|
|
||||||||||||||||
| Utorok 31.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Politik chce moc, občan platíM. Maxon o údajnej 150 mld. škode vlády M. Dzurindu Po 300 dňoch pôsobenia vlády M. Dzurindu ju najvplyvnejšia opozičná strana, HZDS, podrobila tvrdej kritike. Problémy v ekonomickej oblasti prezentoval bývalý minister financií SR Miroslav Maxon. S jeho niektorými argumentmi sme nesúhlasili. Preto sme sa ho spýtali: Škodu spôsobenú touto vládou za deväť mesiacov jej pôsobenia ste odhadli na 150 mld. Sk. Ekonomika sa však vyvíja kontinuálne, preto podmienky na prácu súčasnej vlády vytvorila jej predchodkyňa. Koľko z uvedených 150 mld. Sk teda beriete na seba? - Problém tejto vlády je v tom, že sa nevie dohodnúť ani v zásadných otázkach hospodárskej politiky. Rozpory mala už pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte. Práve táto nejednotnosť prináša obrovské škody. Napríklad zahraniční investori, ktorí sa zúčastnili na emisii štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene v roku 1998, mali pôvodne záujem aj o nedávne eurobondy. Ale jednoznačne hovorili, že ekonomické a finančné zámery vlády na nich pôsobili veľmi nekoncepčne. Raod schow pred emisiou charakterizovali ako veľmi zle organizované a nekompetentné. Nevyjadrili ste sa však k otázke. Bilaterálne rokovania politických strán so zahraničnými investormi sú ľahko zneužiteľné. Ide len o prehadzovanie zodpovednosti z jedného tábora do druhého. Zvlášť ľahko to teraz môže robiť HZDS, ktoré bolo dlho pri moci, má teda informácie a kontakty. Ani súčasná vláda však nezostala nič dlžná HZDS: týždne a mesiace po prebratí moci namiesto ozdravovania hospodárstva písala čierne knihy. To však bežných ľudí nezaujíma. Chcú sa mať lepšie. Ale nikto doteraz presne nepovedal, kde je vzhľadom na zotrvačnosť javov v ekonomike hranica zodpovednosti odstupujúcej vlády a kedy ju preberá nastupujúca garnitúra. - V zásade dňom prevzatia moci. Na isté procedurálne postupy má nová vláda sto dní. Je to však zložitá téma, ktorú treba analyzovať po rezortoch. Napríklad to, čo sa udialo napríklad v zdravotníctve, je bezprecedentné. Uplatnený spôsob retrospektívneho rozpočtu mu priniesol niekoľkomiliardové škody. Veď zvýšením DPH i zavedením dovoznej prirážky vznikla v rezorte vyše miliardová potreba. Pri hodnotení vlády M. Dzurindu ste čierno-bieli, iba kritizujete. Vaša zodpovednosť ako najsilnejšieho opozičného subjektu je však aj v hľadaní východísk. - Nepovedal by som, že sme súčasne s kritikou nepovedali aj riešenia. Trváme na niektorých projektoch z predchádzajúceho obdobia. Ak by sme mali byť aktuálni: keď som odchádzal z postu ministra financií, bol kompletne spracovaný program reštrukturalizácie bánk, no nerealizoval sa. Presne to isté v roku 1994 a po ňom hovorila aj súčasná ministerka financií a vládna garnitúra. Vraj mali pripravené ozdravovanie podnikovej sféry, ale nič z toho ste nerealizovali...Lenže ľudí nezaujíma, čo bolo pripravené, ale čo sa pre nich urobilo. Vždy sa môžu spýtať: prečo ste váš projekt nerealizovali? Mali ste predsa na to dosť času. A napokon, prečo HZDS po roku 1994 nerealizovalo projekty Moravčíkovej vlády? - V roku 1994 nebolo pripravené nič. Nie som predsa hlupák, aby som pracoval na niečom, čo je pripravené... ... ak to, pravda, nechcete robiť úplne inak. - Ale naopak, mnohé z vecí, ktoré sme my mali v roku 1998 pripravené, preberá súčasné ministerstvo financií. Napokon, neboli to projekty ministerstva financií a vlády SR, bol to aj materiál asociácie bánk, NBS. A to sú inštitúcie, ktoré garantujú objektivitu materiálu, aj keď sa vymení politická garnitúra. Takže zbytočne sa niekoľko mesiacov o tom diskutovalo a nič efektívne sa nerobilo. Ozdravovanie malo začať skôr. Ostro kritizujete rast cien, hoci uznávate nevyhnutnosť tohto kroku. Nie je preto jeho kritika zo strany HZDS iba politickým populizmom? A napokon, prečo ste k cenovej deregulácii neprikročili vy? - Je jasné, že rastu cien sa nevyhneme. Ale otázka znie, v akom časovom horizonte. Odpoviem otázkou: bolo nevyhnutné pri súčasnej úprave cien elektrickej energie, plynu a ďalších rastoch upravovať aj výšku nájomného? Som presvedčený, že nie. To pokojne mohlo rok, možno rok a pol počkať. Takže my nekritizujeme podstatu deregulácie cien ako takej, ale celkovú nevyváženosť a necitlivosť postupu vlády pri nej. Neboli sme to predsa len my, ktorí sme pred voľbami veľmi často spomínali nevyhnutnosť deregulácie cien. Hovorili tak aj iní, ale najmä SDĽ prezentovala, že súčasne s rastom cien prebehnú aj kompenzačné opatrenia pre sociálne najslabšie vrstvy občanov SR. Je vo vláde, no doteraz sa pohli iba ceny. Vláda zasa argumentuje, že výrazné cenové skoky sú nevyhnutné na to, aby neskolabovali podniky, ktoré energiu dodávajú... Ale kto z obyčajných ľudí má večne analyzovať obviňovania rozhnevaných parlamentných strán, kto sa v tom má vyznať? Občania, ktorí napokon aj tak všetko musia zaplatiť, sa jednoducho stávajú hračkou v rukách politikov, ktorí sa bijú o moc. - To je vec faktov. Poviem jeden veľmi zaujímavý percentuálny údaj. Objemy výroby vo VSŽ narástol o 20 percent. Rovnako o 20 percent sú vyššie realizačné svetové ceny, ako boli minulý rok. Ale podnik má o 20 percent nižšie výnosy. To doteraz nikto nevysvetlil. Kritizovali ste aj to, že súčasná vláda zrušila zákon o revitalizácii. Ale, veď to bolo mŕtvonarodené dieťa. - Nesúhlasím s týmto názorom. Keď som prišiel na ministerstvo financií, zákon bol účinný asi rok aj tri mesiace. Počas môjho pôsobenia sa schválilo niekoľko zásadných revitalizačných projektov. A kde sú? Žiadny sa nerealizoval. - Tohto procesu sa veľmi aktívne zúčastňovala aj Všeobecná úverová banka, Sporiteľňa a ďalšie finančné inštitúcie. Často sme dospeli k dohode, ale definitívne rozhodnutie revitalizačnej komisie musel podpísať minister financií a guvernér NBS. Guvernér si to pred koncom volebného obdobia rozmyslel... Ale vecne boli projekty pripravené, finančne dohodnuté. Poukazujete na rast daňových a colných nedoplatkov, pričom kritizujete, že súčasná vláda neprijíma návrhy na riešenie. Ale predsa pri marcovej správe bolo niekoľko strán návrhov na riešenie. - Ja kritizujem nárast 12,3 mld. Sk. To je rozdiel medzi hodnoteným obdobím rokov 1998 a 1999. Nemôžem súhlasiť s tým, že v príslušnom materiáli sú definované východiská. Tie sú realizovateľné iba vtedy, keď sú v uznesení vlády. Ak sú v texte iba popísané, tak šéf rezortu nemá nástroj na to, aby ich realizoval. Za môjho pôsobenia boli colné a daňové nedoplatky najzložitejší materiál, ktorý som predkladal do vlády. Nielen z hľadiska prísnosti vtedajšieho premiéra, ale každý kolega potreboval zdroje do svojej rozpočtovej kapitoly. Štyri- alebo päťkrát sme na ministerstve museli materiál prepracovať, kým bol nakoniec schválený. Takže problematiku dokonale ovládate. Aké východiská navrhujete? - Legislatívne aktivity vlády, ako je napríklad novela zákona o správe daní č. 511, sú prospešné. Ale z hľadiska správy daní sa v SR vytvorila zlá atmosféra. Ja ako minister a myslím, že aj moji predchodcovia, sme sa usilovali o to, aby sa dane spravovali a nie iba vyberali. Tak je to všade vo svete. Ale veď v tomto smere sa za posledné roky nič nezmenilo. - Za môjho pôsobenia sa dane spravovali. Predsa keď v polovici roku 1998 hrozili rozpočtové problémy, daňoví úradníci vykonávali účelové kontroly s cieľom zvýšiť preddavky. - Ja som hovoril o mojom pôsobení na ministerstve. Aj ja. - To nemyslíte vážne. Úplne vážne. - Garantujem vám, že to nebolo v roku 1998, ale v roku 1997... Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
