Renesancia jadrovej energie
Globalizácia a technika prehodnocujú energetické koncepcie a predlžujú život reaktorom Nielen vo Francúzsku prikladajú energii z jadra zásadnú váhu. V ére globálnej ekonomiky nadobúdajú atómové elektrárne nový rešpekt aj v Spojených štátoch. Dokonca v Nemecku, kde sa ružovo-zelená vládna koalícia tvári, že odratúva k. o. pre jadrové elektrárne, dvíhajú hlas energetické koncerny argumentujúc, že pri tvrdej konkurenčnej ruvačke, prekračujúcej hranice, sa musia využívať najlacnejšie energetické opcie. Aj dávno odpísané jadrové reaktory sa pri ich nízkych prevádzkových nákladoch dobre držia v porovnaní s ostatnými energetickými zdrojmi. Nový vzťah k jadrovej energetike sa charakterizuje ako renesancia atómových elektrární. Ekologické argumenty odporcov sa začínajú čoraz širšie chápať ako politická hra. USA prevádzkujú 104 jadrových reaktorov. Ich hospodárnosť firmy výrazne zlepšili. Technickými opatreniami sa podarilo zvýšiť tzv. ročnú využiteľnosť zariadení. Energetické koncerny považujú elektrinu z jadra teraz za natoľko spoľahlivý, bezpečný a atraktívny zdroj, že žiadajú, aby povolenie životnosti týchto elektrární sa zvýšilo z terajších maximálne 40 prevádzkových rokov o ďalších 20 rokov. Príslušné návrhy už dorazili do Bieleho domu. Do konca septembra sa chce, naopak, nemecká vláda zjednotiť nad návrhom zákona o vystúpení z jadrovej energie, a to bez náhrady energetickým firmám. Tie považujú na pozadí technického zdokonaľovania atómových elektrární názor spolkového ministra životného prostredia Jürgena Trittina (strana Zelených), aby sa životnosť reaktorov obmedzila na 25 kalendárnych rokov, za absurdnosť. Minister hospodárstva, bezpartajný Werner Müller, hovorí o 35 kalendárnych rokoch. Energetické firmy by súhlasili s maximálnym obmedzením povolenia životnosti zariadení na 35 rokov plnej záťaže reaktorov. Keďže sa do toho zaratúvajú povinné odstávky, nielen z technických kontrolných, ale aj politicky motivovaných dôvodov, je životnosť 35 rokov plnej záťaže oveľa dlhšia ako 35 kalendárnych rokov. V opačnom prípade budú firmy žiadať pred súdom náhradu škôd. Súčasne chcú, aby pri diskusii o návrhu príslušného zákona boli nielen právnici, ako doteraz, ale aj odborníci z jadrovej energetiky. Minister Trittin tvrdí, že úradných 25 rokov života reaktorov stačí, lebo sa investície do nich vracajú po 15 20 rokoch. Predlžovanie života reaktorov vraj zvyšuje príslušné riziká. Odborníci to považujú za laický pohľad. Bezpečnostné zariadenia jadrových elektrární sa kontinuálne technologicky zdokonaľujú, a to za veľké peniaze. Ak zákon odsúdi reaktory na krátku životnosť, energetické firmy si dva razy rozmyslia, či zariadenia modernizovať. Odborníci tvrdia, že generálna terminácia reaktorov je nezmysel. Každé zariadenie je iné a o jeho životnosti musia rozhodnúť pravidelné kontroly, nie právna norma a už nijako nie zásada, že najbezpečnejším reaktorom je nijaký reaktor. Jaroslav Brabec
|
