|
|
||||||||||||||||
| Streda 25.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Negácia účtovníctva nepomôžeČo vlastne chce a môže štát dosiahnuť zavedením licencií? Jedným z opatrení avizovaných v ekonomickom balíčku má byť zavedenie licencií pre malých podnikateľov. Pre určitý okruh daňovníkov nahradia daň z príjmov a ako najväčší prínos sa proklamuje skutočnosť, že majiteľ licencie nebude musieť viesť účtovníctvo. V podstate ide o známu inštitúciu, s novým názvom, ale bez novej kvality. Daň stanovenú paušálnou sumou poznal už zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva, ktorý v § 13 stanovil, že niektorým poplatníkom môže správca dane stanoviť daň paušálnou sumou na základe predpokladaných príjmov. Oslobodenie podnikateľa od povinnosti preukazovať výdavky na základe účtovníctva pozná i súčasný zákon o daniach z príjmov (č. 286/1992 Zb. v platnom znení). Môžu ho využiť podnikatelia, ktorý sú ochotní zaplatiť daň zo skutočných príjmov znížených o paušálne percento výdavkov (§ 7 ods. pôvodne 7 teraz 8). V tomto smere je tu podoba s licenčným poplatkom s malým rozdielom, zatiaľ čo podľa súčasného zákona je základom na výpočet dane príjem znížený o výdavky stanovené pevným percentom, pri licencii má byť základom na stanovenie jej ceny hrubý neznížený príjem. Podstatnejší rozdiel je v tom, že podľa súčasného zákona výška dane závisí od skutočných príjmov, cena licencie sa bude stanovovať podľa predpokladaných príjmov. Ak daňovník, ktorý v súčasnosti využíva paušál nemá nijaké príjmy (napr. z dôvodu dlhodobej choroby), neplatí nijakú daň, ak má nízke príjmy, platí nízku daň. Licenciu bude potrebné zaplatiť vopred, bez ohľadu na budúce príjmy daňovníka, podobne ako cestnú daň zaplatí aj ten, kto z dôvodu havárie väčšinu roka nebude môcť používať vozidlo. Čo urobia zasvätení? Podnikateľov možno podľa ohlasu na zavedenie licencií rozdeliť do skupín a odhadnúť ich budúce reakcie. Zasvätení - majú ekonomické vedomosti, právne vedomie, vedia sa orientovať v predpisoch, sledujú ich vývoj. Účtovníctvo im nerobí problémy, zbierajú a spracúvajú podstatne viac a podrobnejších informácií o svojej činnosti ako ukladá zákon. Účtovníctvo nevedú pre daňový úrad, ale v prvom rade pre seba a budú ho viesť aj vtedy, keď si daňovú povinnosť budú vyrovnávať zakúpením licencie. Zaujíma ich, či budú pre určitých daňovníkov licencie povinné, alebo či budú mať voľbu medzi kúpou licencie bez povinnosti viesť účtovníctvo a medzi možnosťou preukazovať skutočné výdavky podľa účtovníctva prípadne či bude zachovaná aj možnosť uplatniť výdavky percentom z príjmov. Poukazujú na to, že cena licencie stanovená percentom z hrubých príjmov jednotne je pochybná, pretože pri rozličných činnostiach na dosiahnutie rovnakého hrubého príjmu je potrebný rozličný podiel výdavkov (napr. revízny technik alebo krajčírka-opravárka môžu dosiahnuť hrubý príjem 200 000 Sk pri výdavkoch 50 000 Sk, ale majiteľ novinového stánku pri výdavkoch 150 000 Sk). Ak bude mať zasvätený voľbu, rozhodne sa pre licenciu vtedy, keď si prepočíta, že je to pre neho najvýhodnejšie a bude z tohto dôvodu dokonca meniť spôsob zdaňovania i za cenu určitej viacpráce (§ 23 ods. 13 ZDP). Hrôza administratívnych laikov Druhú skupinu tvoria administratívni laici - živnostníci strednej a staršej generácie. Vznikli z bývalých odborných zamestnancov štátnych podnikov. Dobre ovládajú svoje remeslo, chcú podnikať poctivo, nakúpili si príručky a časopisy o podnikaní a majú hrôzu z prečítaného, pretože sa v tom nevedia orientovať. Chýbajú im totiž potrebné základné vedomosti, ktoré kedysi budúcim živnostníkom dávali učňovské školy. V socialistických učilištiach sa nevychovávali remeselníci - samostatní podnikatelia, ale robotníci pre veľké podniky, kde sa nemuseli starať o riadenie a organizáciu vlastnej práce. Administratívny laik bol spočiatku nadšený správami o licenciách, pretože si vytvoril predstavu, že mu odpadne všetko papierovanie. Keď sa mu vysvetlí, že naďalej bude musieť vystavovať doklady o predaji či poskytnutí služieb, že bude musieť svoje tržby evidovať, že bude prípadne musieť evidovať aj pohľadávky a záväzky, keď už nie pre dane, ale pre prípadné spory, ak sa mu pripomenie, že jestvuje § 37 zákona o správe daní a poplatkov, ktorý ukladá aj v súčasnosti podnikateľom, ktorí nemusia účtovať, viesť evidenciu o majetku a že zrušenie tohto ustanovenia sa neavizuje - nastane sklamanie. V tejto skupine možno pozorovať rozpaky. Administratívni laici pochybujú, že im licencia niečo uľahčí, majú obavy, či nebude napokon drahšia ako doterajšia daň, pretože skepticky tvrdia, že štátna pokladnica nikomu nič nedaruje, najmä ak je prázdna. Radosť v tieni... Polotieňoví - majú živnostenský list a jediný cieľ: vykázať čo najnižší daňový základ alebo pokiaľ možno stratu. Účtovníctvo im vedie niekto z rodiny alebo taká jedna pani. Za svoje výkony inkasujú zásadne kešové platby, najradšej vopred, potvrdenku o zaplatení vystavia len na výslovné požiadanie. Ak majú dostatok odbytu, pýtajú sa vopred zákazníka, či to chce na firmu alebo či to bude bez papiera. Kto používa služby malých remeselníkov, najmä na vidieku, vie posúdiť percento takýchto živnostníkov na trhu služieb. Ak bude licencia lacná, privítajú ju, lebo budú mať pocit, že tým získali dišpenz pre svoj štýl podnikania. Ak bude jej cena vyššia, ako je ich doterajšia daňová povinnosť, radi naďalej povedú účtovníctvo, do ktorého svedomite zapíšu každý halier výdavkov a príjmov len toľko aby sa tomu dalo veriť. Tieňoví - nemajú živnostenský list, svoje služby poskytujú popri zamestnaní alebo popri dôchodku, niektorí s hrubšou kožou aj popri podpore v nezamestnanosti. Nikdy nič neplatili ani platiť nebudú. Prevzali morálku niekdajších fuškárov z komunálu a dúfajú s tým vydržať do smrti. Začínajúci opäť bez pomoci Mladí začínajúci podnikatelia - vraj tým by mali licencie najviac pomôcť. Je to však skutočne pomoc? Spôsob, akým sa o licenciách informuje, môže mať aj takúto interpretáciu: nemaj vysoké výkony, nikoho nezamestnávaj, nerozvíjaj svoje podnikanie, drž sa v rámci limitu a štát ti za mierny poplatok odpustí tú hrôzu, ktorá sa nazýva účtovníctvom. Prispeje tento vplyv na mladých ľudí k vytvoreniu silného stredného stavu, o ktorom sa hovorí, že je to jeden z pilierov ekonomiky štátu? Alebo tu vznikne generácia one man podničkov s malým kapacitným a finančným zázemím a s možnosťou poskytovania len malých izolovaných výkonov? Zdá sa, že pre mladých začínajúcich podnikateľov by bol užitočnejší opačný postup. Namiesto dehonestácie účtovníctva ako nevyhnutného zla, z ktorého sa možno vykúpiť, by sa im mal vysvetľovať význam ekonomických informácií ako dôležitého podkladu na rozhodovanie pri každodennej podnikateľskej činnosti. Malo by sa investovať do toho, aby mladý podnikateľ získaval a používal čo najväčšie množstvo informácií, aby sa vedel orientovať na trhu, aby vedel vyhodnocovať úspešnosť a neúspešnosť minulého konania a hlavne aby vedel predvídať svoje podnikateľské smerovanie. Výhody by nemali mať tí, ktorí budú minimalizovať svoju činnosť v záujme získania akýchsi daňových výhod, ale práve tí ambiciózni, ktorí svoj podnik rozvíjajú, neboja sa pracovať s úverom, vytvárajú nové pracovné miesta, uvádzajú na trh nové výrobky, uplatňujú nové technológie. To však nemožno dosiahnuť bez množstva informácií, ktoré, okrem iných zdrojov, poskytuje aj účtovníctvo. Nevedno, čo si štát vlastne sľubuje od zavedenia licencií. Ak však chce štátna pokladnica niečo obetovať pre mladých začínajúcich podnikateľov, bolo by možno užitočnejšie, ak by sa to nerobilo formou nižších príjmov (lacnejšie licencie namiesto dane), ale rozumnými výdavkami na výchovu skutočných podnikateľov. Ing. Tatjana Pecháčová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
