Rébus pre vládu

Premiér M. Dzurinda akoby cítil takúto hrozbu. Nedávno vyjadril názor, že na to, aby sa vládne opatrenia prejavili pozitívne, treba aspoň na dvanásť mesiacov sociálny zmier. Tripartitná odborová centrála vládny návrh odmietla v piatok, a nemožno sa jej vôbec čudovať. Oficiálne dôvody jej záporného stanoviska sú známe, ale keby boli trochu citeľné prípravy na takpovediac rozvojový režim, tak by jednoznačne a včaššie súhlasila s potrebným až nevyhnutným Paktom stability. Podnikateľská sféra má stále trpezlivosť, ale značne obmedzenú. Potvrdili to aj tri klubové diskusie, a tiež ťažko dýchateľné ovzdušie po stretnutiach s členmi vlády v krajských kluboch. Vyplynulo z nich, že aj keď pozorne počúvajú, ba majú až rovnaké názory, tak sa zo svojich pozícií nepohnú. Je to už tradičné, že si vlády vládnu, a keď padnú, tak tie nové sa opäť stanú doslova zajatcami vlastných „teórií“ a následných experimentov, potom padnú a čudujú sa, že voliči sú nevďační.

Budú politici, ktorí nebudú chápať, že je to vláda, ktorá musí prísť s novým návrhom. Takým, ktorý bude mať vyššiu ambíciu ako udržať či o máčik zlepšiť terajší biedny stav. Súčasná vláda nevystačí so sľubmi, so zdôvodňovaním, prečo sa nemôžeme pohnúť z miesta na naklonenej rovine, ale prežije iba vtedy, keď jej a ďalší odborníci poskytnú verejnosti plán seriózneho pochodu na riešenie konkrétnych problémov a „zápalových procesov“. Bez takého plánu bude len prežívať.

Od vypočutia názorov iných musí vládny kabinet nájsť priestor na ich konfrontáciu s vlastnými. Inak povedané, nebáť sa nebyť najmúdrejší a neomylný a urobiť všetko pre také ovzdušie v štáte, aby sa realizovali najlepšie riešenia. Azda už bude menšina tých občanov, ktorá by tlieskala časovo „nekonečným“ a finančne náročným avantúram v hospodárstve a domácej politike. Buď sa koaličný záprah pohne - ...a má na to len týždne /!/, alebo si zmenu vynúti sociálna realita v našom štáte. Zodpovednosť za doterajšie riešenia a konkrétne opatrenia nie je len politická, ale do značnej miery personálna. Kto by tak mal prejsť do ofenzívy myslenia, keď nie podpredseda vlády I. Mikloš, minister hospodárstva Ľ. Černák a ministerka financií B. Schmögnerová, ktorým by mali sekundovať ďalší členovia vlády. Keď bude taký plán zrozumiteľný masám z niekdajších námestí, tak sa aj verejná mienka opäť prikloní k vládnej koalícii. Dá jej príležitosť potvrdiť správnosť plánu v praxi.

Pevnosť súčasnej koalície a tejto vládnej garnitúry je dnes závislá už len od niekoľkých ministrov, od tlaku verejnosti, aby oklamali svoje tiene a venovali sa tým problémom, ktorých riešenia prispejú v dohľadnom čase k novej kvalite života. Z iného zorného uhla by sa dalo hovoriť o jedinečnej príležitosti. Neúspechov už bolo dosť a tri štvrtiny z toho unavených a ľudsky gniavených obyvateľov by ocenilo na dlhší čas, akým je jedno volebné obdobie skutočné a systémové zmeny...