Obmedzenia pri vstupe zahraničných investícií vo vybraných ekonomikách vo svete

Nadväzujeme na náš príspevok spred týždňa, v ktorom sme sa pokúsili „nastaviť zrkadlo“ súčasným trendom u nás, smerujúcim k privatizácii tzv. prirodzených, pritom štátnych monopolov. V ňom sme uviedli základné úpravy regulujúce vstup priamych zahraničných investícií (PZI) v jednotlivých krajinách Strednej a Južnej Ameriky.

Vzhľadom na pomerne významný krok s dlhodobým a významným vplyvom, za ktorý je možné pokladať privatizáciu energetického a komunikačného systému v SR uvedieme príklady riešenia vstupu PZI aj v ďalších ekonomikách.

Ázijské ekonomiky sú všeobecne pokladané za najotvorenejšie, preto možno očakávať, že práve tu bude regulácia a dohľad nad vstupom zahraničného kapitálu najliberálnejší. Ako to je v skutočnosti, uvádzame v nasledujúcej časti.

Čína aplikuje niektoré obmedzenia, regulujúce vytváranie spoločnosti s úplnou zahraničnou účasťou. Podnikať zahraniční investori nesmú vo vymedzených oblastiach a za tie sú považované tlač, rozhlasové a televízne vysielanie, výroba filmov, domáci a zahraničný obchod, poisťovníctvo, pošty a spoje, verejné služby, investičné fondy, lízing a niektoré ďalšie oblasti. Obmedzenia sa týkali aj dopravy, avšak v poslednom období sa táto oblasť čiastočne liberalizovala. Je iste zaujímavé, že v Číne platia rovnaké podmienky na podnikanie tak pre zahraničných investorov, ako aj pre domácich podnikateľov. Stimulácia na podporu zahraničných investícií prirodzene existuje, ale sa neopiera o zvýhodňovanie „cudzích pred domácimi“. Aplikuje sa napr. tak, že zvýhodnené úvery sa dávajú podnikom s určitým podielom exportu na svojej produkcii, prípadne aj znížením dane z príjmov, ale tiež v súvislosti s exportnou výkonnosťou firmy.

Filipíny upravujú vstup zahraničných investorov dokumentom Omnibus Investment Code z roku 1987, ktorý limituje podiel zahraničných investorov na maximálne 40 %. Neskorší zákon Foreign Investments Act. z roku 1991 umožňuje zvýšiť podiel aj nad 40 %, avšak len vo vybraných odvetviach. Tento zákon súčasne vymedzuje aktivity, ktoré sú čiastočne alebo úplne určené len pre domácich vlastníkov a súčasne sa obmedzuje možnosť vlastniť pôdu v prípade, že podiel zahraničného investora je vyšší ako 40 %.

India napriek tomu, že hospodárska reforma na začiatku tohto desaťročia odstránila rad prekážok, na realizáciu zahraničných investícií platia stále určité obmedzenia, napr. jedno z dôležitých opatrení bolo odstránenie diskriminácie domácich investorov, na druhej strane sa umožnilo, aby vo výrobných a spracovateľských oblastiach mohol mať zahraničný kapitál až 51-percentný podiel. Pri takejto účasti sa však skúma kvalita technologickej účasti, musí ísť o moderné technické riešenia. Tiež sa pristúpilo k povoleniu investovať zahraničným osobám na domácom kapitálovom trhu. Napriek týmto zmenám šesť oblastí v indickom hospodárstve je vymedzených len pre domáci štátny sektor. Ide o zbrojnú výrobu, atómovú energiu, ťažbu uhlia a lignitu, minerálne oleje, nerastné suroviny a železničnú dopravu. V ďalších 15 odboroch špecifikovaných vládou je potrebné získať špeciálnu licenciu. Ak zahraničný investor chce získať 51-percentnú účasť prípadne vyššiu, musí o to požiadať zvláštny úrad Foreign Investments Promotion Board, ktorý pôsobí pri úrade predsedu vlády.

Indonézia: Hlavné deregulačné opatrenia na vstup zahraničných investícií sú zakotvené zákonom č. 20/1994. Týmto zákonom sa viac sprístupnila krajina zahraničnému kapitálu, dôležité je, že sa odstránili prekážky investovania do sektora infraštruktúry. Napriek tomu naďalej ostávajú neprístupné pre zahraničných investorov všetky druhy distribučných sietí a tradične oblasť energetiky, čiastočne dopravy, vojenskej výroby a pod.

Thajsko: Trhovo orientovaná ekonomika je relatívne voľne otvorená a podporuje vstup zahraničných investícií, ale napriek tomu podľa zákona (Alien Business of 1972) NECA No. 281 môžu cudzinci vlastniť maximálne len 49-percentný podiel v určitých oblastiach ako je napr. poľnohospodárstvo, spracovanie potravín a vo vysoko kvalifikovaných službách. Na základe uvedeného zákona Thajská centrálna organizácia na podporu investícií, Rada pre investície (BOI) rozlišuje tri kategórie spoločností s kapitálovou účasťou cudzej osoby a podľa zatriedenia prebieha aj zložitosť povoľovacieho konania.

Austrália: Začnúc rokom 1989 sa zrovnoprávnilo postavenie zahraničného a domáceho kapitálu. Jeho vstup sa upravil zákonom Foreign Acquisitions and Takeovers Act. 1979 následne upravený v roku 1989. Na základe tohto zákona nie sú pre zahraničný kapitál sprístupnené nasledujúce oblasti: masmédiá, letecká doprava, stavebné nehnuteľnosti. Schváleniu podliehajú investície určené zákonom, t. j. investície do vybraných oblastí, ak ich hodnota prevyšuje štátom povolenú hranicu. Schvaľovanie realizuje príslušný úrad The Foreign Investments Rewiev Board v Canberre. Austrália predovšetkým uprednostňuje vstup zahraničného kapitálu do vyspelých technológií, výskumu a exportne orientovaných odvetví. Oproti minulosti sa liberalizovali povoľovacie postupy k „chráneným“ odvetviam, ku ktorým patria: služby, poisťovníctvo, ťažba a spracovanie nerastov a iné. Zahraničné spoločnosti, ktoré chcú vykonávať obchodné činnosti, sa musia registrovať ako cudzie spoločnosti.

Nový Zéland má vytvorenú organizáciu, ktorá monitoruje a schvaľuje poruchy zahraničných investorov, nazýva sa Rada pre zámorské investície (OIC). Táto organizácia poskytuje zahraničnému investorovi súhlas k činnosti v tých prípadoch, keď zahraničný subjekt chce založiť pobočku alebo nový subjekt na území Nového Zélandu. Súhlas je nevyhnutný, ak zahraničný subjekt bude mať väčší ako 25-percentný podiel v domácej spoločnosti. Súhlas je potrebný aj vtedy, ak zahraničná investícia prevyšuje hodnotu 10 mil. NZD, alebo bez ohľadu na veľkosť kapitálu - investície, ak zahraničný investor predpokladá podnikať v rybolove alebo pri akvizícii s pôdou.

J. A. Oberhauser