Hospodársky denník
USD42,54 Sk
EUR44,416 Sk
CHF27,744 Sk
CZK1,221 Sk
  Štvrtok  26.Augusta 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rozhodujúce slovo bude mať konečný schodok


Pri splácaní dlhov dopláca Slovensko na kurzové rozdiely
Kapitola štátny dlh patrí v tohtoročnom rozpočte k najrizikovejším. Vláda sa preto sústavne venuje vyhodnocovaniu jej reálneho stavu a možnostiam znižovania výdavkov. Na tento rok má štátny dlh nasledujúce parametre: príjmy kapitoly by mali dosiahnuť 709,7 mil. Sk a výdavky 20 mld. Sk. Tie sa skladajú z výdavkov určených na úhradu záväzkov štátu voči domácim veriteľom (vnútorný dlh) vo výške 15,4 mld. Sk a voči zahraničným (vonkajší dlh) vo výške 4,5 mld. Sk. V rámci výdavkov domáceho štátneho dlhu boli do konca mája 1999 plánované dve emisie listinných štátnych dlhopisov. Prvá sa už uskutočnila a v rámci nej boli vyplatené výnosy majiteľom vo výške 171 mil. Sk. Druhá bola zastavená a v priebehu tohto roka sa už neuvažuje s jej realizáciou. Prostriedky vo výške 180 mil. Sk vyčlenené na tento účel teda nebudú vyčerpané a predstavujú isté úspory. Úroky zo štátnych pokladničných poukážok sú na tento rok rozpočtované vo výške 1,5 mld. Sk a priebežne, ku koncu mája boli vyčerpané vo výške 613,4 mil. Sk. To dáva predpoklad na vyčerpanie rozpočtovanej sumy. Oproti tomu v porovnaní s rozpočtom nemenné sú splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch. Tie sú plánované na 12,7 mld. Sk. Ich čerpanie neovplyvnia emisie štátnych dlhopisov vydávaných v priebehu roku 1999, pretože splátka ich prvého kupónu je plánovaná až na rok 2000. Riziká kurzových rozdielov
Čerpanie výdavkov zahraničného dlhu výrazne ovplyvňuje zhoršovanie kurzu slovenskej koruny voči zahraničným menám, v ktorých boli v minulom období uzavreté zmluvy so zahraničnými veriteľmi. Toto riziko sa už na konci mája ukázalo ako opodstatnené. Príkladom je splátka úrokov z emisie štátnych dlhopisov vydaných MF SR v zahraničí objemoch 300 mil. USD, 1 mld. DEM a 15 mld. JPY. Na tento účel bolo v rozpočte vyčlenených 2,9 mld. Sk. Táto suma vzišla z prepočtu kurzom platným ku dňu emisie, t. j. k 28. 5. 1998 a vynásobení koeficientom 1,1 (rezerva na kurzové rozdiely). Avšak výška uvedených úrokov podľa kurzu platného k 27. 5. 1999 predstavuje sumu 3,37 mld. Sk, čo znamená prekročenie rozpočtovanej sumy o 433,4 mil. Sk. Nemožno ušetriť
Z porovnania doterajšieho vývoja a predpokladu do konca roka v kapitole štátny dlh vychádza nedostatok prostriedkov 253,4 mil. Sk. Pritom tento schodok vzniká z prepočtu len najvyššej položky v prípade zahraničného dlhu. MF SR upozorňuje, že ak by podobne podrobne prepočítavali aj ostatné položky zahraničného dlhu, schodok kapitoly, a teda nedostatok prostriedkov, by bol ešte vyšší. Ako sa bude rozpočet kapitoly štátny dlh vyvíjať ďalej, do konca roka, to priamo súvisí s výškou schodku štátneho rozpočtu. Ten je zatiaľ veľká neznáma, aj keď ministerka financií SR B. Schmögnerová po vyše 7 mld. Sk polročnom schodku i po vyše 11 mld. Sk schodku za 7 mesiacov deklarovala, že udržanie plánovaného schodku štátneho rozpočtu vo výške 15 mld. Sk je reálne. Znižujú výdavky, menia štruktúru
Čo však ministerstvo môže urobiť už teraz, a aj sa tak deje, je zníženie výdavkov na dlhovú službu. Dosahuje to úpravou emisných podmienok štátnych dlhopisov, keď stanovuje maximálny výnos. Tým zamedzuje predaj štátnych dlhopisov pod ich menovitú hodnotu. Zrejmá je aj snaha vlády a MF SR pri zmene štruktúry štátneho dlhu, keď sa snaží predlžovať ich splatnosť na dlhšie obdobie. Predáva štátne dlhopisy s lehotou splatnosti od 1 do 3 rokov, pričom financovanie dlhu sa opiera o domáce zdroje. Prevracaniu štátneho dlhu na dlhodobejšie zdroje pomohla aj emisia euroobligácií v objeme 350 mil. EUR s lehotou splatnosti päť rokov. Pomôže štátna pokladnica
Zefektívneniu správy dlhu a zníženiu výdavkov na dlhovú službu štátu pomôže aj zavedenie štátnej pokladnice. Projekt jej prípravy vstupuje do konečnej fázy a postupne, v najbližších mesiacoch, prejde do fázy realizácie, aspoň pokiaľ ide o jej základné funkcie (podrobne sme o tom informovali nedávno). Viacerými spôsobmi zabezpečí zefektívnenie správy dlhu. Predovšetkým zníži nároky na externé financovanie a minimalizuje náklady súvisiace s priebežným financovaním schodku tým, že sa vytvoria podmienky na využívanie všetkých disponibilných zdrojov v oblasti verejných rozpočtov. Dosiahne sa to sústredením všetkých príjmov a výdavkov rozpočtových subjektov na jedinom účte štátnej pokladnice. Nový systém umožní realizovať predaj štátnych dlhopisov na území celej SR, čím sa dosiahne širšie zapojenie fyzických a právnických osôb do financovania štátneho dlhu. V neposlednom rade bude významné aj zhodnocovanie dočasne voľných prostriedkov štátu. Peter Višváder
Štátny dlh SR na rok 1999
Položka*Rozpočet*Skutočnosť k 31. 5.*Predpokladané výdavky k 31. 12. 99*ušetrenie (-) prečerpanie (+) Vnútorný dlh*15,4 mld*6,4 mld*15,3 mld*-0,18
zahraničný dlh*4,5*0,5*4,9*0,4
Vnútor. a zahr. dlh spolu*20*6,9*20,4*0,22

Amsterdamprehánky20
Aténypolojasno31
Belehradslnečno28
Berlíndážď22
Bratislavapolooblačno26
Bruselprehánky19
Budapešťpolooblačno25
Bukurešťslnečno27
Frankfurtoblačno25
Helsinkipolooblačno20
Istanbulpolooblačno30
Kodaňdážď20
Kyjevpolooblačno24
Lisabonprehánky27
Londýnprehánky20
Madridpolooblačno30
Milánopolojasno30
Moskvapolooblačno20
Oslodážď17
Parížprehánky25
Prahaoblačno24
Rímslnečno32
Sofiapolooblačno28
Štokholmoblačno18
Varšavapolooblačno23
Viedeňoblačno25
Záhrebpolooblačno25
Ženevaoblačno27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.