|
|
||||||||||||||||
| Piatok 27.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kaukazský kotol napätiaPochopiť históriu možno aj cez prítomnosť Srdce moslimského Kaukazu leží v Dagestane. Tu sa stretávajú a odtiaľ vychádzajú tepny a žily všetkých vzbúr a povstaní. Nielen tých čečenských, abcházskych, severo- či južnoosetských, náhornokarabašských a ingušských, ale aj dagestanských. Po zbabranej vojne susedného Čečenska s Kremľom pred pár rokmi, sa tak teraz o slovo náležite prihlásil tento subjekt federácie. Pripravoval sa dlho. Podľa radikálneho čečenského poľného veliteľa Šamiľa Basajeva celé dva roky, kým sa odvážil na skutočne husársky kúsok. Nikto z ruského vedenia totiž dosiaľ nevysvetlil, ako sa mohlo stať, že v inkriminovanú noc zo 6. na 7. augusta preniklo z Čečenska do susedného Dagestanu približne tisíc po zuby ozbrojených ľudí, sprevádzaných desiatkami nákladných áut plne naložených muníciou. Nikto to nečakal, no predsa sa okamžite objavili špekulácie viacerých ruských politikov, a to vrátane predsedu hornej komory zákonodarného zboru Jegora Strojeva, že Basajevovi a jeho dagestanským (zlo)druhom musel dať echo a voľnú ruku niekto z Moskvy. Niekto, v koho plánoch sa s výraznou destabilizáciou na severnom Kaukaze už dávnejšie kalkulovalo ako s kartou, ktorú možno využiť v zostrujúcom sa predvolebnom mocenskom boji... Moskva ústami svojej hlavy štátu vyhlasuje, že sa Kaukazu nevzdá. V kotle napätia sa jej totiž varia okrem jeho Čečenska, Dagestanu, Ingušska aj ropné halušky. A tým aj prístup k strategickým čierno-zlatým trhom. A Azerbajdžan hýčkaný americkými ropnými konzorciami a prísľubom politicky strategického partnerstva od osadenstva Bieleho domu už dal Moskve jasne pocítiť, že ak si predovšetkým s Čečenskom poriadky nespraví, na tranzit ropy môže zabudnúť. Ibaže, už teraz je jasné, a ukázal to aj summit Šanghajskej päťky v Biškeku, že odhodlanie Ruska viazať sa s Arménskom a Azerbajdžanom Zmluvou o boji proti šíreniu islamu, nestačí. Veď islamistov v regióne podporujú najmä arabské krajiny. Veď historicky sa Arabi na území Dagestanu usadili už na prelome 7. a 8. storočia (do Čečenska sa islam dostal až v 18. storočí za vlády šejka Mansúra). Náboženský symptóm V Dagestane bolo pred rokom 1917 okolo 1700 mešít. V roku 1988 ich zostalo 27. Okrem geopolitických súvislostí a vplyvov sa do všetkých konfliktov na Kaukaze v 90. rokoch premietala teda náboženská rôznorodosť regiónov a nástup islamu. Na Kaukaze totiž zohrával islamský faktor vždy vyššiu úlohu ako faktor etnický, čo pomohlo dnes aj k tomu, že v Dagestane napríklad začali povstanie Čečeni a počas vojny v Čečensku v roku 1994 - 1996 pomáhali domácim bojovníkom najmä dagestanskí dobrovoľníci. Rusko tak môže ďakovať len roztrieštenosti klanov, že sa doteraz nepodarilo úspešne spojiť Severný Kaukaz. Lenže v Dagestane žije 57 tisícová čečenská menšina žiadajúca pripojenie k materskej krajine, rozdáva zbrane miestnym obyvateľom v krajine, kde vládnu zákony krvnej pomsty, a Basajevova predstava spojiť Dagestan s Čečenskom tiež vyviera z možnosti získania prístupu ku Kaspickému moru. Pokiaľ ide o islam, ako sme už spomenuli, nie je pre oblasť ničím novým. Dostal sa tam na prelome 7. a 8. storočia a ďalej sa zakorenil v oblasti vďaka výbojom z arabských krajín, Iránu a Turecka. Terajšie boje, najmä s dôrazom na pohraničie Dagestanu a Čečenska, sú len odvarom výbojov z 19. storočia poznačeného kapituláciou dagestanského veliteľa Šamiľa v roku 1859 ruskému cárovi. Špecialista na Kaukaz Alexander Grigoriants v tejto súvislosti konštatuje, že práve prehraté povstania (po roku 1860 nasledovalo ďalšie v roku 1877) a potupenie ich vodcov - tvrdú porážku preglgol nielen Šamiľ, ale aj jeho syn Kazi Mohamed - na dve desaťročia stlmilo otvorený boj kaukazského horského obyvateľstva. Avšak s cieľom udrieť pri najbližšej príležitosti, keďže požiadavka na islamský Dagestan tvorila súčasť bojov proti neveriacemu Rusku. V Šamiľovom duchu Osobnosť Šamiľa sa viazala na boje v Čečensku. No pôvodom pochádzal z Dagestanu, ktorý bol aj východiskom na bojové výpravy s cieľom nainfikovať do oblasti čo najradikálnejší islam. A tak v jeho šľapajach prepuklo v roku 1890 povstanie v Čečensku, v rokoch 1902 - 1905 v Severnom Osetsku a v roku 1906 v Ingušsku. Vzbura zasiahla aj Dagestan v roku 1914. O rok na to sa k nej pripojil Kamel, ďalší Šamiľov syn, ktorý preto pricestoval z Istanbulu do Čečenska. Krvou sa do historickej kroniky podpísal v roku 1921 aj Šamiľov vnuk Sajd. Ibaže, so vznikom ZSSR prišla ďalšia tvrdá zmena. Pre centrálnu ideológiu predstavoval islam jednu z najväčších hrozieb. Tvrdé ťaženie proti nemu povzbudzovala aj skutočnosť, že náboženskú opozíciu nepodporovalo zahraničie len pre duchovné potreby moslimov, ale aj pre efektívne zbrane proti vtedajšiemu režimu. Násilne presadzovaná národnostná politika však zároveň viedla k vytváraniu umelých hraníc, ktoré nerešpektovali ani kmeňovú ani náboženskú príslušnosť. A keďže oblasť Kaukazu vždy stála na prísnej rodovej hierarchii, vyrovnala sa s novou situáciou rovnako ako oblasť Strednej Ázie. Vodcovia mnohých klanov sa prepracovali do nomenklatúrnych radov a odtiaľ nahlodávali zvnútra celý systém. Hoci po rozpade zväzu sa aj táto oblasť mala ocitnúť v demokratizačnom kúpeli, vychutnala si najmä horkosť ekonomickej samoopatery s príchuťou morálneho marazmu. Šokovú liečbu republiky nezvládli. No hoci sú pre Moskvu čiernymi dierami vo federálnom rozpočte, Kaukaz zostáva pre ňu stále historicky aj geograficky strategickou oblasťou. No emancipačný regionálny trend po rozpade ZSSR a postupná strata mocenského vplyvu Ruska naň, urobili z južnej oblasti krízový štáb. Strata sa nepripúšťa Šamiľ Basajev, pod ktorého vedením islamskí bojovníci začiatkom augusta prekročili hranice Dagestanu a obsadili niekoľko horských dedín, označil za svoj konečný cieľ skončenie ruskej prítomnosti na Kaukaze a spojenie nezávislého islamského Dagestanu s Čečenskom. Tým by Čečensko získalo prístup ku Kaspickému moru. Lenže po faktickej strate veľkej Ičkerije si Moskva nemôže dovoliť prísť aj o Dagestan. Odkrojením Severného Kaukazu by Rusko skutočne navždy stratilo obchodné a dopravné spojenie k zakaukazským susedom, predovšetkým ku Gruzínsku, k Arménsku a Azerbajdžanu. Nehovoriac o tom, že zásadným momentom v zložitom pletenci rôznych záujmov v oblasti sú spomínané suroviny, nielen ropa, ale aj plyn a vplyv na ich tok, resp. priamo ich lukratívny transport na západné trhy. Hoci od začiatku júla Rusko predvídavo posiela svoju ropu z Kaspického mora už po novej železničnej trati, teda obchvatom Čečenska do ropného prístavu Novorossijsk pri Čiernom mori, skomplikovať situáciu môžu v budúcnosti nové tlaky na Okrem vnútorných, spočívajúcich v podpore radikálnych islamských siekt miestnymi, relatívne umiernenými a sekularizovanými moslimami, a tým v nástupe nástupcov vahhábitov aj vo vonkajších. Nebezpečným vojenským približovaním sa zakaukazských štátov k NATO. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
