Je všeobecne známe, že stav kapitálového trhu odráža situáciu v domácich podnikoch a v celej ekonomike. Aby k skutočnému rozvoju kapitálového trhu vôbec mohlo prísť, bude nevyhnutné splniť dve základné podmienky. Prvou je nevyhnutnosť oživenia slovenskej ekonomiky vytvárajúcej voľný kapitál vhodný na investovanie. Druhou je vytvorenie vhodných podmienok na samé investovanie. To v sebe zahŕňa jednoznačné definovanie pravidiel, ktoré nebudú znevýhodňovať investorov ale naopak ich budú motivovať, aby investovali na našom trhu. Nech by bola situácia akákoľvek, vždy sa ešte nájde záujem investovať. V súčasnosti sa však pozornosť domáceho kapitálu upiera skôr na zahraničné trhy, ktoré dokážu poskytnúť zaujímavé a bezpečné podmienky. To spôsobuje odlev kapitálu, ktorý potom našej ekonomike chýba. V uplynulých dňoch bola vládou Slovenskej republiky schválená koncepcia rozvoja kapitálového trhu, ktorá by mala vytvoriť predpoklady na jeho ďalšie napredovanie. K tomuto dôležitému dokumentu zaujali svoje stanovisko predstavitelia Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) a Asociácie investičných spoločností. Podľa Igora Hornáka, predsedu výkonného výboru AOCP, asociácia víta tieto nevyhnutné a dôležité kroky na oživenie kapitálového trhu, ale na druhej strane ich nepovažuje za dostačujúce. Realizácia potrebných opatrení schválenej koncepcie dáva reálny predpoklad na zlepšovanie situácie na kapitálovom trhu. Medzi pozitívne opatrenia patrí napríklad riešenie otázky vytvorenia nezávislého centrálneho regulačného orgánu - Úradu pre finančný trh, ktorý by mal zabezpečovať vydávanie noriem pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a neskôr aj bankovú sféru. Ďalším pozitívom je zavedenie systému viacstupňovej evidencie cenných papierov v Stredisku cenných papierov (SCP), vytvorenie podmienok na uplatnenie ďalších nástrojov kapitálového trhu ako napríklad požičiavanie cenných papierov a liberalizáciu vo vydávaní dlhopisov podnikateľských subjektov. Záujem investorov by mal byť podporený rozširovaním a sprístupňovaním informačnej povinnosti emitentov, zlepšovaním systému ochrany investorov a riešením problematiky daňovej motivácie. Jedným z rozhodujúcich krokov, ktorý by mohol pomôcť likvidite, by sa malo stať riešenie otázky vydávania nových akcií za nižšiu cenu, ako je menovitá hodnota už vydaných akcií. Súčasný systém totiž neumožňuje vydať emitentovi, ktorý má emisiu napríklad 1000 korunových akcií obchodovaných po 30 Sk, nové akcie v takejto hodnote, pretože by tomu predchádzal zložitý proces znižovania a zvyšovania základného imania, ktorý je u nás charakteristický dlhými lehotami. Tento problém by bol možno riešiteľný zavedením inštitútu akcií bez menovitej hodnoty, keď vlastne dáva emitent trhu na uváženie, kde sa nachádza reálna cena akcií spoločnosti. Prijatá koncepcia však má podľa Igora Hornáka aj svoje slabiny. Základný problém je možné vidieť v tom, že v dokumente nie sú definované konkrétne opatrenia potrebné na dosiahnutie oživenia. Chýba v ňom vymedzenie samoregulačného postavenia stavovských organizácií kapitálového trhu, ktoré by prostredníctvom certifikácie činnosti svojich členov, uplatňovania noriem pri obchodovaní a poskytovaní služieb klientom, kontrole ich dodržiavania, vynucovania noriem a možnosti postihu, vydávania všeobecne záväzných pravidiel a účasti pri tvorbe legislatívy mohli plniť svoje základné poslanie. Krokom vpred by mohlo byť vyriešenie otázky zrovnoprávnenia podmienok financovania spoločnosti zdrojmi z hľadiska daňového zaťaženia. Pretože ako všetci vieme úroky z úverov sú daňovo odpočítateľným nákladom a naopak dividendy spoločnosti vyplácajú až zo zisku po zdanení. Z tohto hľadiska sa záujem spoločností sústreďuje skôr na získavanie dlhového kapitálu ako emisie akcií. Vhodnou motiváciou by mohlo byť zníženie dane z príjmu pre právnické osoby, ktoré sú financované v prevažnej miere akciovým kapitálom získaným na základe verejného úpisu. Medzi jedných z najdôležitejších investorov na zahraničných trhoch patria dôchodkové fondy. V našom prípade môžeme opäť hovoriť o pomalom riešení otázky dôchodkových fondov v rámci reformy dôchodkového systému, ako jedného z najsilnejších a najstabilnejších pilierov rozvoja kapitálového trhu. Asociácia obchodníkov s cennými papiermi má niekoľko návrhov, ktoré by bolo nevyhnutné uskutočniť, aby sa proces oživenia kapitálového urýchlil. Podľa I. Hornáka by bolo vhodné spojiť priamy prístup do SCP pre kvalifikovaných obchodníkov s cennými papiermi s možnosťou vyrovnávania obchodov cez Bankové zúčtovacie centrum s uvážením postupného budovania klíringového domu pre produkty kapitálového trhu. V prípade vyrovnávania obchodov mimo Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB) stanoviť také podmienky, aby informovanosť o takto uzavretých obchodoch bola rovnaká ako pri obchodoch vyrovnaných prostredníctvom BCPB. Ďalej by bolo dobré uvažovať o úprave možnosti kúpy vlastných akcií z prostriedkov vlastného imania emitenta a ich držanie na prechodný čas bez povinnosti zníženia základného imania. Tým by sa spoločnostiam naskytla možnosť stabilizovania ceny akcie na trhu, alebo zjednodušenia procesu stiahnutia akcií pri opustení trhu. Revolučným návrhom je umožnenie vydávania dlhopisov, depozitných certifikátov, vkladových listov a hypotekárnych záložných listov bez povolenia Ministerstva financií SR. Na podporu záujmu investovania na domácom kapitálovom trhu by mohlo slúžiť daňové zvýhodnenie investovania do cenných papierov emitovaných domácim emitentom a prijatým na obchodovanie na BCPB. Jeho podstatou by bola možnosť odpočítania investovanej sumy v maximálnej výške stanovenej zákonom z daňového základu. Ak by sa podarilo dosiahnuť aspoň niektoré prijatých alebo navrhovaných opatrení, mohli by sa podmienky investovania na Slovensku výrazne zmeniť a dokonca aj prilákať zahraničných investorov. To však ešte neznamená, že sa problémy podarí vyriešiť, pretože na prvom mieste stojí naša ekonomika, ktorá sa stále nemôže zotaviť z rán, ktoré jej uštedrili vlády SR. Súčasnú, charakterizovanú váhavosťou, nevynímajúc. Vladimír Gajdoš
