Ministerka Mária Machová: Verím, že sa dohodneme V zákone by sme si nemali explicitne vopred stanovovať nejakú bariéru, pretože život je pestrejší ako ktorékoľvek číslo. Okrem toho odvetvia sú ešte pred transformáciou a pred vytriedením, čo je skutočne prirodzený monopol a čo nie, čo je schopné konkurencie a čo nie je. Povedala nám ministerka privatizácie Mária Machová. Reč bola, akože ináč, ako o horúcom návrhu novely zákona o veľkej privatizácii. S argumentmi SDĽ, že vláda presadzuje iné stanovisko než aké má v programovom vyhlásení, ministerka nesúhlasila. Podľa nej nemožno problém vnímať takto čierno-bielo. - Nie som proti tomu, aby štát mal zastúpenie v tom-ktorom sektore. Avšak pred vynášaním zásadných vyhlásení sa treba pozrieť na jednotlivé konkrétnosti. Napríklad v energetike hovorí koncepcia vývoja odvetvia veľmi presne o tom, kde štát bude mať zastúpenie, a to nie 34- alebo 51-percentné, ako hovorí SDĽ, ale dokonca 100-percentné. Už z tohto vidno, že s ktorými teraz, podľa mňa, predčasne vyšla SDĽ, si bolo treba vopred prediskutovať a pripraviť sa. Napríklad, ak hovoria o blokačnom paragrafe v energetickom sektore, že účasť štátu nemôže klesnúť pod 51 percent, pýtam sa, či sa 51 % myslí v celom energetickom bloku alebo v každom jeho podsystéme osobitne. V prípade, ak by to bolo chápané ako celok, keď si štát zachová 100-percentnú účasť v rozvodnej sústave plus hodnota majetku Mochoviec, Jaslovských Bohuníc, gabčíkovskej vodnej elektrárne, to všetko spolu už predstavuje vyše 51 percent, a kde sú ešte ďalšie podniky? Z tohto príkladu vidno, že pred tým, ako sa budeme rozprávať o konkrétnych číslach, treba oddeliť jednotlivé subjekty a riešiť ich podľa ich potrieb. Niekde bude treba riešiť problém zadlženosti podnikov, inde zvýšenia ich technickej úrovne. Spoločným menovateľom väčšiny prípadov bude potreba reálnych peňazí. A to sa nedá inak ako privatizáciou. ...hovoríte: riešiť problém zadlženosti... To zaváňa prístupom, pri ktorom bude vláda pri rozhodovaní tlačená k múru potrebou získať peniaze za každú cenu. Preto sa bude snažiť predávať čo najviac. V tomto ohľade by malo stanovisko SDĽ racionálny charakter. Od takéhoto zjednodušovania problematiky sa dištancujem. To, čo potrebujú aj prirodzené monopoly, sú predovšetkým investície, ktoré by išli do vnútra týchto hospodárskych subjektov, aby pomohli zvýšiť technickú úroveň, znížiť náklady. Jednoducho urobiť ich konkurencieschopnými. Pretože, ak sa naozaj chceme otvárať európskemu trhu a rešpektovať všetky jeho štandardné postupy, potrebujeme byť konkurencieschopní. To, že určitá časť výnosu z tej privatizácie, že by mohla slúžiť na riešenie problémov rozpočtu je fakt, ktorý pri výbere riešenia nemožno absolutizovať. Napokon, prínos z ich privatizácie nemusí byť len na strane príjmov štátneho rozpočtu, ale môže spočívať v ušetrených výdavkoch. Pretože väčšina týchto podnikov má úvery, za ktoré ručí vláda, a väčšina podnikov ich nespláca. Ak strategický partner zoberie na seba aj záväzok splácať úvery, za ktoré sa zaručila vláda, tak veľmi pomôže stabilizácii. Čo hovoríte na stanovenie presných čísel zo strany SDĽ, kde, v ktorom podniku žiadajú zachovať účasť štátu bez toho, že by boli ochotní rokovať a ustúpiť? Prípadné zmeny a kontrolu chcú preniesť do právomoci parlamentu. Dopredu si uzatvárať cestu stanovením nejakej hranice, o ktorej vlastne ani neviem, či je v konkrétnom prípade dostatočná alebo nie, nemá vo svete obdobu. A obavy dať právo rozhodovať do rúk vláde nie sú namieste. Ak má predsa vláda zodpovednosť za vývoj v krajine, za ekonomiku, tak ju treba brať so všetkými dôsledkami. Teda aj s možnosťou rozhodovať. Parlament má veľa právomocí, ale zodpovednosť za konkrétne prípady nenesie. SDĽ však argumentuje práve poslednými rokmi, keď sa privatizácia vymkla spod kontroly parlamentu. Isteže, ale veľa vecí je o dôvere. To po prvé. Po druhé, keď aj vymyslíme zákon, ak by sme ho chceli neskôr obísť, určite by sme našli nejaký spôsob. Zoberme si napríklad prípad Nafty Gbely. Veď máme zákon o strategických podnikoch. Keby sa dodržal, tak v Nafte celá vec nedôjde tak ďaleko, ako sa to stalo. A napokon, privatizácia sa musí uskutočniť civilizovane, transparentne. K tomu sa predsa vláda zaviazala. Prípad telekomunikácií však ukazuje, že v tomto smere nemáme dostatok skúseností a bude treba sa obrátiť na ľudí, ktorí to vedia, ktorí dokázali relatívne transparentným spôsobom odštátniť časť energetiky či banky. Myslím si, že existujú mechanizmy transparentnosti, ktoré nemusia byť podstrihnuté nejakou čiarou povinnej účasti štátu. Navrhujem, aby sme išli do parlamentu s koncepciou privatizácie toho či oného sektora. Informujme navzájom seba i verejnosť, diskutujme o podmienkach tendrov. Ja sa tomu nebránim, naopak, bola by som rada, aby tie procesy boli čo najtransparentnejšie. Veď odštátnenie časti prirodzených monopoloch by mohlo výrazným spôsobom prispieť k demokratizácii Slovenska. SDĽ však hovorí, že v niektorých prípadoch neustúpi. Ako odhadujete jesenné diskusie? Určite bude priestor na argumenty. Keď nie, život pôjde ďalej a vývoj vecí budeme musieť zvládnuť aj za takýchto podmienok. Potom ho však vidím komplikovanejší. Koalícia je širokospektrálna a už sa dokázala nedohodnúť aj pri menej dôležitých veciach. A tu ide o veľké peniaze... Ale súčasne aj o jednu z priorít jej vládnutia, vari najdôležitejší ekonomický zákon. Veď podniky, o ktorých oživenie ide, zamestnávajú veľa ľudí a majú pre hospodárstvo veľký význam. Bankový sektor je zasa dôležitý svojím dosahom na reštrukturalizáciu. Ak si oživenie týchto dôležitých sektorov zablokujeme percentuálnym rozdelením účasti, tak si súčasne zmaríme šancu aj na znižovanie úrokovej miery pri úveroch a ich dostupnosť. A tým aj k oživeniu ekonomiky. Takže vzhľadom na význam problematiky z hľadiska budúceho vývoja slovenského hospodárstva verím, že sa koalícia dohodne. Peter Višváder
Bude prevládať všeobecne priaznivé počasie s pozitívnym vplyvom na zdravotný stav a celkovú fyzickú a psychickú pohodu. Dobrý telesný a duševný stav podmieňuje dobrú výkonnosť a reakčnú schopnosť, čomu napomáha aj priaznivý vplyv počasia na kvalitu spánku, ktorý je pokojný a občerstvujúci. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami by sa však mali šetriť, vyhýbať sa nezvyčajnej námahe a stresom. Môže byť sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať zvýšenou náchylnosťou k migrénam a pocitom závratu.Zajtra očakávame naďalej pretrvávanie priaznivých účinkov počasia. (zč)
Dnes bude prevažne polooblačno, popoludní ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 24, na Orave okolo 18 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. Severný vietor 2 až 5 m/s.V utorok a stredu bude jasno alebo len malá oblačnosť. V stredu na juhozápade časom oblačno. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v dolinách miestami okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota 22 až 26, v severných okresoch okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,59 a zapadne o 19,48 hod.
Amsterdam
slnečno
22
Atény
slnečno
37
Belehrad
polooblačno
27
Berlín
slnečno
22
Bratislava
malá oblačnosť
24
Brusel
slnečno
22
Budapešť
slnečno
25
Bukurešť
slnenčo
34
Frankfurt
malá oblačnosť
24
Helsinki
malá oblačnosť
19
Istanbul
oblačno
32
Kodaň
polooblačno
18
Kyjev
polooblačno
25
Lisabon
malá oblačnosť
29
Londýn
malá oblačnosť
20
Madrid
polojasno
34
Miláno
malá oblačnosť
30
Moskva
polooblačno
23
Oslo
polooblačno
19
Paríž
polooblačno
23
Praha
malá oblačnosť
23
Rím
malá oblačnosť
31
Sofia
slnečno
33
Štokholm
oblačno
17
Varšava
polooblačno
22
Viedeň
slnečno
24
Záhreb
slnečno
26
Ženeva
polooblačno
24
Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 19. 8. 1999: Bratislava 99,82, Sliač 97,82, Košice 98,72, Poprad 93,43, za 20. 8. 1999: Bratislava 100,08, Sliač 98,03, Košice 98,92, Poprad 93,60, za 21. 8. 1999: Bratislava 100,07, Sliač 98,02, Košice 98,87, Poprad 93,54.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.
