|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 13.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prečo naša veda prehráva?Chýbajú peniaze i prestíž Taká malá krajina bez významnejšej surovinovej základne, ako je SR, sa môže presadiť iba kvalitou ľudských zdrojov. Roky to deklarujeme, situácia sa však stále zhoršuje a úniky schopných mladých ľudí do sveta sú čoraz početnejšie. Prečo dnes vôbec nastupujú mladí ľudia na miesta ašpirantov či doktorandov, ak mnohí z nich veľmi skoro štúdium zanechajú, či po jeho absolvovaní volia iné lukratívnejšie miesto? Argumenty sú takmer zhodné - nedostatok spoločenského i finančného ocenenia. Pravdou je aj to, že vedecký pracovník či univerzitný učiteľ nemá nikde na svete nadštandardný plat a ich vrstovníci si pri predaji napríklad farmaceutických výrobkov zarobia viac. Viaceré štatistické sledovania potvrdili fakt, že jedným z dôvodov prečo naši mladí vedeckovýskumní pracovníci odchádzajú z fachu je zastaraná akademická sféra. Na rozvoj svojich tvorivých schopností potrebuje mladý človek hlavne koncentráciu na predmet svojho záujmu. Prečo teda mladí na akadémii (pokiaľ tam vôbec sú) netvoria, ako by chceli a mohli? Prečo náš doktorand je schopný vytvoriť jednu zahraničnú publikáciu zo svojej dizertačnej práce, kým napríklad Holanďan za rovnaké obdobie spracuje minimálne tri? Mladí vedeckovýskumní pracovníci zhodne tvrdia, že je to najmä preto, lebo veľa času strávia riešením úloh, ktoré všade vo svete robia študenti vyšších ročníkov. Ďalším dôvodom je systém financovania. Aby ste totiž nejaký výskum vôbec mohli robiť, musíte získať grant. Pokiaľ ho nezískate, môže sa vám stať, že na rok či dva svoju prácu prerušíte. Zahraničné univerzity a vedecké ústavy sa od našich líšia práve v spôsobe financovania. Snažia sa mať predovšetkým základný objem financií, akýsi stály finančný tok, tzv. inštitucionálne prostriedky. Iba tak možno plánovať a robiť výskum bez neistoty, že budúci rok bude nedostatok peňazí na riešenie úloh. U nás je situácia úplne iná. Minimum inštitucionálnych prostriedkov je sotva schopné udržať prevádzku budov výskumných ústavov, na univerzitných pracoviskách je väčšina peňazí využitá na pedagogickú činnosť, iba minimum je určené na výskum. A tak namiesto štruktúrovaného rozvoja strácame čas a energiu písaním prihlášok na granty, kde úspešnosť niektorí odborníci limitujú podielom 1:10. Šanca mladého, nadšeného a schopného tvorivého pracovníka je minimálna. A tak je pochopiteľné, že odchádzajú. Situácia je o to kritickejšia, že akademická obec starne. Mladí odchádzajú a za chvíľu budeme mať nedostatok ľudí schopných niečo vytvoriť, objaviť, zlepšiť, ale často aj vôbec použiť už hotovú špičkovú techniku. (buj, is) Výdavky na výskum a vývoj (ako % HDP v roku 1998) Švédsko*3,45 Japonsko*2,90 Kórejská rep.*2,75 Švajčiarsko*2,70 Fínsko*2,68 USA*2,60 Nemecko*2,50 Francúzsko*2,40 OECD*2,25 Holandsko*2,20 Dánsko*2,17 Británia*2,10 EÚ*2,00 Česko*1,23 Slovensko*1,04 Zdroj: MF Dnes Graf: TASR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
