Hospodársky denník
USD41,964 Sk
EUR44,732 Sk
CHF27,985 Sk
CZK1,222 Sk
  Streda  4.Augusta 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vláda musí ukázať, že tu nie je na rok


Prečo zatiaľ zahraniční investori pri vstupe do SR váhajú?
Priame zahraničné investície (PZI) do SR sa v prvom štvrťroku t. r. prepadli na úroveň 2,2 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrazný pokles (v prvom štvrťroku to bolo 1,874 mld. SK t. j. medziročne o 60 % menej). O príčinách a dôsledkoch spomínaného stavu sme diskutovali s generálnym riaditeľom divízie stratégie Slevenskej sporiteľne Martinom Bartom, hlavným analytikom ING Barings Jánom Tóthom a riaditeľom odboru zahraničných investícií na Ministerstve hospodárstva SR Martinom Kapkom. Vzhľadom na to, že investície neprichádzajú do ekonomiky SR pravidelne vo veľkých objemoch, je medziročné porovnávanie podľa M. Barta mierne zavádzajúce. „Tento údaj je však varovaním pre vládu, ktorá sa na prílev zahraničných investícií spoliehala a pritiahnutie investícií bolo aj časťou jej programového vyhlásenia,“ uviedol M. Barto a pokračoval: „Investori asi vnímajú Slovensko z ekonomickej strany ako nedostatočne stabilizovanú krajinu.“ Nevyriešené kauzy
Príčinou tohto stavu podľa M. Barta je nie najšťastnejšia realizácia tendra na prevádzku mobilnej telefónnej siete GSM 1800, nevyriešená situácia okolo Nafty Gbely ako aj dosiaľ nepodpísaná stabilizačná dohoda s VSŽ Košice. „Vláda by mala stransparentniť tendre a privatizačné procesy a zefektívniť chod svojich inštitúcií,“ dodal M. Barto. Podľa J. Tótha príčinou poklesu investícií v spomínanom období bolo vyčkávanie zahraničných firiem na výsledky prezidentských volieb i na ďalšie kroky vlády k stabilizácii ekonomiky. „Balíček opatrení na podporu prílevu PZI je dobrý, dôležitejšia je však politická stabilizácia krajiny. Kabinet musí ukázať, že tu nie je iba na jeden rok,“ komentoval J. Tóth. Vláda sa musí vyvarovať podľa hlavného ekonóma ING Barings nejednoznačných rozhodnutí v kauzách, ako bol tender pre GSM 1800, resp. výber strategického partnera pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií. „Počas celého roka by mali na Slovensko zo zahraničia pritiecť priame investície za 380 miliónov dolárov,“ dodal J. Tóth. Sľuby a vyhlásenia
Podľa M. Kapka badateľný rozdiel medzi objemom investícií vlani a t. r. je v tom, že v 1. štvrťroku 1998 boli zaznamenané dva významné vstupy investorov, a to v sektoroch potravinárstva a v spracovaní kovov. „Za ďalší faktor uvedeného rozdielu môžeme považovať to, že v priebehu 1. štvrťroka vláda avizovala prípravu opatrení na podporu vstupu PZI a investori mohli so svojimi rozhodnutiami vyčkávať do vyhlásenia týchto nových vládnych opatrení. Prvé z nich (daňový prázdniny) bolo aplikované až od až od 1. apríla t. r," uviedol M. Kapko a dodal: "toto opatrenie však nemotivuje investorov, ktorí vložili kapitál pred 1. aprílom 1999, k rozšíreniu svojich investícií v SR, skôr naopak. Dávajú najavo sklamanie z rozporu medzi realitou a proklamáciami". Nasledujúce týždne a mesiace ukážu, či varovanie v podobe prepadu priamych zahraničných investícií bude pre vládu dostatočné. Kabinet Mikuláša Dzurindu by mal do svojej činnosti konečne vniesť transparentnosť a pragmatickosťou nasmerovať slovenskú ekonomiku do stabilizovaných vôd. Nejde tu len o správanie sa k zahraničným investorom. Tých si v niektorých prípadoch vláda ctí až príliš. Príkladom je nemecká spoločnosť INA. Po výhodách, ktoré jej vláda poskytla - bezcolný dovoz, daňové prázdniny na 10 rokov, dotácia 15 mil. Sk na nákup pozemkov a 10 000 DEM na rekvalifikáciu na 1 zamestnanca - si povzdychne nejeden slovenský podnikateľ utrápený likvidačnými sadzbami - daňovou i úrokovou. „Výhody, ktoré vláda dáva zahraničným investorom, stoja za to. Vhodnejšie sú však plošné zvýhodnenia. Napríklad zníženie daňovej sadzby. Je potrebné vytvoriť klímu, aby mohli všetci podnikať,“ uviedol M. Barto. Jaroslav Koribský

Amsterdamprehánky28
Atényslnečno34
Belehradslnečno30
Berlínoblačno28
Bratislavaslnečno30
Bruseloblačno29
Budapešťslnečno28
Bukurešťslnečno30
Frankfurtbúrky28
Helsinkipolooblačno30
Istanbulslnečno31
Kodaňpolooblačno28
Kyjevpolooblačno24
Lisabonprehánky26
Londýnpolooblačno28
Madridslnečno33
Milánoslnečno32
Moskvapolooblačno23
Oslopolooblačno27
Parížoblačno29
Prahaoblačno26
Rímpolooblačno31
Sofiapolooblačno30
Štokholmpoloobačno26
Varšavapolooblačno26
Viedeňpolooblačno26
Záhrebslnečno28
Ženevabúrky27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.