|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Takmer trojpercentný rast HDP pohládza... ale treba nazerať aj do jeho zákulisia Postupne sa začína prejavovať stabilizačná časť balíčka vládnych opatrení, ale na účinky tzv. rozvojovej je asi ešte priskoro, takto komentoval ekonomické prekvapenie minulého týždňa na Slovensku číslo jeden, ktorým je 2,9-petrcentný rast HDP, predseda nezávislého Centra pre hospodársky rozvoj Ing. Eugen Jurzyca. Spomenutý údaj je pre našu ekonomiku mimoriadne povzbudivý po tom, ako mnohé renomované zahraničné inštitúcie na začiatku roka predpokladali nulový alebo výrazne menší rast. Na tomto výsledku sa podieľa viacero faktorov. Hoci je na serióznu analýzu skoro, prejavil sa pozitívny vplyv relatívne dobrého vývoja záporného salda zahraničného obchodu, ktoré sa oproti minulosti výrazne znížilo, - hovorí Ing. E. Jurzyca. Podľa vicepremiéra I. Mikloša, cenná je najmä priaznivá štruktúra rastu HDP, ťahaného rastom čistého exportu. V ňom oceňuje najmä zvýšenú pridanú hodnotu v priemysle, keď napríklad v sektore výroby strojov, dopravných prostriedkov a elektrických zariadení sa podieľala na raste HDP až 1,5-percentom. Pozitívnu úlohu tu zohrali najmä dve veľké nadnárodné spoločnosti Volkswagen a Sony. To však je súčasne dôvodom na zamyslenie sa pre vládu, že podiel čisto domácich podnikateľských subjektov na pozitívach je minimálny. Súčasne táto situácia podčiarkuje prínos zahraničných investícií pre ekonomiku (v ktorých vláda doslova prepadla v sledovanom období) i nezvratnosť jej globalizácie. Odpoveď na otázku, nakoľko má pozitívny trend vývoja HDP trvalejší charakter, dá až tretí kvartál. Ten preukáže najmä to, či rast exportu a pridanej hodnoty dokáže eliminovať predpokladaný pokles spotreby domácností. Na tvorbe HDP sa podieľa zhruba polovicou a v dôsledku prijatých vládnych opatrení bude v treťom štvrťroku prudko klesať. Napriek priaznivému konečnému štvrťročnému výsledku bývalý predseda vlády SR pre ekonomiku a poslanec NR SR Sergej Kozlík nehýri optimizmom. Rast sprevádza 10-percentný pokles priemyselnej výroby za päť mesiacov, meranej indexom stálych cien, 30-percentný pokles stavebnej výroby a takmer 20-percentná nezamestnanosť. Potom zdanlivo úspešný údaj vyzerá úplne inak. Podpisuje sa na ňom ten fakt, že podniky nemajú na investície. A z toho možno odvodiť záver, že ekonomika je v páde. Z 2,4-percentného rastu HDP za prvý polrok sa takmer 20 % nezamestnaných nenaje. Pokles investícií pripustili aj predstavitelia vládnej koalície, I. Mikloš a B. Schmögnerová. Spomalenie rastu investícií a zmena ich štruktúry v prospech súkromných boli želaným dôsledkom vládnej stabilizačnej politiky, povedala ministerka a upozornila na to, v druhom kvartáli sa nezrealizovali niektoré plánované kapitálové výdavky štátu, najmä cez Štátny fond cestného hospodárstva. V druhom polroku sa preto očakáva nárast investícií štátu. A čo zamestnanosť? Popri poklese investícií je problémom, ktorý bude treba riešiť, aj rast nezamestnanosti. Tá by sa pri raste HDP predsa nemala zvyšovať. No na Slovensku je opak pravdou. Ide dlhodobý problém. Spomenutý rozpor môže poukazovať na problémy štatistického charakteru, a to v oboch ukazovateľov, alebo na časový posun, vysvetľuje Ing. E. Jurzyca, no jeho ďalšie slová sú vážnejšie: Paradox však môže byť vyvolaný aj neefektívnou politikou zameranou na znižovanie nezamestnanosti, či tzv. reaktívnou reštrukturalizáciou podnikov, spočívajúcou primárne v znižovaní počtu zamestnancov. Ak by tento trend pokračoval, bude naň treba reagovať. Jednoducho preto, lebo rast HDP má nižšiu vypovedaciu schopnosť, než kvalita života obyvateľov SR, ku ktorej rozhodne patrí možnosť pracovať. S. Kozlík vidí aj v tomto smere príčiny najmä na obmedzenie aktivít podnikov. Verzus schodok ŠR Ako je možné, že schodok štátneho rozpočtu na polroka dosahoval hodnoty na úrovni 12 mld. Sk (plus ďalšie neuhradené faktúry štátu), čím takmer dosiahol ročnú predpokladanú úroveň 15 mld. Sk? Rozpor je v tom, že kým HDP rástol na úrovni odhadovanej vládou, schodok štátneho rozpočtu je rýchlejší v tom negatívnom zmysle slova. S. Kozlík vidí príčinu v tom, že sa v potrebnej výške nevytvárajú zdroje. Jednoducho klesli produkčné agregáty, ktoré formujú výkonnosť ekonomiky. No a tá potom nemôže uspokojiť potreby štátneho rozpočtu a fondov. Priaznivejšie pre vládnu koalíciu hodnotí túto situáciu Ing. E. Jurzyca: Rozpor nie je dramatický. Príčin môže byť viacero. Rast odvodov do štátneho rozpočtu má určitý časový sklz za hospodárskym rastom, výdavky môžu od neho závidieť iba minimálne a podobne. Optimistická je aj ministerka financií B. Schmögnerová, podľa ktorej možno očakávať, že na vývoji v druhom polroku sa pozitívne odrazia májové opatrenia vlády. To bude mať za následok pravdepodobné dodržanie rozpočtového schodku do 2 % HDP. Prepočty ministerstva financií ukazujú, že plánované rozpočtové príjmy by sa mali naplniť minimálne na 98 percent. Čierna skrinka Pri polročnom vývoji v príjmoch (....... ) je to odvážne konštatovanie. Naplnenie slov ministerky predpokladá aj dosahovanie úspor na strane výdavkov rozpočtu, a tu vzniká určité riziko. Nielen z neochoty rezortných ministrov uskromniť sa, ale aj preto, lebo oproti prvým trom mesiacom roku (pokles o 1,5 %) relatívne rýchlo vzrástla konečná spotreba štátnej správy (rast o 6 %). Došlo síce k zvýšeniu platieb štátu do fondov sociálneho zabezpečenia za štátnych zamestnancov, ale na druhej strane vláda zatiaľ nepristúpila na znižovanie ich počtu. Ako teda naložiť s príjemným prekvapením slovenskej ekonomiky - rastom HDP za druhý kvartál roku 1999 o 2,9 %? Ing. E. Jurzyca pripomína, že pri definitívnom hodnotení bude treba počkať na ďalšie ukazovatele. Napríklad na vývoj hrubej zahraničnej zadlženosti, objem vládnych garancií a vývoj v sektoroch ekonomiky. Rovnako dôležitý bude aj vývoj v treťom štvrťroku, kedy by sa mali prejaviť významné reštrikčné opatrenia, a teda neprekvapil by aj o niečo horší vývoj HDP. Zo skúseností tiež vyplýva, že by nebolo príliš veľkým prekvapením, ak by následne došlo k revízii tohto rastu HDP. Isté však je, že táto informácia vytvára politické predpoklady na úspešné zavádzanie ďalších potrebných, aj keď pre občanom nepopulárnych opatrení. Peter Višváder Grafy HDP na Slovensku (bežné ceny v mld. Sk) 1997 1. Q 148,7 2. Q 162,6 3. Q 170,2 4. Q 172,4 1998 1. Q 166,2 2. Q 181,6 3.Q 187,6 4. Q 182,0 1999 1. Q 178,2 2. Q 200,1 Zdroj: ŠÚ SR, TASR Miera nezamestnanosti v SR (údaje v %) 1/98 13,4 2/98 13,6 3/98 13,4 4/98 13,2 5/98 12,9 6/98 13,5 7/98 14,1 8/98 13,8 9/98 13,8 10/98 13,9 11/98 14,5 12/98 15,6 1/99 16,3 2/99 16,5 3/99 16,7 4/99 16,4 5/99 16,5 6/99 17,7 7/99 18,3 8/99 18,3 Štvrťročný vývoj HDP a reálnej mzdy v SR (medziročné zmeny v %) I. 98 6,2 3,3 II. 98 6,1 2,8 III. 98 5,1 2,4 IV. 98 0,5 2,4 I. 99 1,8 0,3 II. 99 2,9 0,5 Zdroj: ŠÚ SR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
