Načo referendum

Komentuje Zdena Rabayová
Rozhodnutie prezidenta SR R. Schustera, že nevypíše referendum o používaní jazykov menšín a o zachovaní strategických podnikov v rukách štátu vyvolalo búrku protestov v radoch opozície. Pokiaľ však ide o jeho druhú časť, teda privatizáciu či neprivatizáciu strategických podnikov, treba pripomenúť, že na veľmi podobnú otázku odpovedali občania pred necelým rokom v referende, ktoré sa uskutočnilo súbežne s voľbami do parlamentu. Napriek tomu, že jeho príprava a organizácia stála milióny korún, skončilo sa fiaskom. Pravdepodobne by bolo ešte väčšie, keby sa bolo uskutočnilo v inom čase. Väčšina občanov je presvedčená, že k takejto výsostne odbornej otázke by sa mali vysloviť najmä odborníci. Napokon, viaceré prieskumy potvrdili, že pri odpovedaní sa skôr riadime emotívnymi pocitmi a tým, čo máme "odpočúvané“ či „odpozerané“. Argumenty iniciátorov referenda, že navrhované podniky sú tzv. zlaté nosnice hospodárstva, je v súčasnosti skôr len populistickým ťahom. Stačí uviesť príklad Slovenských elektrární, ktorých hospodárenie sa ocitlo v červených číslach. Pri obrovskej úverovej zaťaženosti ťažko očakávať, že by v blízkom čase začali zlaté vajíčka aj znášať. Skôr naopak. Ak im nik nepomôže pevne sa postaviť na nohy a nebodaj sa pod tlakom sociálneho napätia zabrzdí aj zreálňovanie cien elektrickej energie, splácanie pôžičiek bude opäť ohrozené. Keďže sú so štátnou zárukou, musel by ich hradenie prevziať na svoje plecia štát. Zasa však len z daní občanov. Vzhľadom na fakt, že aj ďalšie strategické podniky Transpetrol, rozvodné elektrárenské spoločnosti a pod. potrebujú strategického investora, je načase stanoviť zrozumiteľné pravidlá hry v rámci novelizácie zákona o veľkej privatizácii. Inak nemožno vylúčiť, že onedlho vznikne iniciatíva na ďalšie referendum. Dokonca referendá, ktoré sa budú odlišovať len počtom strategických podnikov zahrnutých v otázke.