|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Argentínska recesiaVo voľbách sa črtá zmena pri kormidle Carlos Menem, politický autor radikálnych ekonomických reforiem v Argentíne, nepredpokladal, že koniec takmer desaťročného pobytu v prezidentskom paláci Casa Rosada bude taký komplikovaný a poznamenaný hlbokou hospodárskou krízou. Dokonca výraznejšou ako v roku 1994 - 1995, keď sa celá Južná Amerika otriasala šíriacou sa vlnou finančnej nestability prichádzajúcej z Mexika. Vymedziť začiatok súčasných problémov argentínskej ekonomiky je zložité. Prvé príznaky začali po októbrových devalváciách v Ázii v roku 1997, pokračovali po ruskom moratóriu splátok zahraničného dlhu, ale najviac sa prejavili v tomto roku po nečakanom devalvačnom páde brazílskeho reálu. Brazília obratom získala zvýhodnené postavenie vo vzájomnom obchode a vytlačila argentínske výrobky ešte aj na argentínskom trhu. Situáciu zhoršil útek zahraničného kapitálu, okamžite reagujúceho na problémy hospodárskej superpotencie Južnej Ameriky a Argentína silne závislá od vonkajších finančných zdrojov sa dostala do vážnych problémov. K tomu sa pridali klesajúce ceny poľnohospodárskych produktov, tradičných zlatých položiek argentínskeho exportu. Šíriaci sa pesimizmus podporili aj ratingové firmy ako Moody ´s znížením rizikového koeficientu z Ba3 na B1, a tým sťažením prístupu k novým finančným zdrojom. Politickú cenu za všetko začal platiť prezident Menem a jeho strana zosobnená v kandidátovi na funkciu prezidenta republiky a kandidátovi provincie La Plata Eduardom Duhaldem. Prieskumy verejnej mienky obidvoch, Menema stratou dôvery, Duhaldeho zväčšujúcim sa odstupom za opozičným prezidentským kandidátom Fernandom de la Rúa. Menemovi dnes neverí až 71,7 percenta opýtaných občanov. Aj strata Duhaldeho na De la Ruá sa zväčšuje a je podľa posledného prieskumu už 14 percent. V prostredí hospodárskej recesie a blížiacich sa prezidentských volieb (24. októbra) urobila vláda na argentínske pomery historické opatrenie v snahe získať dôveru doma a vonku. Kongresu bol predložený návrh zákona vymedzujúceho neprekročiteľné hranice rozpočtového deficitu a vytvorenie tzv. proticyklického fondu na vyrovnávanie výkyvov trhovej ekonomiky. Zákon bol schválený bez pripomienok opozície. Opatrenie podobného druhu nie je novinkou, bolo použité v iných krajinách. V Argentíne je však skutočne prvým pokusom o zásadné riešenie slabosti všetkých doterajších vlád - nerešpektovania štátneho rozpočtu. Viac však ako protideficitný zákon potrebuje argentínska vláda rázne úsporné opatrenia. Medzi ne patrí aj reforma pracovného zákonodarstva, ktorá je podľa vlády nevyhnutným krokom na zvýšenie konkurencieschopnosti argentínskej hospodárskej sústavy. Všetky nepopulárne opatrenia v tomto smere však narážajú na radikálne argentínske odbory. Pavel Šípka Santiago Makroekonomické ukazovatele (%) 1998 1999 2000* 2001* HDP 4,2 -4,1 2 3,4 Dovoz 8,2 -15,7 4,8 9,2 Vývoz 7 0,6 9,1 8,5 Investície spolu 7,3 -14,2 0,1 4,8 Deficit bežného účtu -14,7 -12,4 -14,0 - Rozpočtový deficit -1,6 -1,6 -1,6 0 (*predpoklad) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
