Daň z pridanej hodnoty
Otázky faxujte na číslo: 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Sme firma, ktorá uskutočňuje vývoz. Colné papiere JCD vybavujeme vopred (kamióny odchádzajú skoro ráno). Ako máme dodržať zákon o dani z pridanej hodnoty, keď daňový doklad nesmie byť vystavený skôr ako prebehlo plnenie? Stáva sa, že tovar odchádza zbernou službou a hranice prekročí niekedy aj o týždeň neskôr, ako bol od nás prevzatý. Na JCD je dátum úplne iný ako dátum odoslania tovaru. Kedy je dátum zdaniteľného plnenia? Keď od nás tovar odchádza (podľa dodacích podmienok pre kupujúceho je tovar dodaný, ak ho prevezme dopravca), alebo keď prekročí hranice? Akú hodnotu máme uvádzať do daňového priznania za vývoz tovaru? Je to podľa účtovníctva alebo štatistická hodnota podľa JCD? - Otázky dane z pridanej hodnoty pri vývoze tovaru upravuje § 37 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Za vývoz tovaru sa považuje skutočné prepravenie tovaru z tuzemska do zahraničia za podmienky, že tento tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom množstve, v akom je uvedený v prijatom colnom vyhlásení o prepustení tovaru do režimu vývozu. Vývoz tovaru sa preukazuje písomným colným vyhlásením - jednotným colným dokladom. Vývoz tovaru je oslobodený od dane. Jednotný colný doklad nie je klasickým daňovým dokladom, ktorý upravuje § 15 cit. zákona a ktorý sa vyhotovuje pri uskutočnení zdaniteľného plnenia medzi dvoma platiteľmi dane. Na jednotnom colnom doklade nie sú uvedené všetky náležitosti, ktoré predpisuje § 15 zákona, teda ani dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Moment uskutočnenia zdaniteľného plnenia je významný predovšetkým z pohľadu vzniku daňovej povinnosti. Vývoz tovaru je však oslobodený od dane, preto daňová povinnosť nevzniká. Dodanie tovaru do zahraničia, ako zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, má určitým spôsobom osobitný charakter. Preukazuje sa písomným colným vyhlásením, ktoré musí byť vyplnené v súlade s colnými predpismi - vyhláška MF SR č. 167/1997 Z. z. o forme, obsahu a náležitostiach colného vyhlásenia a o spôsobe vedenia colnej štatistiky v znení neskorších predpisov a musí byť v ňom potvrdené colným orgánom, že tovar vystúpil do zahraničia. Vývoz tovaru sa uvádza do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, keď bol vývoz uskutočnený, teda tovar bol prepustený do režimu vývozu a vystúpil do zahraničia. Do daňového priznania sa uvádza cena zdaniteľného plnenia dodaného tovaru, to znamená hodnota dodaného tovaru, o ktorej sa účtuje v účtovníctve. Má daňový úrad pri kontrole nadmerného odpočtu zohľadniť na vstupe aj neuplatnenú daň alebo daňový subjekt má po kontrole podať dodatočné daňové priznanie? - Platiteľ dane z pridanej hodnoty má v zmysle zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nárok na odpočet vstupnej dane, to znamená, že má právo odpočítať túto daň od dane na výstupe. Správca dane má v konaní o daniach postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, má chrániť záujmy štátu a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Uvedené vyplýva z § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak správca dane v rámci daňovej kontroly zistí, že platiteľ dane nevyužil svoje právo na odpočet dane, a uvedie toto zistenie do protokolu z daňovej kontroly, zohľadní ho správca dane vo výsledkoch zistenia daňovej kontroly. Ak sa odpočet dane v rámci daňovej kontroly nezistí a nezohľadní, môže platiteľ dane po skončení daňovej kontroly uplatniť odpočet dane v dodatočnom daňovom priznaní podľa § 39 ods. 3 cit. zákona o správe daní a poplatkov. Pri zrušení registrácie platiteľa dane sme postupovali podľa znenia § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty a zo zostatkovej ceny hmotného majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia určeného správcom dane, napr. k 30. 4. 1999 sme vypočítali a odviedli daň. Správca dane vypočítal daň zo zostatkovej ceny k 31. 12. 1998. Postupoval daňový úrad správne? Ak áno, prečo zákon určuje zistenie zostatkovej ceny hmotného majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia? Prečo daňový úrad nepostupoval podľa cit. ustanovenia zákona? - V ustanovení § 43 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zakotvená povinnosť platiteľa dane odviesť z majetku daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie pri zrušení registrácie platiteľa dane. Ako vyplýva z poznámky k odkazu č. 9 uvedenému v tomto ustanovení, daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa § 29 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Podľa cit. ustanovenia zákona o daniach z príjmov je zostatkovou cenou rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (§ 24 ods. 2 písm. a) zákona). Z uvedeného vyplýva, že ide o daňovú zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku ku koncu uplynulého zdaňovacieho obdobia pre daň z príjmov. Postup daňového úradu bol teda v súlade s § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Ing. Hana Štrbová
|
|
| Amsterdam | prehánky | 20 |
| Atény | slnečno | 28 |
| Belehrad | polojasno | 28 |
| Berlín | polojasno | 27 |
| Bratislava | splnečno | 27 |
| Brusel | prehánky | 20 |
| Budapešť | slnečno | 28 |
| Bukurešť | polojasno | 24 |
| Frankfurt | oblačno | 26 |
| Helsinki | oblačno | 14 |
| Istanbul | polooblačno | 25 |
| Kodaň | polooblačno | 20 |
| Kyjev | oblačno | 12 |
| Lisabon | oblačno | 23 |
| Londýn | dážď | 16 |
| Madrid | polooblačno | 26 |
| Miláno | búrky | 28 |
| Moskva | oblačno | 10 |
| Oslo | oblačno | 17 |
| Paríž | oblačno | 23 |
| Praha | polojasno | 26 |
| Rím | búrky | 28 |
| Sofia | polojasno | 25 |
| Štokholm | oblačno | 22 |
| Varšava | polooblačno | 17 |
| Viedeň | slnečno | 28 |
| Záhreb | búrky | 27 |
| Ženeva | búrky | 27 |
PočasieNa celom území očakávame ešte vplyv vyššieho tlaku vzduchu. Bude prevládať zväčša priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. pozitívne sú účinky na toleranciu telesnej a duševnej námahy, zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti s kardiovaskulárnym postihnutím sa majú však šetriť a vyhýbať väčšej námahe a stresom. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať náchylnosťou k bolestiam hlavy, často migrenózneho pôvodu a miernym pocitom závratu.Zajtra na juhozápade zvýšenie záťaže srdcovo-cievneho, dýchacieho prípadne zažívacieho ústrojenstva. Zintenzívniť sa môžu reumatické bolesti, znižuje sa výkonnosť a koncentrácia.(zč)Dnes bude jasno až polojasno. Zrána v nižších polohách ojedinele hmla. Najvyššia denná teplota 24 až 28, na severe a východe okolo 19 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 15 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5 m/s.V piatok bude jasno až polojasno, zrána v nižších polohách ojedinele hmla. Cez deň na juhozápade neskôr väčšia oblačnosť a miestami dážď, ojedinele búrky. V sobotu veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia občasný dážď, na niektorých miestach aj búrky. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, na strednom a východnom Slovensku miestami, najmä v piatok okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota v piatok 23 až 28, v sobotu 17 až 22 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.32 a zapadne o 19.00 hod.Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.TlakÚdaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 14. 9. 1999: Bratislava 99,72, Sliač 97,77, Košice 98,78, Poprad 93,44.
|
|
|
