|
|||||||||||||||||
Pondelok 9.Augusta 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Okamih klinickej smrti SlnkaČaro, riziká a biznis vzácneho nebeského súboja nad Európou Pozajtra si teda Mesiac znova zmeria sily so Slnkom a zastrie jeho tvár abájou svojho tieňa. Neďaleko od našich južných hraníc prekrojí totálny mesačný tieň na dve a pol minúty centrálne Maďarsko a kto sa tam vyberie, bude svedkom vzácneho astronomického javu, keď malý zemský satelit celkom zakryje na pravé poludnie 400-krát väčšiu hviezdu našej sústavy. Pôjde o vzácny, nie však unikátny jav: Každých 18 mesiacov sa niekde na Zemi odohrá toto divadlo. Málokedy však v natoľko husto osídlenom, vysoko technologicky vybavenom a vedecky zvedavom regióne, ako je Európa. Práve to je dôvodom, že poludňajšia priamka zákrytu, do ktorej vstúpi o dva dni Slnko, Mesiac a Zem, mobilizuje nielen vedcov, lež aj desiatky miliónov turistov, obchodníkov a hotelierov krížom cez Európu a juhozápadnú Áziu. Dotyk osudovosti pridáva tejto nebeskej udalosti aj pomaly sa blížiaci koniec tisícročia. Opona úplného zatmenia Slnka sa nadvihne 11. augusta o 8.27 svetového času pri kanadských brehoch Nového Škótska. Totálny mesačný tieň potom preletí rýchlosťou 2500 km za hodinu severným Atlantikom, aby sa o 11 hodine a desiatej minúte dotkol anglického polostrova Cornwall. Totálny tieň s priemerom 120 km preskočí cez Le Havre do severného Francúzska, zakryje Štrasburg, Luxembursko, nemecký Saarbrücken, Stuttgart, Mníchov, presunie sa nad rakúsky Salzburg, Graz, preletí nad maďarským Balatonom, vtrhne do rumunského Temešváru a Bukurešti a nad bulharskou Varnou opustí Európu, aby jeho dráha preťala Čierne more, Turecko, Irán, Irak, Pakistan, Indiu a definitívne prestala obťažovať Slnko niekde v Bengálskom zálive. Čiastočné zatmenie Slnka pokryje na pár minút celú Európu, pol Afriky a západnú časť Ázie. Nad Slovenskom odhryzne Mesiac zo Slnka vyše 90 percent jeho plochy, v Bratislave 99 percent. Ako na Slovensku? V Bratislave sa zatmenie začne o 11.25 letného času, keď sa Mesiac zahryzne do pravého okraja slnečného disku. Maximálne, 99-percentné zatmenie nastúpi v slovenskej metropole o 12.47 hod. V tom čase zostane zo Slnka svietiť na jeho hornom okraji len tenký kosáčik. Potom sa žiarivý kosáčik presťahuje na pravý okraj Slnka a temný disk Mesiaca začne ustupovať zo slnečného disku doľava. Jeho posledná stopa zmizne z tváre Slnka o 14.10 letného času, čím sa všetko v Bratislave skončí. Rovnaký nebeský film sa objaví s malým oneskorením aj pred očami divákov na celom území Slovenska na východe bude maximálny odstup 6 minút. Pozor na oči! Pozorovať čiastočné zatmenie Slnka je oveľa riskantnejšie, ako sledovať zatmenie totálne v jeho vrcholnej fáze, lebo nezakrytá časť Slnka poškodí nenávratne očnú sietnicu, eventuálne privodí slepotu. Priam pohľad na Slnko voľným okom či ďalekohľadom je možný len cez veľmi silný temný sklenený filter, ktorý zoslabí svetlo miliónkrát, upozorňuje doc. Dr. Záviš Bochníček. V nijakom prípade sa nepozerajme, ani len na okamih priamo na Slnko voľným okom! Oslepneme! Čiastočné zatmenie sa najlepšie pozoruje projekciou na biely papier za okulárom ďalekohľadu. V tom prípade musí byť filter pred objektívom, nie v ohnisku či za okulárom: v obidvoch týchto prípadoch sa zohreje tak, že môže puknúť. Pri projekcii sa neodporúča použiť okulár s tmelenými šošovkami, aj tie môže vysoká teplota zničiť. Koróna - vrcholná fáza Celkové zatmenie Slnka je oproti čiastočnému obohatené o vrcholnú fázu, pri ktorej malý Mesiac celkom prikryje našu obrovskú hviezdu. Tesne pred tým, ako sa to stane, objaví sa po obvode tmavého Mesiaca jagavý tzv., Bailyho perlový náhrdelník, čo je slnečné svetlo rozčlenené mesačnými krátermi a pohoriami na žiariace body. Potom perly zmiznú a nastúpi fáza totality. Tentoraz bude trvať 2 minúty a 23 sekúnd. Mesiac pri tom využije to, že hoci je 400-krát menší, je k Zemi 400-krát bližšie ako Slnko, a tak to dokáže. Na ten krátky čas dve a pol minúty obloha potemnie asi tak ako teraz o 22. hodine. Neďaleko od Slnka možno zbadať jasné planéty Venuše a Merkúru, prípadne hviezdy. Miesto, kde po Slnku zostal len temný disk Mesiaca, obkolesí fantastická svätožiara koróna, ktorá je hornou atmosférou Slnka. Je viditeľná len pri totálnom zatmení. Práve pre korónu podnikajú astrofyzici ďaleké a nákladné výpravy za zatmením Slnka. Látky v koróne o teplote vyše milión stupňov C nemožno totiž napodobniť laboratórne a sú veľmi dôležité pre jadrovú fyziku. Z koróny prúdi do kozmického priestoru slnečný vietor, ktorý vyvoláva na zemi magnetické búrky a iné geofyzikálne procesy a zdá sa, že ovplyvňuje aj biologické procesy vrátane pôsobenia na človeka. Zvláštne úkazy Počas zatmenia dochádza k niektorým zvláštnym úkazom, napr. k letiacim tieňom. Úzke temné pásy sa presúvajú krajinou rýchlosťou automobilu. Teplota klesne asi o desať stupňov a dvihne sa miestny vietor, zvaný eclipse wind. Mimoriadny úkaz pôsobí na zvieratá. Včely zaliezajú do úľa, vtáky zmĺknu a pripravujú sa na nočné hniezdenie. Naopak sovy a iné nočné živočíchy sa prebúdzajú. Psi od strachu brešú. Totálne zatmenie pôsobí aj na ľudí, najmä senzitívne založených. Bez slnečného svitu miznú tiene, na tváre ľudí usadá mŕtvolný vzhľad. Je to eldorádo nielen pre vedcov, lež aj pre mystikov, ktorí považujú zatmenie Slnka oddávna za svoju veľkú šancu. Aká je však meteorologická šanca, že sa tentoraz nepostavia pozorovaniu zatmenia do cesty mraky? V Anglicku vraj 50-percentná, v Turecku a Iráne 90-percentná a v Indii, kde je monzún, vraj len 10-percentná. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |