|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ide na lámanie chlebaIzrael dnes začne rokovať o konečnom statuse palestínskych území Tel Aviv/Káhira (ČTK/sb) - Na základe nedávnej dohody nazývanej aj Wye II. z egyptského Šarm aš-Šajchu by si dnes za stôl mali zasadnúť izraelská a palestínska delegácia a rokovať o konečnom statuse palestínskych autonómnych územiach. Podľa dohody z Šarm aš- Šajchu zo 4. septembra musí byť rámcová dohoda uzavretá do 3. februára budúceho roka a do budúceho septembra známe aj všetky detaily. Dnešným rokovaniam predchádza aj zasadanie ministerskej rady Ligy arabských štátov (LAS), ktoré sa už včera začalo v egyptskej metropole. Predseda palestínskej samosprávy Jásir Arafat na ňom vyzval k uzmiereniu s Irakom a poznamenal, že na Blízkom východe nebude mier, pokiaľ Izrael nevráti arabskú časť Jeruzalema, ktorú obsadil v roku 1967 a pokiaľ sa Jeruzalem nestane hlavným mestom budúcej Palestíny. Na programe LAS podľa jej generálneho tajomníka Ismata Abdala Magída je aj výzva Iraku na skončenie ekonomických sankcií OSN. Šesť (ne)prekonateľných bodov: 1) Palestínsky štát Izraelský premiér Ehud Barak v júli vyhlásil, že palestínsky štát už fakticky existuje a že ide o to, aby sa nestal hrozbou pre Izrael. Izraelci požadujú štát demilitarizovaný, sú zásadne proti rozmiestneniu akejkoľvek armády v údolí Jordánu a Palestínci nesmú vlastniť ťažké zbrane. 2) Územie a hranice palestínskeho štátu Palestínci žiadajú na základe rezolúcií BR OSN č. 242 a č. 338 odchod Izraela zo všetkých okupovaných území od roku 1967 vrátane východného Jeruzalema. Barak tento návrat hraníc vylúčil a chce do izraelského štátu začleniť hlavné židovské osady v pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu, najmä v okolí Jeruzalema. Palestínska samospráva teraz kontroluje 29 % územia západného brehu Jordánu (a 60 % pásma Gazy), po ďalšom odovzdaní územia na základe dohody Wye II. má v januári 2000 kontrolovať 40 % územia. 3) Jeruzalem Izrael obsadil počas šesťdňovej vojny v roku 1967 východnú, arabskú časť Jeruzalema, ktorá dovtedy patrila Jordánsku. Podľa plánu OSN z roku 1947 však malo celé mesto zostať pod medzinárodnou správou ako corpus separatum. Od 1948 do 1967 bola izraelskou metropolou západná časť. Izrael celé mesto v júli 1980 vyhlásil za večné a nedeliteľné hlavné mesto Izraela. 4) Utečenci Palestínci na základe rezolúcie VZ OSN č. 194 požadujú právo na návrat asi tri a pol milióna utečencov a ich potomkov od roku 1948, ktorí opustili Západný breh Jordánu a pásmo Gazy. Podľa tejto rezolúcie musia mať utečenci právo vrátiť sa na svoju pôdu, alebo dostať ekonomickú náhradu. Barak návrat utečencov zásadne odmieta. 5) Židovské osady Teraz žije na Západnom brehu Jordánu v 180 osadách 140 000 židovských kolonistov a v pásme Gazy na 6000 osadníkov. Konečný status má legalizovať tieto osady a podľa odborníkov sú tri možnosti: osadníci budú žiť pod palestínskou správou, osady budú zrušené alebo začlenené ako oddelené enklávy pod izraelskú zvrchovanosť. Barak však v júni oznámil, že nebude rušiť žiadne existujúce kolónie, len osídľovanie by chcel obmedziť. Osady však podľa neho musia zostať v izraelských rukách. 6) Voda Izrael napriek odsunu stále kontroluje väčšinu vodných zdrojov na Západnom brehu a odčerpáva 80 % tamojších zásob podzemnej vody. Rámcová dohoda z augusta 1995 zaväzuje Izrael, aby splnil palestínske potreby v podobe ročného prídelu 28,6 miliónov kubických metrov vody. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
