|
|
||||||||||||||||
| Streda 4.Augusta 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Podnikateľa trestáme, že ešte podnikáKto nás vlastne zastupuje? 24. júl 1999 vstúpil do slovenskej hospodárskej histórie ako deň, keď by mala definitívne zmiznúť posledná štipka dôvery voči súčasnému vedeniu štátu u všetkých zodpovedných manažérov Slovenska. Pod rúškom nevyhnutného boja proti organizovanému zločinu v Zbierke zákonov SR publikovali zákon č. 183/1999 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 249/1994 Zb. Slovenskí politici v snahe dodržať jeden zo svojich základných volebných sľubov, konečne rozhodli urobiť aj niečo v oblasti hospodárskej kriminality. Zákon 183/1999 Zb. reguluje tri oblasti. Nebudem sa zmieňovať o regulácii činnosti agentov, korupcii, pornografii a iných mravnostných aspektoch našej spoločnosti. Nebudem ani komentovať potrebu alebo kvalitu nových textov, ktoré regulujú prijímanie úplatku alebo podplácanie v oblasti verejnej správy. Všetky uvedené oblasti vyžadujú ustavičnú spoločenskú pozornosť a je načase, že sa riešia. Čo je však pozoruhodné, je spôsob, akým sa vláda a tí v parlamente, ktorí sa schválením tohto zákona stotožnili s jej pohľadom na podnikanie, chcú vyrovnať s problémami nízkej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Nikto z tých, ktorí si pri posledných voľbách želali zmenu v politickom vedení štátu, nemôže uveriť, že tí, ktorým dali svoju dôveru, niečo také urobili. Prijali zákon, ktorý v časti týkajúcej sa tzv. ekonomickej kriminality, určite bude najväčšou destabilizujúcou silou v histórii Slovenska. V čom spočíva moje tvrdenie? Vlastná nedôslednosť Každá demokratická spoločnosť, ktorá uznáva vlastnú ústavu a vykoná všetky kroky, aby nedošlo k jej porušeniu, má záujem, aby zabezpečila základné ústavné práva. Najväčším a najčastejším ohrozením ústavných práv sú veľmi často rozhodnutia politikov. Zvyčajne pod rúškom záujmov štátu navrhujú zákony v rozpore s ústavou. V Ústave SR, v časti ktorá nesie názov Základné ľudské práva a slobody sa v článku 17 hovorí: Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Tento základný fakt, žiaľ, nepoznajú tí, ktorí schválili zákon 183/1999 Zb. § 148a a ďalšie. Trhový mechanizmus predpokladá existenciu tohto ľudského práva, ako aj existenciu inštitútu obmedzenia rizika výškou vkladu vlastníkov či už vo forme podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, alebo vo forme akcií v akciových spoločnostiach. Manažmenty, ktoré zodpovedajú za činnosť týchto spoločností, musia poznať pravidlá podnikania. Riziká spojené s eventuálnym rozhodnutím o tom, ktoré platby sa realizujú bez ohľadu na záväzkové vzťahy, čo je výsostným kalkulovaným rizikom ich činnosti. Vlastníci podnikov si vybrali tieto manažmenty s plným vedomím toho, že ak výber nie je kvalifikovaný, môžu prísť o svoj majetok. Rovnako si veritelia môžu preveriť svojich partnerov v oblasti kvality riadenia, ako aj v oblasti kapitálovej vybavenosti. Existujúci právny rámec umožňuje všetkým aktérom uzavrieť také dohody, ktoré v prípade ich neplnenia niektorou zo zmluvných strán v konečnom dôsledku znamenajú jej ekonomickú ruinu. Tento systém nefunguje na Slovensku nie nedostatkom zákonov, ale nedôslednosťou alebo neschopnosťou tieto zákony uplatniť. Táto situácia spôsobuje škody tak podnikom, ako aj Ak sa však štát z dôvodov, ktoré nemôžu byť iné ako nedostatok rozumu, rozhodne uprednostniť vlastné fiškálne záujmy, je dosah takéhoto kroku nebezpečný pre všetkých. Výsledkom zásahu je potom nielen neústavnosť, ale aj destabilizácia ekonomického systému. Destabilizácia má dve formy. Prvou je prerozdelenie finančných tokov v hospodárstve, ako výsledok zákonnej hrozby manažmentom. Druhou je demoralizácia a urážka tých, ktorí sú hybnou silou slovenskej ekonomiky. Ak zvážime, že sa štátu týmto zákonom podarí vybrať niekoľko miliárd neodvedených daní, tak sa musíme zamyslieť nad tým, aký dosah bude mať tento výber na slovenské banky a dodávateľov slovenských podnikov. Viem si živo predstaviť slovenských manažérov, ktorí pod hrozbou trestu odňatia slobody uprednostnia platby daňovému úradu a sociálnym poisťovniam pred platbami bankám, dodávateľom tovaru a výplatám zamestnancom. Neschopnosť zaplatiť V uzavretom slovenskom ekonomickom systéme, ktorého momentálna vyváženosť je výsledkom zvážených kompromisov všetkých aktérov, je nadmerná úhrada jednému z aktérov smrteľným impulzom pre celý systém. Je nepravdepodobné, že za daných pomerov je niekto ochotný do takéhoto systému buď vstúpiť, alebo nedajbože v ňom aj investovať. To, že slovenské podniky dlžia daňovým úradom a poisťovniam miliardové sumy, odzrkadľuje nie ich neochotu, ale ich neschopnosť tieto dlhy uhradiť. Slovenskí politici majú veľký podiel na tejto neschopnosti. V prvom rade nedokázali vytvoriť atraktívne podnikateľské prostredie a v druhom rade nedokázali zabezpečiť kvalitnú kontrolu využitia verejných prostriedkov. Som presvedčený o tom, že ak štát takouto násilnou formou vstúpi do peňažných tokov na Slovensku, tak zničíme aj to, čo tu ešte funguje. Tisíce manažérov pracujú na Slovensku v podmienkach, kde súčinnosť s vlastným štátom neexistuje. Táto situácia vyžaduje urýchlené riešenie. Návrh vedenia štátu, ktorého obrazom je zákon 183/1999 Zb., ako riešiť tento problém, je vyhlásením vojny všetkým slovenským manažérom. Časy obdivuhodnej tolerancie manažérov slovenských podnikov voči politikom sa pominuli. Ak sa vláda vyhráža väzením, musia manažéri vkročiť do politiky a zabezpečiť nielen výmenu vlády, ale aj obnovu parlamentu tak, aby sa konečne zaviedol rešpekt pred ústavou a pred prácou. Len poplatnosť Schválenie zákona 183/1999 Zb. je nielen neúspechom politickým, ale aj výsledkom neschopnosti slovenských zamestnávateľských organizácií a odborov. Nedostatok vnútornej diskusie v týchto organizáciách svedčí o ich poplatnosti existujúcemu systému. Je načase, aby vlastníci podnikov, ako aj ich vedenia prehodnotili členstvo v tých organizáciách, ktoré mohli konať, ale nekonali. Pre každého zodpovedného vlastníka, ktorý poveril manažérov do funkcií v orgánoch slovenských spoločností, vyplýva vzhľadom na zákon 183/1999 Zb. povinnosť informovať týchto ľudí o ich novej trestnoprávnej zodpovednosti. Za takýchto podmienok nevidím dôvod, prečo by niekto na Slovensku chcel podnikať a ešte menší dôvod, prečo by na Slovensku niekto chcel byť manažérom. Vzhľadom na to, že NEF - Hospodársky klub bol vždy fórom serióznej výmeny názorov, vyzývam svojich kolegov na mimoriadne stretnutie klubu na prerokovanie tejto závažnej záležitosti. Za skupinu podnikateľov Alexander F. Zvrškovec prezident Dividend Group |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
