Hospodársky denník
USD41,451 Sk
EUR43,963 Sk
CHF27,471 Sk
CZK1,201 Sk
  Piatok  10.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nástrahy jadrovej veľmoci


Spravodajská služba USA National Security Agency monitorovala v roku 1991 stav rádiového spojenia medzi generálnym štábom Sovietskej armády a veliteľstvom sovietskych strategických rakiet, aby zistila ich počet. Výsledkom bolo napočítanie 1300 pozemných strategických rakiet, z ktorých 70 % bolo vždy v bojovej pohotovosti - najmä stabilne umiestené v silách Silo-based (ICBMs) a rakety na mobilne odpaľovacích zariadeniach Mobile (ICBMs). Odvtedy sa ZSSR rozpadol, časť balistických rakiet zostala mimo územia Ruska, resp. mimo jeho kontroly, no napriek tomu zostáva krajina podľa odhadov z minulého roka jadrovou mocnosťou. Suchá štatistika hovorí, že Rusko vlastnilo nielen 13- až 20-tisíc jadrových hlavíc, ale disponovalo celkom 10 352 medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), z toho 3080 SS-18, 960 SS-24, 300 SS-25, 300 SS-11, 40 SS-13, 200 SS-17, a 2340 SS-19. Nových rakiet ICBM Topol-M, ktoré Západ označuje ako SS-27, by malo Rusko do konca roka vyrobiť 40. No a prostriedkov SLBM malo Rusko 176 v triede SS-N-6, 280 v triede SS-N-8, 1568 v triede SSN-18, 1200 v triede SS-N-20 a nakoniec 448 striel v triede SS-N-23. Novo sa vyrába raketa SSNX-28, a Rusko okrem toho vlastní aj 600 strategických lietadiel TU-95 a 120 TU-160 Bezpochyby sú to hrozivé čísla v čase odzbrojovacích rokovaní, ktoré od roku 1969 podpisom SALT o obmedzení výroby zbraní prešli do dnes už kľúčovej zmluvy START 3 medzi Ruskom a USA o, fakticky, až 75 % odzbrojení v porovnaní s 90. rokmi (z celkového počtu 21 000 rakiet by malo zostať v roku 2007 maximálne 5000 jadrových hlavíc). Lenže, ani nedávna tvrdá kritika z pera novinárskych kolegov v International Herald Tribune smerom k americkému Pentagónu, že napriek extrémnemu zníženiu výdavkov na zbrojenie zo strany Ruska z ročných 250 mld. USD na necelých 65 mld. USD, Pentagón veselo na účet USA nakupuje nové zbrane za niekoľko stovák miliárd dolárov (ktoré menia stále neopotrebované a inými krajinami neprekonané zbrane), neprispieva popri na východ expandujúcemu NATO k vytvoreniu pre Rusko dôveryhodného ovzdušia. A tak nečudo, že Moskva skutočne pokračuje na vypracúvaní novej obrannej doktríny krajiny. Na tom nemení nič ani fakt, že nový premiér Putin dokončuje dielo predchodcu Stepašina a sľubmi o podpore ruským ozbrojeným silám a vojenskopriemyselnému komplexu sa snaží docieliť v Dume ratifikáciu START-2 a rokovanie o START-3. Doktrína totiž síce počíta s novými zbraňami, ale zo starej výbavy a pokojne v takom obmedzenom počte. Cieľ je zrejmý - výrobou nukleárnych minibômb resp. nestrategických jadrových zbraní presunúť jadrovú vojnu z kategórie teoretickej hrozby do kategórie reálnych možností. Minibomby, ktoré Rusko už stihlo aj odskúšať (keďže pri nich nedochádza k jadrovej explózii nie sú medzinárodne zakázané a odskúšali ich koniec koncov už aj USA) a odsúhlasiť ruskou Radou bezpečnosti, majú pre Rusko svoj zmysel. Hrať sa na nukleárne veľmoci a rozprúdiť čiste teoreticky prípadné vojny by dnes už nemalo zmysel, keďže by v nich nebolo víťazov len porazených - od ľudstva po všetko živé. Okrem toho, medzinárodne je zakázané začať jadrovú vojnu ako prvý. Minibombami, ktorých počet dosiahne 10-tisíc, sa však Rusko poistí pre prípad hrozby z viacerých oblastí, kde dokáže veľmi šikovne lokálne (na akomkoľvek mieste na zemi) presne zasiahnuť. Nebudú to zbrane hromadného masového ničenia, avšak hrozbu, najmä zo strany najbližších krajín (a nielen islamských), si vyslúžia. Najmä, keby v prípadnej globálnej vojne nebolo ťažké tieto zbrane stredného výkonu (tisíckrát slabšie ako súčasné) prebudovať na pôvodné veľké atómové hlavice. Pri súčasnom stave hospodárstva je to teda azda najprácnejší spôsob (prebudovanie si vyžiada minimálne náklady) udržania tendencií jadrového odstrašenia voči ostatným krajinám a držať tak tempo s druhou jadrovou superveľmocou USA. Stranu pripravila Slávka Blazseková
Snímky autorka a archív

Amsterdamoblačno24
Aténypolooblačno30
Belehradoblačno26
Berlínpolojasno25
Bratislavapolooblačno25
Bruseloblačno23
Budapešťoblačno25
Bukurešťoblačno25
Frankfurtpolooblačno27
Helsinkioblačno23
Istanbulpolojasno23
Kodaňoblačno22
Kyjevoblačno23
Lisabonslnečno31
Londýnpolooblačno25
Madridpolojasno31
Milánopolojasno29
Moskvamalá oblačnosť25
Oslopolooblačno20
Parížpolooblačno27
Prahapolooblačno26
Rímmalá oblačnosť29
Sofiaoblačno25
Štokholmpolojasno19
Varšavapolooblačno24
Viedeňpolooblačno26
Záhrebpolooblačno27
Ženevapolojasno27

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.