Keď sa stereotypy strácajú

Spriaznení voľbou
Priatelia sa čoraz častejšie stávajú spoločenskou sieťou a teplým hniezdom mobilného človeka, ktorý čoraz viac a viac času trávi zaujatím svojou prácou. A ktorý je vzhľadom na svoje povolanie – väčšinou tvorivé – vo svete migrantom a nezapúšťa vo svojom prostredí korienky ako napríklad štátny úradník s pevne stanoveným pracovným časom i zaradením. S priateľmi sme spriaznení voľbou, oni zdieľajú naše predstavy, naše záujmy, naše ideály. A navyše – nenárokujú si našu priveľkú pozornosť a podriadenosť a ani zodpovednosť. Priatelia vždy plnia aj akúsi funkciu zrkadla, usudzuje psychológ. Je spoluúčasťou nášho života iba toľko, koľko si želáme. Nebráni nám teda v slobode, neobmedzuje nás, necítime zodpovednosť. Priateľské zväzky nám ponechávajú priestor, ktorý v emocionálnom vysokotlakovom reaktore rodiny sotva nájdeme. Priatelia sú ako satelity, ktoré vysielajú na rovnakom kmitočte a pohybujú sa na rovnakých obežných dráhach ako my – pravda, v takom odstupe, aby nedošlo ku zrážke. Psychológovia upozorňujú, že so zmenou spôsobu života prichádza na svet nová „rodina“. Priateľské zväzky s ich veľkým priestorom tolerancie sa pestujú čoraz horlivejšie. Aj televízia dnes s obľubou predvádza model rodiny ako objektu sociálneho štiepenia a útulnosť okolo „kozuba“ je jej na smiech. Stačí pozorne vnímať ktorýkoľvek zo seriálov, ktoré sa nám dennodenne servírujú. Razom sa chceme podobať tým krásnym a bezstarostným mužom či ženám, ktorých jedinou starosťou je zarábať „veľké prachy“, postupovať na profesijnom rebríčku, budovať si spoločenské postavenie, užívať s krásnou asistentkou, intrigovať proti schopnejšiemu, ale nepriebojnejšiemu kolegovi... Dajte pokoj so starosťami, so žiackou knižkou.... Dajte pokoj s manželkou, ktorá nám vidí až do žalúdka ... Mám dosť starostí so zaplatením zákazky, či naopak s vymáhaním pohľadávky, potrebujem nové auto, zmodernizovať kanceláriu, vymeniť počítač... Jeden z najpopulárnejších nemeckých starých mládencov Roger Willemsen vie čo nechce: rodinu, deti. „Kto privedie na svet deti, potrebuje auto, dom. Kto má auto, potrebuje garáž. Kto má garáž, musí mať stavebné sporenie. A tak sa ukladá jedna vrstva na druhú.“ Tento štyridsaťročný spisovateľ a televízny moderátor dáva prednosť silným, citovým, nesebeckým priateľstvám, ktoré trvajú desiatky rokov napriek problémom. Typický model súčasného života - čím menej zodpovednosti za niekoho iného, tým väčší dostatok priestoru pre vlastnú sebarealizáciu. Stavovská spoločnosť sa rozpadá, presadzuje sa individualizácia. Podľa psychológov trend, ktorý sa čoraz častejšie medzi podnikateľskou vrstvou presadzuje, vyvoláva ďalšie a ďalšie následné problémy. Štylizácia do podoby vždy úspešného, výkonného sa neraz končí v ordinácii psychológa či psychiatra. Eleonóra Bujačková