Odpisy podnikateľov a „balíček ekonomických opatrení“

s účinnosťou od 1. 4. 1999 zákonom č. 64/1999 Z. z. (niektoré ustanovenia tohto zákona však nadobúdajú účinnosť až 1. 1. 2000) a znamenalo oklieštenie rozsahu daňovo uznateľných výdavkov slúžiacich na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Zo základu dane sa vylúčili niektoré fiktívne nákladové položky v podobe nezaplatených provízií, platieb plynúcich z územia Slovenskej republiky do zahraničia a skutočne neuhradených faktúr. Daňové výdavky
Výrazne sa však obmedzila aj možnosť zahŕňania do základu dane preukázateľne vynaložených výdavkov - finančných prostriedkov - spojených s obstaraním, prenájmom, údržbou, opravou a technickým zhodnotením niektorých druhov hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorými sa bližšie zaoberáme ďalej. Ide hlavne o stanovenie už z minulosti „dobre známych limitov“ na novoobstarávané osobné automobily alebo úplné vylúčenie všetkých daňových výdavkov súvisiacich s obstaraním televíznych a rozhlasových prijímačov a ostatných prístrojov na záznam a reprodukciu zvuku. Zo strany podnikateľskej sféry len veľmi ťažko možno očakávať pozitívny postoj k takýmto reštriktívnym opatreniam. Naopak, čoraz častejšie sa podnikatelia dožadujú liberálnejších daňových podmienok práve pokiaľ ide o obnovu a modernizáciu strojnotechnologických zariadení s cieľom zabezpečenia vyššej konkurencieschopnosti domácich výrobkov na zahraničných trhoch. Pozitívnym krokom v tomto smere je, že vláda SR v júni tohto roka schválila ministerstvom financií vypracovanú analýzu pôsobenia odpisovej politiky v ekonomike Slovenskej republiky za roky 1993 - 1998, v ktorej sa už k 1. 1. 2000 navrhujú výrazné zmeny smerujúce k všeobecnému skráteniu odpisových lehôt v súlade s platnými podmienkami reprodukcie hmotného majetku a nehmotného majetku porovnateľnými s krajinami Európskej únie.