|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 16.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zabezpečiť symbiózu trhu a ceny(Dokončenie zo 14. 9.) Jednou z príčin rastu cien dodávateľov je, že automaticky každý rast cien prenášajú aj do nákladov svojich produktov prostredníctvom zvýšených nákladov na pracovnú silu, suroviny, réžiu, a tým aj do cien výrobkov. Tým sa stáva, že ich náklady sú často vyššie, ako si ich rozpočtovali. Ako čeliť rastu cien dodávateľov? V prvom rade tým, že z pozície odberateľov by sme sa mali pokúsiť nájsť najvhodnejšieho dodávateľa. Implementovať vertikálnu integráciu - kúpiť dodávateľa, čiže diverzifikovať aktivity a funkcie dodávateľa. Jedným z riešení je aj analyzovanie možnej zmeny technológie a štruktúry výrobku s cieľom eliminovať vplyv dodávateľa na náklady podniku. Preventívne pôsobenie Za dôležité nástroje, ktorými by sa malo preventívne pôsobiť na vytváranie bariéry proti narastaniu cien dodávateľa, pokladáme aj využitie spôsobu prevencie, a to: - zmluvou medzi dodávateľom a odberateľom, ktorá eliminuje neočakávaný rast cien, - vertikálnou integráciou, - monitorovaním stavu na trhu dodávateľov, cien a hrozieb, - monitorovaním cenovej politiky a porovnávaním sa s konkurenciou. Pritom si treba položiť otázku: Je možné zvýšené náklady zahrnúť do ceny produktu akceptovateľnej zákazníkom? - analyzovaním štruktúry výrobku z hľadiska nákladových položiek a skúmaním možnosti reštrukturalizácie výrobku. Regulácia cien V čase rozhodovania sa o zvýšení regulovaných cien zo strany štátnych orgánov, masmédií pomerne často spomínali otázky regulovaných cien. Zvýšenie regulovaných cien sa nesprávne chápalo ako deregulácia cien. Regulácia cien sa vysvetľuje ako absolútne cudzí prvok v trhovom hospodárstve. Odpoveďou je predovšetkým to, že ďalší postup liberalizácie cien a ich deregulácie bude v budúcnosti záležať na tom, ako sa nám podarí vyriešiť vzťahy deregulácie cien a súťažného prostredia, ktorého podmienkou je transparentná privatizácia, ktorá by mala zabezpečiť vytvorenie náročného konkurenčného prostredia. To znamená, že čím väčší a náročnejší bude rozsah zdravého súťaženia, tým efektívnejšie budú fungovať odvetvia založené na princípe súkromného vlastníctva tvorby zisku. V tom treba vidieť aj podstatu znižovania potreby cenovej regulácie. Ak vychádzame z zhodnotenia súčasného stavu, to, čo sa dalo pomerne ľahko v oblasti cien deregulovať, už bolo deregulované. Pri regulácii cien, ako vyplynulo z uvedeného hľadiska, ide v podstate iba o odvetvia (monopolného typu), ktorým sa zvyčajne v ekonomickej teórii hovorí verejné statky. V koncepcii privatizácie je namieste rátať s tým, aby sa v rámci privatizácie aj v týchto odvetviach vypracovali projekty, ktorými by sa spolu s cieľavedomými aktivitami protimonopolných orgánov a odvetvových ministerstiev mali predovšetkým definitívne rozbiť zaužívané predstavy o tom, že odvetvia verejných statkov nie je možné demonopolizovať a podriadiť trhovým princípom. Ekonomické poznanie, vychádzajúce aj z postupu európskych spoločenstiev, dospelo k záveru, že čím demonopolizovanejšie sú ekonomické aktivity, tým menšia je potreba štátnej regulácie vo všeobecnosti a v konečnom dôsledku lepšie funguje aj odvetvie, ktoré je zamerané na službu verejnosti. To platí ešte s väčšou naliehavosťou v našich podmienkach, ktoré sú poznamenané všestrannou technickou a ekonomickou zaostalosťou, rovnako ako pôsobením monopolov, ktoré sa už zo zvyku chápu ako prirodzené monopoly. Spomínaná potreba deregulácie cien je nevyhnutná na vytvorenie podmienok plného rozvinutia trhu a jeho plnšie uplatňovanie v našej ekonomike. To si však vyžaduje: - odstránenie monopolného postavenia výrobných a obchodných organizácií, - zabezpečenie ochrany hospodárskej súťaže, - účinnú kontrolu. Z toho, čo sme uviedli, vyplýva, že ďalší postup v deregulácii cien si vyžiada aj vytvorenie podmienok, ktoré by boli zárukou, že uvoľnenie cien bude aktívne pôsobiť na rozvoj odvetvia, jeho prosperitu a spokojnosť odberateľov. Ako ďalej? Úpravami regulovaných cien sa splnila iba časť Programového vyhlásenia vlády SR. Týmto opatrením vláda predpokladala aj zvýšenie miery inflácie, čo považuje iba za prechodný stav. Zároveň vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že nízku mieru inflácie považuje za jeden z prioritných cieľov hospodárskej politiky, a preto bude vytvárať predpoklady na jej opätovné zníženie na východiskovú úroveň. Pokiaľ ide o zmenu spôsobu regulácie cien, považuje to za prostriedok, ktorý bude motivovať regulované subjekty na zvyšovanie efektívnosti. Okrem toho sa majú vytvoriť také opatrenia v legislatíve, ktoré by odstránili nekonformné zasahovanie do cenového systému. Na dosiahnutie vytýčených cieľov, najmä nízkej miery inflácie, je potrebné, aby sa v prvom rade vytvorili podmienky na zastavenie ďalšieho rastu cien ako jedného z dôležitých zdrojov inflácie. A to je možné dosiahnuť iba za predpokladu prosperujúcej ekonomiky, ktorá by mala otvoriť cestu aj rovnovážnym cenám. Aby sme taký stav dosiahli, je nevyhnutné zvýšenie kvality hospodárskej súťaže, plné rozvinutie a fungovanie všetkých zložiek trhového mechanizmu. To všetko by malo prispieť k tomu, aby sme obstáli v konkurencii našej produkcie nielen na vnútornom trhu, ale aj navonok vo vzťahu k zahraničiu. V čom sa poučiť Viac by sme sa mali poučiť a čerpať skúsenosti a využívať ich aj v našich podmienkach z fungovania ekonomického a cenového systému v štátoch s vyspelou trhovou ekonomikou. V nich je pozoruhodná tá skutočnosť, že aj za predpokladu plne rozvinutého trhu sledovanie vývoja cien a miery inflácie je neoddeliteľnou súčasťou makroekonomických cieľov v rámci hospodárskej politiky štátu. K tomuto cieľu sa využívajú v prvom rade existujúce trhové mechanizmy, ktoré v prípade potreby slúžia ako nástroje aj na zabrzdenie nežiaducich tendencií v oblasti cien. Z priamych nástrojov možno uviesť cenový dohľad, cenové odporúčania, prípadne oznamovanie smerných cien a podobne. Za nepriame nástroje sa považujú nástroje peňažné, úverové a medzinárodnej menovej politiky, ovplyvňovanie vyrábaného a ponúkaného množstva tovaru na vnútornom a zahraničnom trhu. Osobitnými regulátormi cien sú dane z pridanej hodnoty a spotrebné dane, priame subvencie k cenám, ktoré sú považované za priame nástroje ovplyvňujúce úroveň cien. Z týchto úvah vyplynulo, že nevyhnutným predpokladom na to, aby sa takýto stav dosiahol, je vytvorenie optimálneho harmonického fungovania trhového mechanizmu ako celku, v ktorom by vo vzájomnej symbióze aktívne pôsobili na ekonomický a cenový systém. To však v plnej miere bude závisieť od toho, ako sa nám podarí zladiť ekonomické ciele spoločnosti s cieľmi štátnej cenovej politiky na makroúrovni a na úrovni cenovej politiky firiem. Doc. Ing. M. Oláh, PhD. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
