Hospodársky denník
USD42,338 Sk
EUR44,586 Sk
CHF27,877 Sk
CZK1,228 Sk
  Piatok  20.Augusta 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Výnosná láska na predaj


V súčasnosti je prostitúcia v prvom rade biznis
Ako chápať fenomén prostitúcie? Podľa liberálnejšie orientovaných je to zamestnanie ako každé druhé. Veď s vlastným telom obchodujú herci a modelky, zatiaľ čo mimoriadne intímny charakter majú napríklad psychoterapeutické seansy, tvrdia. Časť feministiek zasa chápe prostitúciu ako jednu z viacerých oblastí, kde dochádza k sexuálno-obchodnej výmene. Pritom za typický príklad tejto výmeny považujú klasické manželstvo s mužom - živiteľom rodiny a podriadenou úlohou ženy. Na druhej strane je tu aj konzervatívnejší názor: „Sú to k....“ Prostitúcia je dnes v prvom rade výnosným biznisom, hnaným stále rastúcim dopytom. Ľudia živiaci sa najstarším remeslom sa stali základnou súčasťou nového ekonomického odvetvia - odvetvia sexu. Najmarkantnejším príkladom je Ázia. Podľa komplexného výskumu, ktorý pred niekoľkými rokmi urobila Medzinárodná organizácii práce (ILO) v štyroch krajinách - v Indonézii, Malajzii, na Filipínach a v Thajsku - predáva vlastné telo medzi 0,25 a1,5 percenta ženskej populácie. Treba však povedať, že sú tu aj ľudia nepriamo sa živiaci sexom ako upratovačky, čašníci, ochrancovia... Čo je však ešte zaujímavejšie, odhady hovoria, že obraty v sektore sexu v týchto krajinách majú hodnotu 2 až 14 percent HDP. Prostitúcia pritom prekvitá aj v období recesie. Aj napriek tomu, že ázijská kríza položila na kolená väčšinu výrobných odvetví v regióne, za sex sa tu stále veľa platí a hlavne je z čoho vyberať. Rast nezamestnanosti vyhnal do ulíc matky rodín a dcéry cítiace zodpovednosť voči rodičom. Vyhľadávajú ich západní sexturisti tešiaci sa cenovým výhodám, ktoré pre nich plynú z devalvácie ázijských národných mien. Na to, aby sme zistili, že prostitúcia je únosný obchod, nemusíme chodiť až do Ázie, stačí zostať v Európe. Zdroje OSN uvádzajú, že ročný obrat európskych mafií v obchode z bielym mäsom je až 70 miliárd USD. Prostitúcia sa tak zaradila na druhé miesto neveselého rebríčka európskeho podsvetia, keď ju predstihol iba obchod s drogami so 122 miliardami USD. O predaji bieleho mäsa veľa napovie dokonca aj pohľad okolo seba. Odhady Štatistického úradu SR o toku nezdanených peňazí hovoria, že nočné dámy na Slovensku ročne dostanú 1,3 miliardy korún. ŠÚ SR uvádza, že prostitúcia na Slovensku sa zaraďuje do troch kategórii: pouličná, prostitúcia vykonávaná popri oficiálnych službách v masážnych a erotických salónoch a prostitúcia na objednávku v domácnostiach. Do spomenutej sumy teda nie sú započítané zisky z pašovania žien do zahraničia, ktoré vo východnej Európe v posledných rokoch prekvitá. Podľa zdrojov EÚ bolo ešte v roku 1996 medzi tanečniciam v erotických baroch vo Viedni až 80 percent dievčat z východnej Európy. Nielen morálka
Ak sa však na prostitúciu pozeráme výlučne ako na kšeft, východisko z problému sa môže zdať pomerne jednoduché. Dopyt tu bude vždy, takže proti prostitúcii ako javu netreba bojovať. Naopak, treba upraviť legislatívu a stanoviť pevné pravidlá hry. Zvýši sa tak kvalita ponuky, ochrana proti chorobám, prostitútky nebudú vystavené na milosť a nemilosť pasákom, niečo kvapne aj do štátnej pokladnice. Výborný scenár. Ale aj v tom prípade je tu niekoľko háčikov. Predstavte si napríklad, že vaša dcéra príde po skončenej maturite za vami a povie: „Chcem byť prostitútkou. Sex je jediné, čo ma v živote baví a chcem sa ním živiť a ďalej sa v ňom zdokonaľovať.“ Ako by ste zareagovali? Pritom tu nejde len o otázku morálky. Človek nemusí byť žiadny puritán, aby uznal, že predávanie vlastného tela nie je štandardným zamestnaním. Analýzy hovoria, že je len málo prostitútok, ktoré si povolanie zvolili dobrovoľne a obrovská väčšina z nich by chcela prestať s obšťastňovaním klientov. Prieskum medzi erotickými masérkami na Filipínach napríklad ukázal, že až 34 percent si zvolilo toto zamestnanie, aby pomohlo chudobným rodičom, 8 percent deťom a 28 percent manželom a frajerom. Na druhej strane len 2 percentá z opýtaných sa domnievajú, že ide o ľahkú prácu a len dvom percentám zamestnanie robí pôžitok. Ulice San Francisca sú ďalším svedectvom, že prostitúcia nie je lízanie medu. Až 75 percent anketovaných malo alebo má problémy s drogami. Čo je však tiež zaujímavé, takmer polovica opýtaných bola už v detstve psychicky a sexuálne týraná. Iný celosvetový prieskum ukázal, že až dve tretiny prostitútok trpia posttraumatickou stresovou poruchou. A to nespomíname zástupy žien na celom svete, ktoré prostituujú nedobrovoľne a žijú v podmienkach rovnajúcim sa otroctvu. Osobitnou kapitolou je aj detská prostitúcia, keď podľa niektorých odhadov až 2 400 000 detí je zatiahnutých do kolotoča prostitúcie, zatiaľ čo až 100 miliónov detí zažilo sexuálne zneužívanie. Východiská
Vzhľadom na súčasnú prepojenosť svetových ekonomík a nadnárodného pôsobenia organizovaného zločinu by si problém prostitúcie žiadal akciu na globálnej úrovni. Táto však s výnimkou detskej prostitúcie absentuje, takže je boj proti nelegálnej prostitúcii poľom pôsobnosti národných vlád a najmä mimovládnych organizácii. V takejto situácii sa za prioritné ciele kladie zvýšenie bezpečnosti prostitútok, boj proti šíreniu pohlavných chorôb, najmä aids a legalizácia prostitúcie. Nie je to veľa, ale vzhľadom na reálnu situáciu ani málo. Prevažnú väčšinu ľudí totiž vťahuje do prostitúcie chudoba alebo organizovaný zločin. A v súčasnosti sa na našej planéte obom fenoménom mimoriadne darí. Podľa posledného výskumu OSN tri najbohatšie rodiny na svete vlastnia majetok, ktorý má väčšiu hodnotu ako ročné príjmy 600 miliónov najchudobnejších ľudí, a táto príjmová priepasť sa prehlbuje tak na globálnej, ako aj národnej úrovni. Štátna moc v rozvojovom svete je zasa skorumpovaná a neúčinná. V takejto situácii je zbytočné klásť si vysoké ciele. Naopak treba byť šťastný, ak sa napríklad pokus o legalizáciu prostitúcie v niektorých krajinách nezvrhne na princíp: „Za fajku dostaneš licenciu.“

Amsterdamprehánky20
Atényslnečno35
Belehradpolooblačno28
Berlínpolooblačno24
Bratislavapolooblačno26
Bruseloblačno20
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťslnečno32
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkiprehánky17
Istanbuloblačno29
Kodaňprehánky19
Kyjevoblačno23
Lisabonpolooblačno27
Londýnoblačno19
Madridpolojasno30
Milánopolooblačno30
Moskvapolooblačno21
Oslopolooblačno19
Parížpolooblačno25
Prahapolooblačno24
Rímslnečno31
Sofiaslnečno34
Štokholmoblačno18
Varšavapolooblačno23
Viedeňoblačno24
Záhreboblačno26
Ženevapolooblačno25

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.