|
|||||||||||||||||
Utorok 14.Septembra 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je v zákone diera?K novele exekučného poriadku Napriek pripravovanej štvrtej novele exekučného zákona zostáva nezodpovedanou otázka prechodu vlastníctva k nehnuteľnosti na základe schváleného príklepu súdom. Ide o § 150 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu k § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, ďalej práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu, alebo z iných skutočností, ktoré svedčia o zverení správy majetku obce, sa do katastra zapisujú záznamom. Robí sa tak na základe verejných listín a iných listín. Odsek 2 tohto ustanovenia uvádza, že na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. To v zásade znamená, že vzťahy k nehnuteľnostiam sú konštituované na základe iných skutočností (napr. v našom prípade by to malo byť právoplatné rozhodnutie súdu). Teda § 34 predpokladá deklaratórnu činnosť správcu katastra, ktorému nevyplýva konštitutívna právomoc v uvedených prípadoch. Na rozdiel od dikcie tohto ustanovenia, však § 150 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá na prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti i splnenie rozväzovacej podmienky. Vlastnícke právo a vydražiteľ Ak súd udelenie príklepu schváli a ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Napriek tomu § 148 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá, že rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor, okrem iných účastníkov exekučného konania, aj katastrálnemu úradu na zápis do katastra nehnuteľností. Sporným je teda problém konštituovania vlastníckeho práva vydražiteľa vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu, ktorým je uznesenie o schválení príklepu. Prax súdov uvedenú problematiku rieši tak, že súdy rozhodujú o schválení príklepu po zaplatení najvyššieho podania, čo však § 148 ods. 1 Exekučného poriadku nepredpokladá a naopak ustanovenie § 150 ods. 2 Exekučného poriadku navodzuje možnosť súdu rozhodovať pred zaplatením najvyššieho podania. Diera v zákone? Hluchým miestom potom zostáva okolnosť posudzovania rozväzovacej podmienky prechodu vlastníckeho práva, nakoľko nezaplatenie najvyššieho podania pri súčasnej dikcii zákona nemôže byť dôvodom pre neschválenie príklepu udeleného exekútorom súdom. Pri existujúcej právnej úprave je nemysliteľné a i pre budúcnosť je nežiaduce, aby posudzovanie tejto podmienky vo vzťahu k existujúcemu rozhodnutiu súdu o schválení príklepu udeleného exekútorom podliehalo preskúmavaniu či moderácii zo strany správneho orgánu, resp. exekútora. Myslím si tiež, že na takého rozhodnutie súdu pri nesplnení uvedenej podmienky možno hľadieť ako na rozhodnutie nulitné. Teoreticky by bolo možné zaplatenie najvyššieho podania zahrnúť ako rozväzujúcu podmienku do enunciátu, teda výrokovej časti rozhodnutia súdu o schválení príklepu. Avšak splnenie podmienky by musel opätovne konštatovať súd, čo Exekučný poriadok nepredpokladá. Zrejme najjednoduchším spôsobom vyriešenia tejto problematiky by bolo, keby navrhované znenie novely Exekučného poriadku obsiahlo text, v rámci ktorého by udeľovanie príklepu podliehalo schváleniu súdom, po zaplatení najvyššieho podania vydražiteľom. JUDr. Boris Tóth |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |