|
|
||||||||||||||||
| Streda 25.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pomýlená filozofia neprinesie účinné nástrojeO čo "zakopáva" vymáhanie daňových nedoplatkov? Daňové a colné pohľadávky štátu majú rastúcu tendenciu. K 31. marcu tohto roka dosiahli výšku 45,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 12,3 mld. Sk. Tento nepriaznivý trend svedčí o rastúcich problémoch, o tom, že správa dane nenachádza účinné nástroje na elimináciu nedoplatkov. Nejde však iba o mechanické nástroje vymáhania. Problém má širšie rozmery. V prvom rade ide o to, že daňové zaťaženie je vysoké a nestimuluje dostatočne k tomu, aby podnikatelia túto povinnosť v plnej miere akceptovali a radšej, ako by mali mať problémy, bez odkladu si ju splnili. Okrem tejto morálnej destimulácie je aktuálna aj ekonomická. Jednoducho veľká časť nedoplatkov vzniká preto, lebo podnikatelia nemajú na jej uhradenie. Na vine teda nie je to či podnikateľ chce alebo nechce platiť, ale jednoducho ekonomická realita. Nemá peniaze. Finančný tok peňazí je u nás spomalený a zdrojovo obmedzený. A tak podnikatelia, ak chcú prežiť, musia uprednostniť pred platbami daní úhradu prevádzkových nákladov. No pred zákonom je vinný... To je jeden zo - zatiaľ štátom - podceňovaných aspektov rastu dlhu podnikateľskej sféry voči štátu. Až po prihliadnutí na tieto skutočnosti, po rozdelení podnikateľov na tých, ktorí chcú platiť a nemôžu, a na tých, ktorí vôbec nechcú platiť by bolo vhodné a určite aj účinnejšie hovoriť o vymáhaní a donucovacích prostriedkoch. Tým by dosiahla aj spojenectvo časti statočných podnikateľov, ktorí sa chcú odlíšiť od neserióznych tiežpodnikateľov. Má to pre nich nielen morálny, ale najmä v obchodných vzťahoch aj praktický význam. Súčasne by správa dane vedela, kde má význam dohodnúť si splátkový kalendár. Tým by sa vymáhanie stalo účinnejšie. Tento pohľad však chýba a preto daňové a colné nedoplatky narastajú. Napríklad k 31. 3. 1999 síce daňové úrady vymohli 3,2 mld. Sk a colné 0,8 mld. Sk, čo je medziročný nárast 1,2 mld. Sk, ale možno to považovať pri ozdravovaní ekonomiky a plnení štátneho rozpočtu za úspech, keď v absolútnom čísle sa opäť zvýšili? Chýba účinný nástroj Súčasný stav je taký, že daňová správa nemá účinný nástroj na vymáhanie nedoplatkov a v podstate žije z toho, čo sa podarí celkovo nazbierať jednotlivými existujúcimi formami vymáhania. Výrečný je fakt, že k uvedenému obdobiu z vymáhaných 14,6 mld. Sk boli daňové a colné úrady úspešné iba v prípade 1 mld. Sk. Nech sa pozrieme na ktorúkoľvek formu vymáhania, vždy ide o nízke percento úspešnosti. Napríklad suma vymáhaná výzvou na zaplatenie daňového nedoplatku predstavovala v uvedenom období 4,2 mld. Sk, no vymožených bolo len 578 mil. Sk. Rozhodnutím o určení záložného práva štát vymáhal sumu 5,5 mld. Sk, no týmto spôsobom nezískal zatiaľ ani korunu. Z exekučných titulov sa snažil získať zrážkou zo mzdy a inej odmeny 41,6 mil. Sk, no podarilo sa mu to len v prípade 3,9 mil. Alebo prikázané pohľadávky na účtoch predstavujú 3,6 mld. Sk, no vymožených bolo iba 263 mil. Sk. Bližšie o úspešnosti jednotlivých foriem hovorí graf. Ako sa potvrdzuje, forma nátlaku na všetkých podnikateľov a ich hádzanie do jedného vreca, tých, ktorí chcú platiť a nemôžu s tými, ktorých to vôbec ani nenapadlo, nielenže iba robí výkazy nedoplatkov neprehľadnými, uráža serióznych podnikateľov, ale súčasne aj sťažuje hľadanie účinných foriem. V súčasnosti sa veľa hovorí o silnom nádychu regresu novely Trestného zákona, ktorá začne platiť o niekoľko dní. Ani to však neprinesie zásadný zvrat v znížení nedoplatkov, pretože tí, ktorí nechcú platiť, nájdu spôsob ako zákon obísť. Pod jeho hrozbou zostanú iba tí druhí... Roky neriešené - a prečo? Hľadať by bolo treba nielen vo vývoji foriem postihov, ale na opačnom brehu problému: v spolupráci s podnikateľmi, v prijateľnej legislatíve a v preventívnych formách. Napríklad správcovia dane vedia o príčinách, prečo sa im nedarí vymáhať nedoplatky, ale v podstate roky to iba konštatujú, dávajú legislatívcom návrhy na opatrenia, no nič sa proti tomu nerobí. Vie sa napríklad o tom, že dlžníci prevádzajú majetok na iné osoby, aby v čase vzniku dlhu už žiadny majetok nemala. Ale toto konštatovanie je predsa založené na úmysle oboch strán, obísť zákon, tak prečo nie je po dokázaní tohto úmyslu aj postihnuteľné, hoci aj spätne? Prečo zákon doteraz neumožňuje exekuovať takto špekulatívne prevedený majetok? Podobne riešiteľný je aj prípad, keď dlžníci majú len taký majetok, ktorý používajú na podnikanie a preto ho správcovia dane na rozdiel od súdnych exekútorov nemôžu postihnúť exekúciou. Takisto konštatujeme, že spoločnosti s ručením obmedzeným sú najväčšími neplatičmi, no takisto o tom iba hovoríme a so základným vkladom, z ktorého by sa časť nedoplatkov dala eliminovať, sa okrem nepodstatného zvýšenia nič nerobí. Kontroverzná novela V tomto smere konečne prichádza novela zákona o správe daní, ktorú zavádza inštitút daňovej exekúcie. Tá je kontroverzná. Na jednej strane dlho meškala, pokiaľ ide o možnosti vymáhania daňových nedoplatkov (opäť by však mala rozlišovať úmysel od neschopnosti), no súčasne je až veľmi horlivá v tom, že na zákonný daňový prepad podnikateľského subjektu stačí podozrenie daňového úradníka zo zatajovania dokumentov alebo úmyslu vyhnúť sa zaplateniu dane. Čo ak sa ukáže byť takéto podozrenie ako neopodstatnené? Kto zaplatí podniku alebo podnikateľovi prípadné škody? Alebo sa daňová správa spolieha na strach podnikateľov, že si ich nedovolia voči štátu uplatňovať? Právo na postih Skúsenosti ukazujú, že cesta cez postihy nemusí v tejto oblasti vždy viesť k najefektívnejšiemu výberu daní. Právo na ne správcom daní neupierajme, ale v prípade, ak budú tieto odvody jasne v zákonoch vysvetlené, ak správca dane podá autorizovaný výklad zákonov, a výška daní bude stimulovať na zaplatenie a nie finančne ničiť. Teda už v zákonoch urobíme všetko pre to, aby podnikateľ zaplatil. Okrem toho problém má aj širšie súvislosti. Iný pocit bude mať platiteľ dane, ak uvidí, že sa s jeho peniazmi dobre zaobchádza. Že štátna správa nie je prebujnená a skorumpovaná a že nepracuje proti nemu, aby mu skomplikovala život a stavala prekážky, ale že tvorí jeho servis. Potom, ak sa i napriek tomu bude vyhýbať daňovej povinnosti, až potom sa aj my prihovoríme za tvrdé postihy. No súčasná výkonná administratíva na Slovensku chce tento problém riešiť od konca - od postihov, pričom na základnú časť svojich povinností zabúda. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
