Kto sú Vahhábovci?
Vahhábizmus vznikol ako sekta v polovici 18. storočia, pričom už vtedy si vytýčila za cieľ očistiť islam od akýchkoľvek modernizačných prvkov a navrátiť ho k morálne čistým základom tohto náboženstva. Zakladateľ hnutia Muhhamad ibn al-Vahháb pomerne rýchlo získal radu stúpencov v boji proti inak populárnym náboženským rádom, mystike a ľudovému uctievaniu svetcov, mučeníkov a prorokov vrátane samého Mohameda. Váhhabovci sa sami nazývali muvahhidúni, teda unitári. Ich ťaženie šlo tak ďaleko, že zakázali spomínanie Mohameda v modlitbách a spolu s inými hrobmi velikánov moslimskej histórie zničili v Karbalá hrobku Alího, najvýznamnejšieho šíitskeho vodcu stredoveku. Vahhábizmus bol neskôr zároveň vyhovujúci aj pre sunnitskú hanbalovskú právnu školu a čiastočne sa stal aj ideovou doktrínou modernej Saudskej Arábie, na území ktorej vznikol. Okrem uctievania kohokoľvek iného ako samého Boha uvedomelí vahhábiti odmietajú používanie tabaku a ďalších drog, neholia si plnofúz, nehania a nepoužívajú ruženec. Mešitám chýbajú minarety a akékoľvek dekoratívne prvky. Tvrdo presadzujú povinnú modlitbu 5-krát denne a dbajú na riadne platenie zakátu, náboženskej dane, a to aj na ochranu viery.
|
|
| Amsterdam | oblačno | 18 |
| Atény | slnečno | 31 |
| Belehrad | polojasno | 28 |
| Berlín | dážď | 21 |
| Bratislava | oblačno | 23 |
| Brusel | prehánky | 19 |
| Budapešť | polooblačno | 26 |
| Bukurešť | slnečno | 26 |
| Frankfurt | prehánky | 23 |
| Helsinki | polooblačno | 20 |
| Istanbul | polooblačno | 27 |
| Kodaň | prehánky | 19 |
| Kyjev | polojasno | 22 |
| Lisabon | prehánky | 27 |
| Londýn | prehánky | 20 |
| Madrid | búrka | 33 |
| Miláno | polojasno | 30 |
| Moskva | slnečno | 20 |
| Oslo | dážď | 18 |
| Paríž | polooblačno | 24 |
| Praha | dážď | 18 |
| Rím | slnečno | 31 |
| Sofia | polooblačno | 27 |
| Štokholm | dážď | 17 |
| Varšava | prehánky | 21 |
| Viedeň | oblačno | 23 |
| Záhreb | oblačno | 25 |
| Ženeva | prehánky | 23 |
|
|
|
