|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Podnikanie zahraničných osôbPodnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník) v ustanoveniach § 21 a nasl. Zahraničné osoby (fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR) môžu vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské podnikateľské subjekty, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Jednou z foriem podnikania zahraničnej osoby na území SR je aj podnikanie prostredníctvom organizačnej zložky. Organizačná zložka Organizačnou zložkou rozumieme časť podniku z hľadiska jeho organizačnej štruktúry, ktorá môže byť buď v sídle podniku, alebo miestne odlúčená. V našom prípade ide o organizačnú zložku miestne odlúčenú, so sídlom v inom štáte. Oprávnenie podnikať vzniká zahraničnej osobe dňom zápisu organizačnej zložky do obchodného registra, pričom do registra sa zapisuje: - obchodné meno a sídlo zahraničnej osoby s dodatkom organizačná zložka a jej umiestnenie, - predmet podnikania, - meno a bydlisko jej vedúceho. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že zápisom ekonomicky samostatnej organizačnej zložky do obchodného registra nevzniká nový právny subjekt, ani organizačná zložka nezískava právnu subjektivitu. Vzniká iba oprávnenie už existujúcemu právnemu subjektu podnikať na území Slovenskej republiky a zákonné oprávnenie jej vedúceho konať menom zahraničného podnikateľa. Zápisom organizačnej zložky v obchodnom registri vznikajú zahraničnej osobe na území SR tieto - povinnosť vedenia relatívne samostatného okruhu podvojného účtovníctva podľa § 35 a § 36 Obchodného zákonníka v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom účtovnou jednotkou zostáva zahraničná osoba, - v zmysle platných daňových zákonov v stanovenej lehote zaregistrovať sa u miestne príslušného správcu dane podľa sídla organizačnej zložky na území SR, - dodržiavať povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom vykonávajúcim prácu v organizačnej zložke, - po skončení zdaňovacieho obdobia vyrovnať daň z príjmov, dosahovaných podnikateľskou činnosťou organizačnej zložky. Prevádzkareň Obchodný zákonník v § 7 ods. 3, ako aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v § 17 definujú tiež pojem prevádzkareň, ktorým sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Kým definícia organizačnej zložky vyjadruje skôr aspekt právny a organizačný, definícia prevádzkarne zohľadňuje okrem hľadiska priestorového aj hľadisko ekonomické a daňové. Z hľadiska zdaňovania príjmov nemôžeme teda považovať tieto pojmy za totožné. Zdaňovanie príjmov zahraničných subjektov, ktorých zdroj je na území SR, upravuje zákon č. 286/1992 Zb. Pretože s Českou republikou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri zdaňovaní podľa ustanovení tejto zmluvy. Ani jedna z týchto právnych noriem nepozná však pojem organizačná zložka. Obidve právne normy definujú len pojem stála prevádzkareň ako jednu z možných foriem podnikania na území nášho štátu. Zákon č. 286/1992 Zb. vymedzuje v § 22 ods. 2 (účinnosť nadobudne 1. januára 2000) stálu prevádzkareň takto: "Stála prevádzkareň na účely tohto zákona je miesto alebo trvalé zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 5 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov, montážnych projektov alebo opráv, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní počas jedného alebo viacerých období v priebehu 12 kalendárnych mesiacov idúcich po sebe. Podľa zmluvy medzi ČR a SR je stavenisko, stavba alebo montáž stálou prevádzkarňou len ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov. Na účely zdaňovania príjmov môže byť stálou prevádzkarňou organizačná zložka zaregistrovaná v obchodnom registri, ak ide o trvalé zariadenie na podnikanie, v ktorom podnik vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť. Za stálu prevádzkareň však nepovažujeme organizačnú zložku síce zapísanú v obchodnom registri, ale vykonávajúcu špecifické činnosti, vymedzené v čl. 5 zmluvy. Naopak, zahraničnej osobe podnikajúcej na území SR, môže vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, ak nemá na území našej republiky umiestnenú organizačnú zložku, zapísanú v obchodnom registri, ale vykonáva práce na základe kontraktov, dohôd, resp. zmlúv o vykonaní určitého diela, pričom tieto práce presahujú časový test pri splnení ďalších kritérií pre sledovanie vzniku stálej prevádzkarne podľa vnútorného daňového predpisu, resp. zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia. Záverom môžeme konštatovať, že na účely zdaňovania príjmov je pojem stála prevádzkareň širší ako pojem organizačná zložka. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
