|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Diskusia o psychickom a fyzickom stave človeka, ktorý sa vydal na podnikateľské chodníčky, je mimoriadne búrlivá. Tí, ktorí sa usilujú dosiahnuť úspech a spoločenské postavenie, tvrdia, že všetko je v poriadku, že to zvládajú bez problémov, tí, ktorí sa s nimi na tejto ceste míňajú, alebo ich partneri, majú názor celkom opačný. Rovnako aj odborníci z ordinácií, kde sa končí cesta nejedného úspešného a nenahraditeľného. Dnes v našom seriáli o typológii slovenského podnikateľa pokračujeme na tému: Práca alebo zamestnaniePrácou trávime väčšinu života, nech už je naše profesijné zaradenie akékoľvek. Doháňa nás k šialenstvu a udržuje nás pri zdravom rozume. Sme zúfalí, ak ju strácame. V prípade podnikateľov, manažérov dvojnásobne... Práca pripomína peklo, vraví Mark Twain. Keby bola príjemná, bohatí by si ju nenechali pre seba. Dnes však už toto tvrdenie neplatí. Sociologické prieskumy ukazujú, že väčšina ľudí z psychologických dôvodov prácu potrebuje, aj keď ju neraz preklína. Ľudia, ktorým práca nechýba a sú bez nej dokonale šťastní, sú skôr výnimkou. Väčšina ľudí chce byť oceňovaná, mať pocit užitočnosti. Pochopiteľne ma hnevá, keď síce na jednej strane kadekto tvrdí, že starostlivosť o deti či vedenie domácnosti sú pre rozvoj spoločnosti záležitosťou prvoradej dôležitosti, no stále sa na ne pozerá ako na nepracovnú činnosť porovnateľnú s osobným koníčkom, hovorí Katarína S., ktorá sa po úspešnom rozbehu podnikania v cestovnom ruchu rozhodla pre funkciu domácej panej. Pritom však chce byť aktívnou v komunite podobne zmýšľajúcich žien. Podobné pocity majú aj tí, ktorí sa realizujú v rôznych nezávislých aktivitách. Tento pohľad je typický pre kultúru, ktorá nekladie dôraz na prácu, ale na zamestnanie. Mať správnu prácu, znamená mať platené zamestnanie. V spoločnosti, v ktorej žijeme, je to cieľ a dôkaz vlastnej dôležitosti. Iba málo silných jednotlivcov sa tomuto poňatiu dokáže ubrániť. Pracovné paradoxyPodľa psychológov je vzťah k práci u väčšiny ľudí trochu masochistický. A nemusí to byť práve workoholik. Pracovné úsilie, nevyhnutnosť prekonávať nechuť k určitej činnosti vyvolávajú paradoxne pocit uspokojenia a blaha. Povinnosť byť na určitom mieste v danom čase, byť súčasťou pracovného tímu a plniť z toho plynúce záväzky, to vyvoláva v človeku zmysel pre súnaležitosť. Psychiater Ľ. Vražda zdôrazňuje, že pracovisko sa navyše stáva miestom, kde si muži potvrdzujú svoju identitu a dôležitosť. Ženy si neraz vytvárajú postavenie celkom nové. Ľudia sú mobilnejší a zároveň osamelejší. Pracovisko sa stáva miestom spoločenských stykov, klubom, kde sa dá pohovoriť, možno si dohovoriť schôdzku, zoznámiť sa s partnerom. Fixácia Psychológovia i sociológovia upozorňujú, že workoholikov pribúda. Pribúdajú ľudia na prácu fixovaní, bez toho, že by si to uvedomovali. Naplno sa to prejaví, keď prácu skončia, alebo ju stratia. Sú nepokojní, nespokojní, neschopní radovať sa z voľného času, zdôrazňuje L. Vražda. Celosvetové sociologické prieskumy ukazujú, že percento úmrtia u mužov, ktorí odchádzajú do dôchodku, prudko rastie v prvých šiestich mesiacoch po tom, čo opustia zamestnanie. To určovalo po väčšinu života ich osobnosť, sebahodnotenie a spoločenské postavenie. Bez neho strácajú chuť žiť. Americký štýl Kým Európa sa ešte stále snaží skôr skracovať pracovný čas, a to aj v súkromnom podnikaní, v USA je situácia celkom iná. Napriek rastúcej automatizácii vo všetkých sektoroch trávia Američania v zamestnaní dlhší čas ako Európania, a dokonca viac času ako ich rodičia. Dokumentujú to sociologické prieskumy. V roku 1998 americký živnostník pracoval ročne približne 1943 hodín. To znamená o celý týždeň viac ako americký živnostník pred dvadsiatimi rokmi. Milióny zamestnancov v USA majú iba dva týždne dovolenky ročne. Je to o tri týždne kratšie voľno ako v Británii, vo Francúzsku, v Nemecku, Česku a SR a takmer o mesiac menej ako vo Švajčiarsku. Súkromní podnikatelia, majitelia firiem, finančníci voľno ani nepoznajú, o to viac sa však venujú rôznym relaxačným aktivitám, kde dobíjajú stratenú energiu. Ďalšie krajiny V porovnaní s hospodárskymi veľmocami sa v celosvetovom meradle iba Japonsko môže chváliť oddanejšími otrokmi práce ako USA. V roku 1997 japonský podnikateľ oficiálne pracoval 2080 hodín ročne. To je však oficiálny údaj, skutočnosť je vraj oveľa vyššia. Väčšina z nich, viazaná k firme lojalitou takmer feudálnou, pracovala aj bez nároku na dovolenku. Výsledok? Hospodársky zázrak, ale aj veľká nespokojnosť so životom. V Európe je pracovná zainteresovanosť najtvrdšia vo Veľkej Británii. Neznamená to, že sa tam pracuje najproduktívnejšie, ale nadčasová práca je najrozšírenejšia. Nové prístupy Kult práce je silný najmä v posledných rokoch. Pravda, iba v súkromných firmách a na manažérskych postoch. Psychológovia však upozorňujú, že pracovať dlho do večerných hodín je skôr známkou neschopnosti zorganizovať si správne čas. Dnes sa ponúkajú celkom nové možnosti dané vyspelou počítačovou a komunikačnou technikou. Pracovisko v klasickom slova zmysle sa stáva v mnohých prípadoch zbytočnosťou. Nahrádza ho pracovisko vo vlastnom byte. Kontakt sa udržiava e-mailom a telefónom. Je to revolúcia v etike práce, konštatujú sociológovia. Myslím si, že som spokojnejší, lepšie som sa naučil využívať čas, podstatne to ovplyvnilo aj úroveň vzťahov v rodine, hovorí Jozef M., majiteľ reklamno-producentskej agentúry. Jeho manželka však príliš nadšenia neprejavuje, pretože aj to málo voľného času, ktorý ešte pred pol rokom sa usiloval venovať iba rodine, dnes celkom pohltila firma a on už nerozlišuje účinkovanie v rodine a vo firme. Určite ani toto nie je celkom ideálne rozhodnutie, pretože iba málokto z osôb, ktoré chcú byť úspešné, skutočne dokáže oddeliť prácu od práce, a teda pracovisko v domácnosti môže rozpory iba znásobiť, hovorí zo skúseností Ľ. Vražda. Podľa prieskumu psychológov ideálny pracovník tohto systému by mal byť sebestačný, introvertný typ. Veľa ľudí však tejto charakteristike nezodpovedá. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
