Hospodársky denník
USD41,451 Sk
EUR43,963 Sk
CHF27,471 Sk
CZK1,201 Sk
  Piatok  10.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Boj o voliča sa už začal


Boris Jeľcin, ktorý sa donedávna pohrával ešte so svojsky uspôsobenou hamletovskou otázkou „Byť len Boris I. a či aj II.?“, si už svojho princa nahlas zvolil. Exrozviedkar pôsobiaci dlhé roky v Nemecku Vladimir Putin však verejnej mienke nechutí. Podľa výsledkov výskumu úradu pre výskum verejnej mienky ROMIR, publikovanej 30. augusta tohto roku, nie je s Putinom spokojných celých 56 % opýtaných, podľa ktorých premiér bez odporu len vypĺňa administratívne nariadenia prezidenta. 71 % opýtaných ho dokonca vôbec nechce za budúceho prezidenta. Čo však bolo pri jeho výbere hlavné, vie len prezident a pár oligarchov, ktorí predchádzajúcemu Stepašinovi nevedeli prísť na meno. Napriek tomu, že je predvolebný ring značne široký, dominujú v ňom tri formácie - aliancia Otčina - Celé Rusko moskovského primátora J. Lužkova, Komunistická strana pod vedením G. Zjuganova a liberálna strana Jabloko G. Javlinského (dnes nazývaná Stepašinov blok, po tom, čo sa Jabloku v boji s Černomyrdinovým Náš Dom Rusko, Kirijenskovým hnutím Nová sila a Demokratickou voľbou Ruska podarilo získať pre seba expremiéra S. Stepašina). Voličov však z politického menu pre parlamentné voľby 19. decembra budú zrejme najviac zaujímať predstavy kandidátov a strán, resp. blokov o budúcnosti krajiny, ich imidž a finančné dotovanie, resp. lobistické skupiny, ktoré ich podporujú (najmä na zmytie špiny, ktorá sa na kandidátov môže prilepiť a odraziť protiútoky). Kým prednedávnom patril expremiér J. Primakov vo výskume verejnej mienky k najpopulárnejším politikom v krajine, dnes sa zachránil len pádom do Lužkovovej siete Otčina - Celé Rusko, pre ktorú bude koňom vo voľbách. Tá má zatiaľ najsilnejší elektorát. Zahŕňa dokonca aj prezidenta ruskej republiky Tatarstan M. Šamijeva, polovicu členskej základne Hlasu Ruska a agrárnej strany, ktorá bola kedysi naklonená komunistickému táboru. Spolu s rozsiahlou sieťou regiónov môže tak Lužkov skutočne získať najviac voličov, hoci preferencie dosahujú len 18 %. Netreba sa však čudovať, že pri odrážaní útokov najnovšieho škandálu zaznela od oligarchu B. Berezovského aj narážka, že ide o „komplot moskovského primátora J. Lužkova“, ktorý chce podľa neho zaujať miesto po Jeľcinovi. Dokonca Berezovského noviny zašli až tak ďaleko, že sa rozhodli namočiť spoločnosť Systema, blízku moskovskému magistrátu, do prania Na Lužkovov blok si môže trúfnuť, pokiaľ ide o členstvo, Zjuganovova formácia. Jej základňa je do pol milióna členov, väčšinou na vidieku, s preferenciami podľa The Economist 34 %. Komunistom však chýbajú vplyvnejšie prostriedky na propagáciu, sebavedomie sfrustrované minulosťou. Ich rady mohlo posilniť - hoci nie dosť šťastne - krajne pravicové Hnutie za víťazstvo armády V. Iľjuchina, to sa však nakoniec rozhodlo ísť do volieb na vlastnú päsť. Tretia najsilnejšia formácia Jabloko ekonóma G. Javlinského s preferenciami 10 % nebola nikdy blízko moci. Najväčším prekvapením bol preto vstup expremiéra Stepašina do strany, ktorého prezývajú vice Javlinský. Napriek dobrým myšlienkam a programu Jabloka bude úspech už len to, ak by Javlinský zvládol prácu v tíme so Stepašinom. Jabloko by mohlo získať hlasy tým, že by sa v predvolebnom boji ďalej „okydávali“ Lužkovovci so Zväzom pravých síl mladoreformátorov a oligarchov. Nedávny prozápadne a protrhovo orientovaný šéf bývalý minister financií Boris Fedorov síce rady opustil, no miesto si tu pre zmenu našiel tretí expremiér a v histórii Ruska najmladší S. Kirijenko, ako aj bývalí vicepremiéri A. Čubajs a B. Nemcov. Napriek terajším 7 % preferenciám im pozorovatelia nedávajú vo voľbách šancu na prekonanie 5% hranice potrebnej na vstup do parlamentu a nevýhodou je aj úzka profilácia a postava Čubajsa, v dôsledku čoho nemôžu počítať so všeobecnou podporou. Aj preto jedným z najväčších konkurentom Únie bude Náš Dom - Rusko (NDR) štvrtého a najdlhšie slúžiaceho expremiéra V. Černomyrdina. Svoje miesto si tu našiel aj piaty, stále fungujúci premiér V. Putin. NDR má síce len 4 % preferencie, avšak značný vplyv a Černomyrdinove kontakty na Gasprom zabezpečujú strane dostatok financií. Napriek tomu osoba ambiciózneho V. Ryžkova sa stala neprekonateľnou prekážkou predvolebného spojenia s Demokratickou voľbou Ruska ekonóma J. Gajdara. Čo je na druhej strane zaujímavé, NDR si síce privinula odpadlíka Únie B. Fedorova pod svoje krídla, avšak kategoricky spoluprácu s blokom pravocentristov odmietla. V bitke o voličov si tak vzájomne obe budú liezť do kapusty a nič na tom nezmení ani fakt, že by sa NDR poistil ďalšími straničkami ako napr. Nová sila. No a na absolútnom pravicovom kraji nacionalistických strán sú najvýraznejšie dve. Dobre financovaná Žirinovského ultranacionálna liberálno-demokratická strana, ktorá má o percento väčšie preferencie ako dokonca NDR, no väčší úspech - aj napriek tvrdému rétorickému útoku na voliča zrejme nezaznamená. A strana Národných republikánov Krasnojarského gubernátora A. Lebeďa so stále najmenšími preferenciami, ktorá by však eventuálne vďaka exgenerálovej popularite mohla za tieto posledné predvolebné mesiace získať na sile. Hocako, trecia sila sa bude len zostrovať. Na úkor voliča. Stranu pripravila Slávka Blazseková
Snímky autorka a archív

Amsterdamoblačno24
Aténypolooblačno30
Belehradoblačno26
Berlínpolojasno25
Bratislavapolooblačno25
Bruseloblačno23
Budapešťoblačno25
Bukurešťoblačno25
Frankfurtpolooblačno27
Helsinkioblačno23
Istanbulpolojasno23
Kodaňoblačno22
Kyjevoblačno23
Lisabonslnečno31
Londýnpolooblačno25
Madridpolojasno31
Milánopolojasno29
Moskvamalá oblačnosť25
Oslopolooblačno20
Parížpolooblačno27
Prahapolooblačno26
Rímmalá oblačnosť29
Sofiaoblačno25
Štokholmpolojasno19
Varšavapolooblačno24
Viedeňpolooblačno26
Záhrebpolooblačno27
Ženevapolojasno27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.