|
|
||||||||||||||||
| Piatok 10.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Premene sa nikto nevyhneKoncentrácia bánk je aktívnym prejavom mondializácie Silnejúci proces mondializácie vo svete v posledných desiatich rokoch sprevádza výrazná koncentrácia finančného a priemyselného kapitálu. Výrazným fenoménom je koncentrácia bánk. V USA v rokoch 1997 až 1999 počet bánk klesol o 30 % a podiel ôsmich najväčších bánk na trhu vzrástol z 22 na 35 %. V Japonsku 20. augusta t. r. oznámili zlúčenie Priemyselnej banky s bankami Fuji a Dai-Ichi-Kangyo, čím vznikne najväčšia banka na svete, čo potvrdzuje, že reštrukturalizácia japonských bánk vstúpila do rozhodujúceho štádia. Tento proces v Japonsku má pokračovať. V Tokiu očakávajú, že ďalšou vlnou fúzií sa počet 15 veľkých národných bánk v Japonsku zníži na štyri. V Holandsku veľké fúzie bánk sa uskutočnili už na začiatku 90. rokov, v dôsledku čoho tri veľké finančné skupiny (ABN AMRO, ING a Radobank) si rozdeľujú až 90 % trhu. Aj reliéf bánk v Španielsku sa za posledných desať rokov podstatne reštrukturalizoval. Vo Švajčiarsku tento proces kulminoval v minulom roku koncom júna po zlúčení Union de Banques Suisses a Société de Banque Suisse. Proces koncentrácie bánk v členských krajinách EÚ zintenzívnilo zavedenie jednotnej meny EUR, presnejšie jeho príprava. Tak napríklad podľa výročnej správy Banque de France počet bánk vo Francúzsku v roku 1998 klesol v porovnaní s rokom 1997 z 386 na 359. Aktéri a mechanizmy Koncentráciu bánk môžeme komplexne predstaviť sledovaním jej priebehom, opisom aktérov a spustených mechanizmov. Dobrým príkladom sú: BNP (Banque Nationale de Paris), SG (Société Générale a Paribas Banque de Paris et des Pays Bas) a ich správanie sa počas najväčšej bankovej bitky vo Francúzsku, ktorá trvala 210 dní. Všetko sa začalo 1. februára, keď SG a Paribas oznámili zámer zlúčiť sa na účely vytvorenia prvej najdôležitejšej bankovej skupiny. Už 9. marca sa nečakane objavil tretí partner, ktorý prostredníctvom mechanizmov dvojitej OPE (Offre publique d´échange) prezentoval na trhu, že má záujem o nákup viac ako 50 % účastín SG a Paribasu, a tým sa stať majoritným akcionárom v obidvoch bankách. SBP - ako plánovanú alianciu troch bánk nazvali - by sa podľa zámerov prezidenta BNP mala stať najsilnejšou bankou v zóne EUR. Dve z bánk, SG a Paribas, zámer BNP odmietli, ale trh a jeho mechanizmy pracovali ďalej. O rozsahu a rozmeroch tejto nezvyčajnej bankovej bitky svedčia aj údaje o počte účastníkov - rozhodovačov (deciderov) na trhu, ktorí mali rozhodnúť, či zvíťazí zámer BNP alebo zámer SG a Paribasu. Na trhu o tom rozhodovalo 700-tisíc individuálnych akcionárov (z toho 400-tisíc pre Paribas a 300-tisíc pre SG), asi tisícka investorov inštitucionálnych v celom svete. Trh však rozhodol medzi dvoma stratégiami v prospech prekvapujúceho tretieho spôsobu riešenia, keď 14. augusta oficiálne oznámili, že BNP vlastní 65,1 % kapitálu Paribasu a 36,8 % kapitálu SG. Tým sa nesplnila pôvodná predstava SG a Paribasu o ich fúzii. BNP získala banku Paribas, ale nesplnila sa ambícia BNP kúpiť minimálne 50,1 % SG. Právo konkurencie Po takomto prekvapujúcom verdikte trhu sa neuspokojení aktéri obracajú na nezávislú inštitúciu, akúsi radu múdrych na čele s guvernérom Banque de France, ktorá mala rozhodnúť, či BNP si má udržať rozhodujúci vplyv v SG, alebo sa má ako spoluvlastník stiahnuť zo SG. Táto rada múdrych - CECEI (Comité des établissements de Crédit et des Entreprises d´ investissement) rozhodla 28. augusta nepovoliť BNP ponechať si účasť na kapitáli v SG. Podľa pravidiel platných vo Francúzsku i v EÚ každá banka, ktorá nedosiahne prostredníctvom už spomínaného mechanizmu OPE väčšinu 50,1 % na kapitáli obliehanej banky, a ak sa nedohodnú, alebo tak rozhodne CECEI, musí predať na trhu späť akcie získané prostredníctvom nevydarenej OPE. Zaujímavá je úloha štátu, ktorý keď nie je vlastníkom účastín, nie je ani aktérom procesu koncentrácie bánk. Môže prejaviť sympatie tomu alebo onomu projektu, tej alebo onej stratégii, ale priamo nemôže zasahovať. Nato sú mechanizmy trhu, nezávislé inštitúcie a podnikateľské prostredie. Štát má záujem, aby koncentráciou nielen v bankách, ale aj v priemysle, v distribúcii a službách nepotlačil žiaducu konkurenciu vytvorením monopolného postavenia. Napríklad päť dní po oznámení zámeru fúzie veľkých distribučných obchodných domov Carrefour a Promodes, aj keby tým vytvoril najväčší obchodný gigant v Európe a druhý na svete, sú obavy, že v niektorých mestách nad 40-tisíc obyvateľov by tento gigant mal výsadu monopolného obchodu. Napríklad v Chambery by to bolo až 85,9 %, v Bourges 81,3 % a v Compiegne až 78 %. Uvedenou situáciou sa bude zaoberať nezávislá inštitúcia Conseil de la Concurrence (Rada konkurencie). Čo sa mení? Proces koncentrácie bánk vo Francúzsku potvrdzuje niekoľko výrazných tendencií: - proces koncentrácie postupuje v dvoch zreteľných etapách, najprv je to fúzia bánk francúzskych a v ďalšej fáze úroveň európska (možný vývoj v SG a CCF), - posilňuje sa úloha depozitných bánk (Banques de detail, retail), a to najmä Credit Mutuelle, Credit Agricole, Caisse d´épargne, ako aj Banques Populaires, - klesá význam a postavenie stredných a malých bánk, najmä Banques d´Affaires (prípad banky Rotschild, Union Européenne, Vorms), zrejme majú na tom podiel aj riziká v medzinárodnom podnikaní a na trhu s nehnuteľnosťami, - menia sa ukazovatele rentability a produktivity francúzskych bánk, mimoriadne vysoká je produktivita francúzskych bánk meraná výkonnosťou na jedného pracovníka, - nie každý prípad koncentrácie prinesie očakávaný synergický efekt, a to nielen vo Francúzsku a nielen v bankovníctve, ako o tom svedčia príklady v reštrukturalizácii v odvetví ťažby ropy, automobilového priemyslu či distribúcie. Medzi momentom strategického rozhodnutia, potom procesu na trhu až po vlastnú realizáciu projektu sa môže vlúdiť toľko šumov, toľko prekážok spojených s presadzovaním osobných aj parciálnych záujmov, že výsledný efekt vôbec nesplní pôvodné zámery. Každý projekt je príliš komplexný a treba zohľadniť nielen vlastný vecný zámer, ale aj celkový kontext, v ktorom sa realizuje, reakciu konkurencie, ale aj zamestnancov a odborov, technickú i finančnú náročnosť a podobne. Podnetný vývoj Uvedený vývoj je zaujímavý a podnetný aj z hľadiska transformačného procesu v ekonomike celkovo a v bankovníctve SR osobitne. Ide zároveň aj o potenciálnych partnerov pre banky v SR nielen v bežnej praxi financovania a úverovania, ale aj v preberaní systémov a bankových produktov v špeciálnych oblastiach, a napokon aj v kapitále posilňovania niektorých transformujúcich sa bánk. Situácia je zaujímavá aj z hľadiska mechanizmov trhu postavenia štátu a jednotlivých aktérov v tomto procese. Aj na príklade Francúzska si možno overiť známu skutočnosť, že banky musia byť vždy v predstihu pred svojimi klientmi v novodobých adaptačných procesoch a mechanizmoch ovplyvňovaných mondializáciou Doc. Dr. Ing. Vladimír Valach člen Hospodárskeho klubu (NEF) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
