Manažér v primátorskom kresle

Najviac ma zaskočilo množstvo administratívy, že to bude až v takom rozsahu, to som naozaj netušil, hovorí bývalý riaditeľ Investexu Zvolen, spoločnosti, ktorá v meste zrekonštruovala tri zdevastované panelové domy po sovietskej posádke. Bolo mi hneď jasné, že je tu potrebná zmena systému, zmena kompetencií. Takže som si vypracoval analýzy a na ich základe prikročím k zmenám. Na september pripravuje výberové konanie na vedúcich pracovníkov magistrátu. Najprv som chcel spoznať ľudí. Nechcel som byť niekým, kto to tam vymetie, nikoho som neprepustil, vysvetľuje primátor. Ale keď niekto odišiel, neprijal som ďalšieho na jeho miesto, kumulovali sme funkcie, pretože pracovníci neboli vyťažení na sto percent. O šetrení
Naozaj to vyzerá tak, že nový primátor vie hospodáriť. Znížil počet pracovníkov úradu a podarilo sa mu znížiť aj úverovú zadlženosť za prvý polrok tohto roka oproti rovnakému obdobiu vlani o dvanásť miliónov korún. Zastupiteľstvo postupovalo veľmi logicky, tak, ako to mnohí robíme v našich rodinách. Situácia sa totiž v marci, keď schvaľovalo rozpočet, javila inak ako po zmene sadzieb dane z pridanej hodnoty. Mnohé podniky nemajú ani na to, aby zaplatili dane z nehnuteľností, z ktorých žije mesto, objasňuje Ing. V. Maňka. A keďže nechcem, aby nám niekedy v októbri celkom prestali pritekať peniažky a aby sme potom nemuseli prerušiť rozbehnuté veci, bolo sa treba včas dohodnúť na obmedzení výdavkov. Radšej ich trošku pristrihnúť, ale včas, nie tak, že by nám tu nemala zostať ani koruna a rozbehnuté veci by zostali umŕtvené. To však neznamená, že nechceme investovať. Investujeme. A skúšame aj iné zdroje. Projekty
- Ako môže mesto v súčasnosti ešte získať financie? – pýtam sa, veď v tejto krajine niet už pomaly nikoho, kto by sa nesťažoval na nedostatok peňazí. A tak som, vraj ako prvá novinárka, zasvätená do plánu postaviť už v budúcom roku vo Zvolene dve veľké stavby - supermarket a objekt na umiestnenie veľkoobchodu, ktorý má slúžiť zvolenským živnostníkom. Investovať má zahraničná firma, Zvolen by získal zamestnanie pre 800 ľudí. Ak všetko pôjde podľa primátorových predstáv, na budúci rok už začnú stavať. V mysli si predstavím niektorý z obrovských hypermarketov v zahraničí, v ktorých sa nakupuje prehľadne, za lacnejšie ceny ako v špecializovaných predajniach, pri ktorých možno bez problémov parkovať, tovar si priviezť rovno do auta, ktorého súčasťou je aj minimálne jedna reštaurácia a vravím si: Fajn. Potom si však predstavím všetkých tých malých obchodníkov, živnostníkov z okolia, ktorí sa zameriavajú na jednu sortimentovú skupinu, majú na krku pôžičky, a viem, že by som rozhodne nechcela byť v ich koži. Nezlikviduje ich čo i len jednoduchá prítomnosť nového obra?! A nebude obrovské obchodné centrum len predĺženou rukou zahraničných výrobcov? Bude mať vôbec záujem o dodávky tovaru „made in Slovakia“? Zdôverím sa primátorovi s mojimi pochybnosťami a on ma nepresviedča o opaku. Sám si tieto riziká uvedomuje a oboznamuje ma s krokmi, ktoré chce podniknúť, aby ich znížil na minimum. Ako to zvyčajne býva, aj tu je háčik. Zahraničný investor uvažuje o dvoch možných lokalitách, Zvolene a Banskej Bystrici. Keby Zvolen z akýchkoľvek dôvodov striktne odmietol výstavbu, stavali by v neďalekej Banskej Bystrici a pokiaľ ide o malých zvolenských podnikateľov, výsledok by bol ten istý. Veď supermarket nie je samoobsluha na sídlisku, predpokladá sa, že bude poskytovať služby veľmi širokému regiónu. - Chcem, aby riešenie bolo komplexné, aby sme aj v zastupiteľstve vedeli povedať, ako to bude, o všetkých následkoch, nielen kladných. Aby sme neboli prekvapení, čo nám to prinesie, zdôraznil primátor. Rivalita? Spolupráca?
Z detstva si ešte pamätám myšlienku na vytvorenie súmestia Zvolen-Banská Bystrica, ktorú v posledných rokoch opäť oprášili. Na jednej strane jasný civilizačný trend smerujúci k vytváraniu veľkých aglomerácií, a to aj spájaním a splývaním jestvujúcich, na druhej strane odveká rivalita dvoch stredoslovenských centier. Čo na to prvý muž Zvolena? - Uznesenie vlády spred troch rokov o tomto projekte už zrušili. Lenže s primátorom Banskej Bystrice Jánom Králikom sme si povedali, že v spojení našich dvoch miest nám nezabráni zrušenie uznesenia vlády. Je to trend, tie mestá sa nemajú kam inam rozširovať, iba k sebe. A k spojeniu raz dôjde. Je to iba otázka času. A rivalita? Dnes ju už nepociťujem, no v minulosti to bolo . Chceme spoluprácu. Dokonca primátor J. Králik hovorí Zvolen-Banská Bystrica a ja zasa Banská Bystrica-Zvolen. Na svojom prvom zasadnutí schválili zvolenskí poslanci otvorený list mestských parlamentov v Banskej Bystrici a vo Zvolene predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi, v ktorom ho okrem iného požiadali o obnovu pravidelného leteckého spojenia letiska Sliač s niektorým z významných letísk v susedných krajinách. Ing. V. Maňka tieto myšlienky podporuje, myslí si však, že si musia poradiť sami. Ak sa podarí vytvoriť prostredie pre zahraničné subjekty, vzniknú aj linky spájajúce stredné Slovensko s Európou. Nemožno totiž predpokladať, že nejaká letecká spoločnosť bude prevádzkovať linky, ktoré nebudú mať zákazníkov. Treba teda vytvoriť dôvody, aby zahraniční návštevníci prichádzali. Pre obchodné rokovania, ale aj za oddychom. Teraz sa im cestovanie sem vidí príliš zdĺhavé a namáhavé. Iste každý, kto zastáva nejaký významný post, chce niečo po sebe zanechať. Za predchádzajúceho primátora prijali dokument Hlavné smery rozvoja mesta Zvolen do roku 2000. Pretože rok 2000 už klope na dvere, bola som zvedavá, v akom stave je jeho plnenie. - Ten dokument bol veľmi dobrý po analytickej stránke, - povedal mi V. Maňka, - ale veľa vecí sa z toho neuskutočnilo. Využívame ho stále, ale na obdobie od roku 2000 pripravujeme iný projekt: Filozofia rozvoja mesta Zvolen. Hlavný náčrt tejto filozofie, na ktorej pracuje s marketingovými odborníkmi, predostrel primátor poslancom mesta pred letnými prázdninami. Spočíva v tom, že za prvoradý cieľ považuje zviditeľniť mesto Zvolen, na to by mali nadviazať ostatné rozvojové programy. Súvisí to s pritiahnutím zahraničných investorov, aj s rozvojom cestovného ruchu. Primátor kladie dôraz na komunikáciu s občanmi mesta,
záleží mu na tom, aby boli aktívni a pomohli vybrať priority, na ktoré sa majú zamerať. Podarí sa to? Majú Zvolenčania záujem o verejné veci, ktoré majú alebo môžu mať bezprostredný dosah na ich vlastný život? Ťažko povedať, už aj preto, že na komunálnych voľbách sa zúčastnilo veľmi málo ľudí, len 34 percent. Aj keď na druhej strane, trend je stúpajúci, pretože ich bolo raz toľko ako v predchádzajúcich komunálkach. Primátor proklamuje komunikáciu s občanmi ako pracovný prostriedok č. 1, chce ich prostredníctvom miestnych médií a ankiet zapojiť nielen do prípravy rozvojovej filozofie, ale aj do tvorby mestského rozpočtu a rozvojových programov. Zároveň si však priznáva práve v tomto deficit. Súvisí to s tým, že v prvom polroku trvali zasadnutia NR SR celé týždne a dohodnuté veci vo Zvolene mu unikali. Tento systém práce kritizovali aj iní poslanci vo svojich kluboch, a to nielen primátori. Nemali sme čas práve na naše veľké poslanie, nechodili sme medzi ľudí a nezaujímali sme sa o ich problémy, ktoré treba riešiť. Zdalo by sa, že „sedenie na dvoch stoličkách“, jednej vo Zvolene a druhej na bratislavskom Vodnom vrchu má nevýhodu v nedostatku času. Na druhej strane umožňuje aj isté prepojenie komunálnej politiky do tej „veľkej“, umožňuje uplatniť poznatky „zdola“ pri tvorbe legislatívy, ktorá sa tam bude uplatňovať. Iste preto nie je náhoda, že v našom parlamente je viacero primátorov a starostov. Najväčší problém?
Ako inak, byty. Vo Zvolene je skoro 2000 žiadostí na byty a veľa ľudí si ani nepodáva žiadosť, lebo to považujú za zbytočné. Niekedy mám pocit, že nám z tejto situácie hrozia sociálne nepokoje, zdôveril sa mi zvolenský primátor. Kým rodiny zodpovedných mladých ľudí sa niekedy ani nesobášia, pretože nemajú kde bývať a kam priviesť deti, na druhej strane iná skupina ľudí, možno Rómovia, si z toho problém nerobí. Obrátia sa na mňa, aby som vyriešil situáciu, do ktorej sa pri troche zodpovednosti nemuseli dostať. Toto je veľmi akútna otázka, podľa mňa závažnejšia ako všetky ostatné. Treba sa jej venovať a vyriešiť ju, aby sme tu niekedy v budúcnosti nemali Kosovo. Nemá to odklad. Rozpráva mi, že ako primátor sa po prvý raz stretol s ľuďmi, ktorých najväčším problémom je to, že žijú len prítomnosti. Sú napríklad schopní lacno predať svoj byt, a potom žiadať mesto o riešenie svojho bytového problému. Pravda je, že žijú v biede, ale často si to spôsobujú sami. Vidím spôsoby ako to zorganizovať, ale musí to prejsť legislatívou, aby sme neporušili ľudské práva. Lebo je vraj porušením ľudských práv, ak viažeme vyplatenie prídavkov na deti na odpracovanie určitého počtu hodín. Takže potrebujeme zákon. Tiež si myslím, že zákon by mal zaviesť aj kategóriu trvalo nezamestnaných z vlastnej viny. Aby sa neoplatilo nerobiť. Asi by nebol Ing. V. Maňka manažérom, keby sa uspokojoval so súčasným stavom a aj napriek nepriaznivým okolnostiam sa neusiloval aspoň trochu pohnúť nepriaznivou bytovou situáciou. Veď až 80 percent občanov, ktorí ho osobne vyhľadajú, prichádza kvôli bytu. Byty budú
Oproti predchádzajúcemu obdobiu urobil zmeny v prideľovaní bytov: nerozhoduje sám, vytvoril komisiu, a tá pridelí byt podľa závažnosti situácie. Je to spravodlivé, nie však koncepčné, pretože k tomuto kroku môže mesto prikročiť iba vtedy, keď niekto zomrie a zostane po ňom byt, ktorý nie je v osobnom vlastníctve, teda bez nárokov dedičov. Bytovú otázku to nevyrieši, hodnotí situáciu primátor. Lenže pri nástupe do funkcie som neprevzal nijaké rozostavané byty. Mesto pritom plní svoju úlohu a zabezpečuje inžinierske siete pre investorov momentálne až v troch lokalitách. Celý rad slušných bytov je zároveň obsadených neplatičmi. Podľa primátora vo väčšine nejde o sociálne prípady, ale o špekulantov, ktorí vedia, že na ulicu ich nikto nevyhodí, musia dostať náhradné ubytovanie. A práve náhradné ubytovanie, byty štvrtej kategórie, získa mesto kúpou bývalého internátu. Tam ich budeme premiestňovať, uvoľnia sa nám slušné byty. Chceme ich ponúknuť na dražbu, tak získame peniaze na ďalšiu bytovú výstavbu. Ale myslím si, že ak sa to má naozaj pohnúť, musí pomôcť štát. Pripravuje sa zákon, ktorý bude chrániť aj vlastníkov nehnuteľností. Musí tiež dôjsť k zrušeniu regulácie cien nájomného, pretože žiadny investor sa nepustí stavať, ak z nájomného nedokáže zaplatiť ani úroky. Ale ak majú byť neregulované ceny nájomného, ľudia budú musieť mať na to peniaze. Je to začarovaný kruh.
V rozhovore sme sa tak dostali k nevyhnutnosti rozvojových programov. Tie nemôže pripraviť a rozbehnúť nikto iný, len štát. Ministerstvo hospodárstva nedávno dokončilo Strednodobú koncepciu rozvoja sociálnej a hospodárskej politiky štátu. Na to, že sa začne koncepčne pracovať podľa takéhoto dokumentu a hlavne na výsledky však zatiaľ stále čakáme. Je hodnotná po stránke analytickej a má správne ciele, tvrdí primátor. Na dosiahnutie cieľov však treba dopracovať postupnosť krokov, stratégiu. Myslím si, že máme naozaj kvalitných ľudí vo funkciách, ale väčšinou sú to politici a akademici. Na mnohých pozíciách chýbajú manažéri, ktorí vedia urobiť model, pripraviť postupnosť krokov, ako sa uberať k cieľu. Nepamätám si od nežnej revolúcie, že by postupnosť krokov bola dopredu jasná ktorejkoľvek vláde. Preto treba do tohto procesu zapojiť manažérov, inak to nebude dobré. Neprekáža, ak ministri a štátni tajomníci sami nie sú manažéri, ale mali by sa takými ľuďmi obklopiť. Ako však naštartovať
rozvoj?
Veď aj šetrenie má svoje hranice a v istom okamihu môže byť začiatkom úpadku. Východísk nemáme veľa. Prvým jej dotiahnuť zahraničný kapitál, druhým privatizácia aj strategických podnikov. Keď rokujem so zahraničnými partnermi, pýtam sa, aké sú brzdy a bariéry vstupu zahraničného kapitálu. Všetci odpovedajú rovnako: Najväčšou brzdou je sedem sprostredkovateľov medzi kupujúcim a predávajúcim. Ale vstup zahraničného kapitálu je nevyhnutný, lebo za tie štyri roky, čo sme sa sami financovali zo svojich peňazí, ktoré sme nemali, nám veľa vecí zaspalo, uvažuje nahlas poslanec Vladimír Maňka. Pripomeniem mu, že pre nesúhlasu SDĽ s vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 92 z roku 1991 o veľkej privatizácii, boli v koalícii potrebné ďalšie rokovania. Myslím si, že, treba ísť podnik za podnikom. Aj keď si v energetike a plynárenstve štát ponechá majoritu, investori sa určite pobijú o každých desať percent. Inde, napríklad vo VÚB, je podmienka účasti štátu zbytočná. Verím, že poslanci sú prístupní rozumným argumentom. Aj keď, žiaľ, niekedy prevážia politické hľadiská nad odbornými. Za príjemných letných večerov, keď skončí okolo jedenástej v noci, stretáva na schodoch pred magistrátom posedávajúcich mladých ľudí. Dievčatá a chlapci neváhajú a otvorene
debatujú s primátorom o tom, ako by si predstavovali svoje mesto. Snažíme sa vytvoriť pre nich také miesta, aby sa mali kde stretávať, kam by radi chodili. Športovísk a slušných diskoték asi nie je nikdy dosť. Teraz práve pracujeme na novej štúdii, pod zvolenským mostom by sme chceli vytvoriť stredisko netradičných športov, veľký areál, kde bude všeličo od hokejbalu cez horolezecké steny, korčuliarsku prekážkovú dráhu a lunapark až po amfiteáter. Keď príde domov, možno už zasa budú všetci spať. Manželka, vedúca projekcie v istej miestnej firme („Neviem si predstaviť lepšiu matku pre moje deti...“), deti Peter (15) a Lucia (17), aj stará mama (86). Mám veľké šťastie, že mám takú dobrú rodinu. Až sa niekedy cítim vinný, že manželke nepomáham a ona mi to nevyčíta. Aj deti chápu, že sa im teraz nemôžem venovať toľko, akoby som chcel. Keď ráno vstane, čakajú ho vyžehlené nohavice a čerstvá košeľa. To stará mama, ktorá ho vychovávala namiesto ťažko chorej matky, sa oňho takto stará. Tá istá stará mama, ktorá ho ako dieťa naučila prvú modlitbičku a keď sa jej spýtal, prečo nejde do kostola, odpovedala: „Synček môj, túto robotu mi treba dokončiť a ver mi, nie to je najdôležitejšie, aby človek chodil do kostola, ale to, aký je človek, či pomáha iným...“ Zuzana Krútka