|
|
||||||||||||||||
| Utorok 14.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Bez ustálenej štruktúryCestovný ruch ďalej tápa Podľa agentúrnych správ termín prerokúvania legislatívneho návrhu zákona bude závisieť od dohody vyriešenia sporných častí medzi Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií SR. V rozhovore s ministerkou B. Schmögnerovou vám približujeme názory na niektoré zo sporných otázok. Na regionálnej úrovni vznikajú združenia cestovného ruchu financované prevažne z členských poplatkov podnikateľov, ktorí združenie založili. Čo sa dá robiť v tejto oblasti? - Náš postoj je taký, že nie je v našom záujme rozširovať odpočítateľné položky z daňového základu. Stáva sa to potom málo priehľadné, ťažšie kontrolovateľné. Myslíme si, že báza na odpočítateľné výdavky je aj tak široká. Priestor pre podnikateľa vidíme v znížení daňových sadzieb, v zmene odpisovej politiky a pod. Prirovnala by som turistické združenie či agentúru k novovytváraným štátnym agrárnym marketingovým agentúram, ktoré pomáhajú obchodu. Nie je však obchodnou jednotkou, plní len informačnú funkciu a tlmočí marketingové zámery podnikateľov, ktorých záujmy zastupuje. - Tieto iniciatívy treba len podporiť, práve na regionálnej úrovni musí byť dostatočná koordinácia. Turistické združenia či agentúry si musia regióny zakladať sami. Nikto to za nich neurobí. Bolo by zlé, keby im prostredie zamedzovalo túto iniciatívu. Na centrálnej úrovni sa musíme postarať, aby toto prostredie bolo priaznivé. Napríklad z politického hľadiska. Malých podnikateľov však finančne zaťažuje platenie niekoľkým združeniam - regionálnym (jedno- či dvojstupňovým), profesijným... - To je otázka dohody, kto koľko bude platiť. Podnikateľ sa musí rozhodnúť sám. Treba rozlíšiť, čo môže urobiť štát, čo miestna štátna správa, čo samospráva. Je tu nezanedbateľná úloha miestnych orgánov. My sme v tomto smere (podpora podnikania) zaradili reštauračné služby do nižšej sadzby DPH. Roky sa po tom volalo. Urobili sme to napriek tomu, že vývoj v štátnom rozpočte nie je priaznivý. Pripravuje sa nový zákon o dani z príjmov, kde sa zníži daňové zaťaženie podnikateľov. Znova napriek tomu, že situácia v štátnom rozpočte je komplikovaná. Ale také konkrétne návrhy, ako pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR na podporu podnikania v cestovnom ruchu a v ňom návrh na podporu podnikania v súkromí, podľa ktorého by sme prispievali zo štátneho rozpočtu napríklad na nákup posteľnej bielizne a uterákov, to považujeme za absolútne neprimerané. Toto naozaj môže robiť miestna samospráva. Ak analýzy potvrdzujú, že reálne príjmy z cestovného ruchu sú oveľa vyššie, ako sú evidované, pretože sa neodvádzajú poplatky, neplatia sa dane, tak nech sa motivácia takého druhu rieši na miestnej úrovni. Prenechanie riešenia na lokálnu úroveň môže prispieť k väčšej poplatkovej disciplíne. V návrhu zákona o cestovnom ruchu je aj zriadenie fondu na rozvoj. Bude štát prispievať svojou sumou do rozpočtu fondu? - Ak by to mal byť neštátny fond, potom nemôžeme mať k nemu žiadne pripomienky. Snahu vytvoriť ďalší z fondov, do ktorého by mal prispievať štát, budeme rozporovať. Nazdávame sa, že treba využiť existujúce štruktúry ako štátnu marketingovú a propagačnú agentúru, ktorou je Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Bolo by potrebné rozšíriť jej aktivity. Vytváranie fondov je spôsobom, ktorý do značnej miery zneprehľadňuje nakladanie s prostriedkami štátu. Dnes máme dvanásť štátnych fondov a pritom nehovorím o Fonde na podporu zahraničného obchodu, ktorý sa skladá zo štátnych a súkromných prostriedkov. Slovenská agentúra pre cestovný ruch nemá okrem štátu dnes na Slovensku partnera (okrem podnikateľov), s ktorým by mohla v regióne podľa zákona komunikovať. V podstate sa dosiaľ robí marketing len centrálne, a tak sa aj financuje. - Je to otázka rozšírenia pôsobnosti národnej agentúry, ktorá by mohla pomôcť iniciovať a koordinovať tieto regionálne združenia. Nemyslím, že by sme na to potrebovali vytvárať nejakú ďalšiu štruktúru štátnych orgánov. Pomôcť koordinovať takto vytvorené združenia a organizácie na centrálnej úrovni treba. Tu vidím do určitej miery analógiu s regionálnym rozvojom. Vznikli 2 - 3 regionálne združenia ako záujmové združenia na základe lokálnej iniciatívy, a tým, že tu neexistuje koordinačná agentúra, ktorá by mala charakter národnej agentúry, činnosť týchto združení upadla a nevytvorili sa ďalšie. Cestovný ruch je súčasťou regionálneho rozvoja. Pokiaľ hovoríme o inštitucionálnej podpore cestovného ruchu, môže byť oddelená od územno-správneho riadenia a pôsobnosť združení cestovného ruchu sa nemusí s nimi územne zhodovať. Nie som odborník na tieto otázky, hovorím, čo vidím zo svojho zorného uhla. Rudolfa Vallová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |