|
|
||||||||||||||||
| Piatok 17.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kto si vytrucuje dohodu nabudúce?Problém strategické podniky skôr víťazstvom SDĽ ako kompromisom Tzv. Maňkov (SDĽ) pozmeňovací návrh, ktorý odzrkadľuje dohodu koalície v niekoľkomesačnom spore, vkladá do pôvodného návrhu zákona o strategických podnikoch nový odsek. Podľa neho o privatizácii podniku s charakterom prirodzeného monopolu vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v NR SR (NR SR sa musí vyjadriť k návrhu do 30 dní od jeho predloženia, pričom stanovisko v parlamente nie je pre vládu záväzné). To je časť zmien, ktoré v zákone o veľkej privatizácii včera konečne schválila NR SR. Ďalej podľa tejto novely charakter prirodzeného monopolu ma SPP, Zsl., Ssl. a Vsl. energetické závody, Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, ŽSR, Transpetrol, SE, Slovenské telekomunikácie, ďalej Lesy Bratislava, Lesy Trenčín, Ssl. lesy Banská Bystrica, Severoslovenské lesy Žilina, Lesy Košice a Lesy Prešov. Pri privatizácii týchto podnikov si musí podľa novely zákona štát ponechať minimálne 51-percentný podiel: SPP, SE a tri rozvodné závody a Treanspetrol. Predmetom privatizácie nemôže byť železničná dopravná cesta a východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce, lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spoločností vo vlastníctve štátu, povrchové a podzemné vody a majetok slúžiaci pre správu a ochranu vodných tokov a podzemných vôd a akcie ich obchodných spoločností, ako aj akcie obchodnej spoločnosti alebo majetok slúžiaci na poskytovanie poštových služieb, ktoré sú vyhradené štátom. Podľa rozhodnutia vlády si štát alebo fond zachová majetkovú účasť v Slovenských telekomunikáciách, a. s. a v peňažných ústavoch. Maňkov návrh účinnosti uvedeného zákona bol od 1. októbra 1999, parlament však schválil účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. V čom je kompromis? V čom spočíva podstata kompromisu v takto schválenej novele? Na to sme sa spýtali P. Maňku: Po prvé v tom, že parlament sa bude vyjadrovať k záverom vlády. Po druhé v tom, že sme vyčlenili niektoré podniky, ktoré sa nemôžu privatizovať. Najväčší rozpor bol pri privatizácii energetických podnikov. Návrh SDĽ spočíva v tom, aby si štát zachoval majoritu 51 % v týchto podnikoch. Argument proti spočíval na tom, že o tieto podniky v tomto prípade nebude záujem. My však máme avízo, že sa oň zahraniční investori doslova ťpobijúŤ. Napríklad o SPP sa už teraz zaujíma niekoľko desiatok podnikov. Na margo vyjadrenia poslanca Rusnáka, že nebude hlasovať ani za koaličný návrh P. Maňka povedal, že 99 % poslancov SDĽ bude hlasovať za uvedený návrh. Dohoda iba naoko... Včera sa teda zrodil dlhoočakávaný kompromis, ktorý síce nazývajú obe strany dohodou, ale k nej v skutočnosti nedošlo. Ukazuje to nielen podstata novely zákona, kde si viac zo svojich požiadaviek presadila SDĽ, ale aj vyhlásenia jednotlivých poslancov o tom, ako budú hlasovať a ako napokon hlasovali. Viacerí z radov opozície boli proti, alebo sa jednoducho zdržali hlasovania: zo 111 prezentovaných poslancov bolo za 38, proti 34 a zdržalo sa 36 (traja nehlasovali). Najbližší čas ukáže, ako sa tento záver prejaví na ďalšom spolužití a súdržnosti koalície. Včerajšok i minulé dni tým, že SDĽ presadila väčšinu svojich požiadaviek ukázali, že navrch má ten, kto proti niečomu protestuje, ak je, pravda, dosť zaťatý. Jednoducho preto, lebo v opačnom prípade by boli jazýčkom na miskách váh opozičníci, a to predsa koalícia nemôže pripustiť. V tomto prípade teda zvíťazila vo vnútri koalície SDĽ. Kto si vytrucuje dohodu nabudúce? Katarína Šelestiaková Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
