|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 2.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Staneme sa agrovazalmi Európskej únie?Pád poľnohospodárstva SR sa už roky nedarí zastaviť Ani tento rok nie je žatva bezproblémová. Na Žitnom ostrove hovoria o najhoršej úrode za posledných desať rokov, nielen v dôsledku zlého počasia, ale aj poklesu živín v pôde a zlého technického stavu techniky. A to je už priamy dôsledok nie zlej starostlivosti poľnohospodárov o budúcu úrodu, ale dlhoročného vývoja v slovenskom poľnohospodárstve. V roku 1998 sa počet stratových podnikov poľnohospodárskej prvovýroby zvýšil o 8,9 %, teda o 47 podnikov. Inak to nie je ani v potravinárskom priemysle, kde celková strata za odvetvie dosiahla medziročný nárast o 1,3 mld. Sk a zastavila sa na 1,8 mld. Sk. V tomto prípade nepomohla ani prevaha ziskových podnikov (59,8 %). Nimi vytvorený zisk 2,06 mld. Sk nevykompenzoval stratu 3,9 mld. Sk. Podiel odvetvia na tvorbe hrubého domáceho produktu ustavične od roku 1990 klesá, zo 7,4 % na 4 % v roku 1998. Druhé miesto nestačí Zjednodušene možno povedať, že príčiny treba hľadať v sociálne orientovanom politickom programe porevolučných koalícií. Tie sa boja umožniť zreálnenie cien poľnohospodárskych produktov a potravín na reálnu trhovú bázu. To by v dôsledku nízkej kúpnej sily obyvateľstva vyvolalo sociálne pnutie. Preto štát, resp. vlády, straty, ktoré odvetviu vznikajú, dotujú. Tým je deformované trhové prostredie. Avšak táto podpora vo forme dotácií nie je dostatočná (pretože štátny rozpočet na to nemá dostatočné zdroje) a nepokrýva náklady poľnohospodárov a potravinárov (tu však treba kriticky hovoriť aj o nízkej rentabilite ich produkcie). Napríklad, kým ekvivalent celkových subvencií na hektár poľnohospodárskej pôdy minulý rok (podľa kvalifikovaných odhadov) v krajinách EÚ bol v priemere 980 USD, u nás to bolo 222 USD. V rámci ČR, SR, Maďarska a Poľska sme síce na druhom mieste za našimi severnými susedmi (v týchto krajinách majú ešte iné formy podpory), ale ako sa ukazuje, na rozumné hospodárenie poľnohospodárov to nestačí a súčasne z pohľadu dovozu zahraničných agropotravinárskych výrobkov na Slovensko je jasné, že nemôžeme konkurovať v cenách ani v kvalite v súčasnosti, ani v najbližšej budúcnosti. Cenové nožnice Na tomto nepriaznivom vývoji majú hlavný podiel otvárajúce sa cenové nožnice. Ceny vstupov do poľnohospodárstva v roku 1998 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástli spolu o 4,1 percenta. Naopak, ceny poľnohospodárskych výrobkov celkovo klesajú. V rastlinnej výrobe zaznamenali pokles o 7,2 percenta a v živočíšnej výrobe vzrástli o 3,3 %, to však stále nestačí na pokrytie rastu nákladov. Len za rok 1998 predstavuje pre odvetvie efekt z roztvárania cenových nožníc mínus 1,7 mld. Sk. Reči nepomôžu A tak sú v súčasnosti aktuálne dve otázky: dokedy to rezort ako celok vydrží a ktorá vláda si uvedomí reálnu hrozbu nebezpečenstva a nájde aj odvahu zásadne ju riešiť. Zatiaľ stále iba vykazujeme zhoršujúce sa výsledky a o zlepšení iba rozprávame. A keď rezortný minister, ktorého rozhodne nemožno z tohto stavu a vývoja obviňovať, skôr naopak, žiada viac dotácií, odpoveď znie: nemáme. To sa dá pochopiť, ale súčasne s vyslovením nemáme by malo zaznieť riešenie. Napríklad požehnanie na vytvorenie skutočne trhových vzťahov v poľnohospodárstve. V opačnom prípade sa rezort zrúti do záhuby. Budeme mať v roku 2005 ešte vlastné výrobky, alebo sa staneme poľnohospodárskymi vazalmi Európskej únie? Jej agropotravinársky sektor vystužený dotáciami od štátu, dostatkom bankových úverových zdrojov a v dôsledku tohto vybavený najmodernejšou technikou nedočkavo čaká za hranicami. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
