji makroekonomických ukazovateľov v dvoch alternatívach. V prvej ráta s rastom HDP o 1 %, priemerná miera nezamestnanosti sa pohybuje medzi 17 - 18 %, inflácia medzi 9 - 11 %, druhá alternatíva je optimistickejšia: rast HDP 2 %, miera nezamestnanosti 16 % a inflácia 10 %. HDP by mal dosiahnuť 910 až 915 mld. Sk a z neho odvodený schodok ŠR vo výške 2 % znamená sumu 18 mld. Sk. O tom, či sa takto podarí stabilizovať ekonomiku, však rozhodne veľa ukazovateľov na strane príjmov a výdavkov. Obe sú veľmi boľavé a pohybujú sa smerom k zvýšeniu schodku oproti predpokladaným 18 mld. Sk. Rast i pokles príjmov Príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 190,3 mld. Sk, pričom v nich nie je zahrnutý odvod NBS a možné prostriedky zo zdrojov EÚ. Už tradične je oporou daň z príjmov FO, ktorá by oproti tomuto roku (25,9 mld. Sk) mala klesnúť na 22,8 mld. Sk. Dôvodom je čiastočná valorizácia hraníc dane z príjmov FO, ktorá bude znamenať zníženie príjmov rozpočtu o 3,1 mld. Sk. Diskutabilný však zostáva príjem z dane z príjmov PO. Jeho vývoj je ako na hojdačke (pozri graf na str. 2) a dokazuje zlú situáciu slovenských podnikateľských subjektov. Zásadne budú rásť v roku 2000 dane z majetku. Ich celkový výnos sa odhaduje na 4 mld. Sk, pričom 2,5 mld. Sk by mala zabezpečiť novozavedená daň z dopravných prostriedkov. Problémy so správou? Významne by mali vzrásť príjmy z DPH. Tento rok sa odhaduje príjem vo výške 58,3 mld. Sk a v budúcom rozpočte sa ráta s 62,5 mld. Sk. Malo by sa tak stať v dôsledku novely zákona o DPH, ktorý zvýšil zníženú 6-percentnú sadzbu dane na 10 %. Spotrebné dane však MF SR predbežne rozpočtuje na rovnakej úrovni ako na tento rok, 24,5 mld. Sk (teda rast o 0,3 mld. Sk), čo je vzhľadom na rast sadzieb v tomto roku nepochopiteľné. A tu si MF SR protirečí. Hovorí o tom, že výnos zohľadňuje novely zákonov o SD z uhľovodíkových palív a mazív a SD z tabaku a tabakových výrobkov. No a tie predsa výrazne vzrástli. Ako môže byť potom výsledkom rovnaký výnos dane, keď sa nepočíta so stagnáciou ekonomiky? Nie je argumentom, ktorý použilo MF SR, že plnenie tejto dane v tomto roku zaostáva za plánmi. To skôr signalizuje problémy v oblasti správy, na daňových úradoch. Za ČSOB 6 miliárd V príjmoch by mal pomôcť aj výnos z predaja podielu SR v ČSOB vo výške 6 mld. Sk. Rizikovým faktorom v príjmoch vo výške 10 mld. Sk je získavanie viacerých nedaňových príjmov zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja účastín. Problémové výdavky Predpoklad príjmov 190,3 mld. Sk a 18-miliardový schodok vytvárajú predpoklady na čerpanie výdavkov v objeme 208,3 mld. Sk. Táto časť rozpočtu je však značne riziková, pretože v roku 2000 treba rátať s rastom viacerých čiastkových výdavkov. Máta najmä riziko splatnosti štátnych záruk za úvery v prípade, že veritelia nebudú môcť splniť svoje záväzky. Výška úverov garantovaných štátom na rok 2000 je 19,9 mld. Sk. Po prijatí niektorých opatrení (najmä cenových) síce klesli na 13,3 mld. Sk (čo oproti roku 1999 predstavuje aj tak nárast približne 9,1 mld. Sk), ale vláda sa bude usilovať o ďalšie zníženie na 10,5 mld. Sk. Výdavky rozpočtu roku 2000 výrazne zaťaží kapitola štátny dlh. Má dosiahnuť 25,3 mld. Sk, čo medziročne predstavuje nárast o 5,3 mld. Sk. Pritom v prípade poklesu kurzu koruny nároky tejto kapitoly vzrastú. Budeme šetriť Tieto dôležité výdavky, ktoré jednoducho štát musí plniť a garantovať, limitujú ostatné kapitoly. V dôsledku toho sa napríklad výdavky na zdravotníctvo a do Sociálnej poisťovne budú rozpočtovať na úrovni roku 1999. Priorita č. 1 - bytová výstavba by mala na svoju realizáciu získať zo 4,1 mld. Sk v tomto roku 6,3 mld. Sk. Bude to stačiť na dobehnutie tohtoročného meškania v počte bytov? O 500 mil. Sk by mal vzrásť aj transfer pre ŽSR, ktorý im vláda odvádza v dôsledku výkonov vo verejnom záujme. Časť prostriedkov 500 mil. Sk - získaných uplatnením dovoznej prirážky má smerovať do Eximbanky na podporu malého a stredného podnikania. V prípade transferov do poľnohospodárstva sa nepredpokladá v porovnaní s týmto rokom zmena. A čo štátna správa? Financovanie toľko diskutovanej prebujnenej štátnej správy si tento rok vyžiadalo 85,2 mld. Sk. V roku 2000 to bude približne 83 mld. Sk. Dosiahnutie tejto minimálnej úspory je však ešte neisté. Záležať bude na znížení počtu zamestnancov o 27-tisíc, zrušení 14. platu, znížení vecných výdavkov o 2 mld. Sk a znížení počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä v rezortoch školstva, kultúry, pôdohospodárstva a krajských úradov. Keďže mzdy zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií nebude možné v roku 2000 naďalej zmrazovať, uvažuje sa s ich rastom v objeme, ktorý sa ušetrí znižovaním ich stavu. Pokrytie rastu priemerných miezd si vyžiada asi 3,1 mld. Sk, čo zodpovedá uvedenému 10-percentnému zníženému počtu zamestnancov (27-tisíc osôb). Rozumne v kapitálových výdavkoch Veľkým rizikom rozpočtu sa ukazujú byť otázky sociálneho zabezpečenia. Rozpočet 17 mld. Sk na tento účel je nižší o 500 mil. Sk ako v tomto roku. Pritom v tejto sume nie sú zahrnuté potreby na valorizáciu životného minima k 1. 7. 2000 vyplývajúce zo zákona a pravdepodobný rast miery nezamestnanosti. Dôležitá je oblasť kapitálových výdavkov, ktorá zabezpečuje pokračovanie v začatých stavbách, a teda prácu v dôležitej oblasti stavebníctva. Rozpočtové riziká sa v minulosti riešili znižovaním tejto kapitoly, až v tomto roku dosiahla 12 mld. Sk, čo vláda považuje za minimum. Na zabezpečenie plynulej výstavby začatých objektov treba na rok 2000 asi 18 mld. Sk, pričom táto suma nezohľadňuje medziročný cenový nárast stavebných prác o 11 %. Tento prístup vlády treba oceniť. Prostredníctvom podielových daní dostali obce na tento rok 7,7 mld. Sk. Asi nebudú spokojné s tým, že východiská zostavenia štátneho rozpočtu na rok 2000 rátajú v ich prípade s rovnakou sumou (teda po dlhých rokoch nezvýšenou ani o inflačných 10 %). Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
