|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 2.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Uzdraví predpísaný liek pacienta?V utorkovom vydaní Hospodárskeho denníka sme priniesli prvú časť Programu reštrukturalizácie vybraných bánk a reštrukturalizácie podnikového sektora, ktorý schválila vláda SR minulý týždeň. Na tomto mieste prinášame druhú a zároveň predposlednú časť spomínaného dokumentu. Týmto modelom reštrukturalizácie budú riešené tiež pohľadávky za klasifikované úvery poskytnuté dlžníkom, v ktorých vláda bude musieť mať záujem riešiť nepriaznivú situáciu, pretože tieto podniky sú dôležité na napĺňanie cieľov a zámerov hospodárskej politiky vlády (do tejto skupiny by mohli patriť aj úvery pre subjekty z oblasti poľnohospodárstva, pohľadávky za úvery, ktoré sú predmetom štátnych hmotných rezerv a pod.) Vzhľadom na to, že predmetom získaných aktív budú tiež úvery, ktoré je možné vhodným spôsobom komercionalizovať, správou týchto úverov budú poverené na základe transparentného výberového konania špecializované finančné inštitúcie (správcovské spoločnosti). Klasifikované úvery Po transfere pohľadávok za klasifikované úvery bez súčasného presunu zdrojového krytia nastane nesúlad medzi aktívami a pasívami, bude potrebné tento nesúlad na strane aktív odstrániť, t. j. presunuté vysoko rizikové aktívum bude potrebné nahradiť iným aktívom, ktoré bude nízko rizikové. V tejto súvislosti je možné uvažovať o použití opravných položiek NBS na redistribučné úvery po ich rozpustení, emisii štátnych dlhopisov a úverov. Transfer týchto pohľadávok do KBB, resp. do špecializovanej agentúry zlepší finančnú pozíciu reštrukturalizovaných bánk, zvýši sa tým ich kapitálová primeranosť a následne aj ich úverová angažovanosť. Reštrukturalizované komerčné banky si vo svojom portfóliu ponechajú maximálne 20 % klasifikovaných úverov. Predmetom tohto riešenia reštrukturalizácie bánk by boli pohľadávky za klasifikované úvery, pri ktorých je významný predpoklad, že komerčnými a ekonomickými nástrojmi je možné zabezpečiť návratnosť poskytnutého úveru, prípadne, ak podľa kritérií danej banky ide o dlžný subjekt, ktorý je pre banku strategický, napr. aj tým, že využíva túto banku na realizáciu zúčtovacieho a platobného styku. Išlo by o pohľadávky, ktoré by boli manažmentom banky z celej skupiny reštrukturalizovaných úverov označené ako najvymožiteľnejšie. Po vykonaní dôležitých legislatívnych zmien v oblasti bankovníctva si tieto banky budú riadiť proces spravovania pohľadávok za klasifikované úvery samy, pričom bude vecou rozhodnutia manažmentu banky, či na tento účel bude zriadená špeciálna dcérska spoločnosť, alebo či dôjde k odčleneniu riadenia tohto procesu v rámci existujúcej organizačnej štruktúry. Ak by sa banky rozhodli spravovať tieto úvery prostredníctvom dcérskych spoločností, dosiahla by sa tým vyššia flexibilita ich činnosti bez významného vplyvu zdĺhavého rozhodovacieho procesu, ktorý je príznačný pre banky ako materské spoločnosti. Komercionalizácia úverov Pri riadení procesu komercionalizácie týchto úverov budú banky využívať štandardné metódy spravovania úverov, akými sú kapitalizácia úveru, zmena splátkového kalendára, zmena ďalších úverových podmienok a pod. Dôležitým nástrojom správy týchto úverov bude tiež postúpenie pohľadávky tretej strane, ktorá o ne prejaví záujem. Išlo by o individuálny zmluvný vzťah medzi bankou, resp. jej dcérou a treťou stranou, podnikateľským subjektom, ktorý je ochotný pohľadávku odkúpiť. Existencia takýchto firiem naznačuje, že uvedený spôsob reštrukturalizácie úverového portfólia nájde v praxi svoje uplatnenie. Postúpenie klasifikovaných pohľadávok tretej by bolo možné, v prípade, ak si to prax vyžiada, realizovať na základe zmluvy o spoločnom postupe alebo prostredníctvom špeciálnej spoločnosti, ktorú by si založili reštrukturalizované banky. Takto sa môže sústrediť ponuka klasifikovaných pohľadávok konkrétnych podnikov a dopyt po nich. Výhodou takéhoto postupu by bolo sústredenie záujmu o odpredaj týchto aktív a záujmu o ich kúpu alebo vyššieho výnosu pri ich predaji, ako keď sú predávané individuálne. Bolo by už vecou tejto spoločnosti, ako naložia so získanými pohľadávkami. Predmetom takto riešených pohľadávok (sekundárny trh) by boli pohľadávky, ktoré sa javia ako veľmi problematické, pričom ich riešenie priamo v banke, resp. v jej dcérskej spoločnosti by podľa odhadu manažmentu banky nebolo úspešné, avšak podmienky pre úplnú dubióznosť, a teda pre ich transfer do KBB nie sú naplnené. Odhad zdrojov na krytie Financovanie procesu reštrukturalizácie úverového portfólia vybraných bánk bude pochádzať z týchto primárnych zdrojov: - rekapitalizáciou bánk zo strany štátu po uskutočnení odvodu zo zisku NBS v súvislosti s uvoľnením jej opravných položiek a následne rezerv po prípadnom poskytnutí štátnej záruky za redistribučné úvery, resp. po ich splatení, - emisiou štátnych dlhopisov (potreba ich zavedenia v zákone o štátnom rozpočte), - úverom Svetovej banky EFSAL, prípadne iné zahraničné úvery. Proces rekapitalizácie štát už začal v prípade Investičnej a rozvojovej banky, a. s., Bratislava, keď vláda Slovenskej republiky dňa 23. júna 1999 rozhodla o použití prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré získala odvodom mimoriadneho zisku NBS na navýšenie základného imania tejto banky. Predbežnú kvantifikáciu zdrojového krytia procesu reštrukturalizácie úverového portfólia bánk vykonala zatiaľ Národná banka Slovenska a Svetová banka. Svetová banka vo svojej správe z mája tohto roka uvádza, že tento proces si vyžiada asi 96 mld. Sk, pričom zdrojové krytie viažu na emisiu štátnych dlhopisov. Národná banka Slovenska vo svojich odhadoch uvádza, že celková potreba chýbajúcich zdrojov v reštrukturalizovaných bankách dosahuje výšku asi 87 mld. Sk, čiže o 11 mld. Sk menej ako Svetová banka (na dosiahnutie 8-percentnej kapitálovej primeranosti reštrukturalizovaných bánk je podľa odhadov NBS potrebných 32,4 mld. Sk). Svetová banka okrem toho neuvádza vo svojich prepočtoch potrebu zdrojového krytia v Konsolidačnej banke, stanovený predbežný objem potrebných zdrojov sa teda viaže len na VÚB (59 mld. Sk), SLSP (26 mld. Sk) a IRB (11 mld. Sk). Národná banka Slovenska odhadovaný objem potrebných zdrojov viaže na všetky štyri banky v tejto štruktúre: VÚB (41,2 mld. Sk), SLSP (14,1 mld. Sk), IRB (12,4 mld. Sk) a KBB (19,7 mld. Sk). Svetová banka predpokladá, že vláda vydá emisiu 10-ročných štátnych dlhopisov v objeme 96 mld. Sk za úrokovú sadzbu vo výške 10 % p. a., čo znamená, že na jeden rozpočtový rok by pripadal dlh vo výške 9,6 mld. Sk. Vzhľadom na to, že Svetová banka vo svojej analýze abstrahuje zdroje potrebné pre KBB, je predpoklad, že ich odhad by sa tak mohol zvýšiť. Presná kvantifikácia zdrojových potrieb bude závisieť od výsledkov analýzy úverového portfólia bánk, z ktorej vyplynie objem úverov, ktoré budú presunuté do KBB, resp. špecializovanej agentúry a od výšky cenových rozdielov, ktoré bude potrebné vykrývať po danom transfere úverov. Po predbežnej analýze potreby finančných zdrojov na dosiahnutie 8-percentnej kapitálovej primeranosti bánk k 30. júnu 1999 je možné predpokladať, že v tejto etape bude potrebné vynaložiť náklady v objeme asi 30 mld. Sk. Výsledky analýzy uvedené v tabuľke však majú statický charakter k uvedenému dátumu. Po presune časti klasifikovaných úverov do KBB, resp. špeciálnej agentúry sa zníži objem potrebných finančných zdrojov na dosiahnutie 8-percentnej kapitálovej primeranosti. Navyše, v prípade IRB sa zatiaľ nebralo do úvahy navýšenie základného imania z júla tohto roka, pretože po právnej stránke sa tento proces ešte neskončil. (v tisíc Sk) Banka*VÚB*SLSP*IRB*KBB*Spolu Nevyhnutná potreba tvorby*17 151 466*3 307 761*2 701 165*4 020 107*27 180 499 OP, aby banka nevykazovala Nekrytú predpokladanú stratu Potreba zdrojov na dosiahnutie*16 300 926*3 401 905*9 156 569*15 054 481*43 913 881 minimálne 8-percentnej kapitálovej primeranosti Jednou z možných alternatív spôsobu získania zdrojov na rekapitalizáciu bánk je možnosť využitia opravných položiek Národnej banky Slovenska po ich rozpustení, ktorá ich vytvorila voči redistribučným úverom, ktoré tvoria štruktúru pasív Investičnej a rozvojovej banky, a. s., Bratislava a Konsolidačnej banky, š. p. ú., Bratislava. Tento spôsob financovania potrieb procesu reštrukturalizácie bánk si vyžaduje poskytnutie štátnej záruky za predmetné úvery, čím pominie dôvod tvorby opravných položiek NBS, čo vyústi do ich rozpustenia a transferu týchto zdrojov do štátneho rozpočtu. Národná banka Slovenska má k 31. decembru 1998 vytvorených spolu 18,80 mld. Sk opravných položiek k nasledujúcim pohľadávkam: a) redistribučný úver poskytnutý Konsolidačnej banke Bratislava, š. p. ú. (úver na TOZ) - vytvorená opravná položka vo výške 5,14 mld. Sk, b) redistribučný úver poskytnutý Investičnej a rozvojovej banke, a. s. (úver na JE Mochovce) - vytvorená opravná položka vo výške 4,08 mld. Sk, c) redistribučný úver poskytnutý Investičnej a rozvojovej banke, a. s. (úver na družstevnú bytovú výstavbu) - vytvorená opravná položka vo výške 8,83 mld. Sk, d) úroky nezaplatené v lehote splatnosti - vytvorená opravná položka 0,75 mld. Sk. Možnosť použitia opravných položiek Použitie opravných položiek NBS na reštrukturalizáciu bánk je možné po uskutočnení nasledujúcich krokov: - prevedenie úverov IRB, a. s., a to úveru pre Slovenské elektrárne, a. s., na výstavbu JE Mochovce a úveru na družstevnú bytovú výstavbu (pohľadávky) spolu s redistribučnými úvermi NBS (záväzky) do KBB, š. p. ú. (v prípade prevedenia týchto úverov do KBB, š. p. ú., bude NBS vykazovať klasifikované pohľadávky len oproti štátnemu peňažnému ústavu), - prevzatím ručenia štátu za záväzky KBB, š. p. ú., voči NBS (v prípade prevzatia neodvolateľnej záruky na záväzky KBB, š. p. ú., prestanú byť pohľadávky NBS z titulu poskytnutia redistribučných úverov klasifikované a nebude k nim potrebné vytvárať opravné položky). Uvoľnené finančné zdroje z NBS možno do reštrukturalizovaných bánk transferovať dvoma spôsobmi: a) navýšením základného imania reštrukturalizovaných bánk zo strany štátu, b) navýšením základného imania Konsolidačnej banky, príp. jej dcérskej spoločnosti alebo agentúry zo strany štátu, pričom tento subjekt takto získané zdroje využije na úhradu presunu klasifikovaných úverov z komerčných bánk. Základné ciele Využitie uvedených spôsobov financovania reštrukturalizácie bánk bude závisieť od optimalizácie finančnej a kapitálovej štruktúry príslušnej banky, pričom mali by byť splnené dva základné ciele: 1. Banky by mali dosiahnuť 8-percentnú kapitálovú primeranosť. 2. Banky by nemali mať vo svojom portfóliu viac ako 20 % klasifikovaných úverov s výnimkou KBB. V praxi by boli využité v prípade každej reštrukturalizovanej banky oba spôsoby súčasne, rozdiel by bol iba v rozsahu využitia oboch spôsobov. Zdroje NBS nebudú stačiť na celkové pokrytie fiškálnych nákladov na realizáciu procesu reštrukturalizácie bánk, ktoré dosiahnu objem asi 80 mld. Sk. Zvyšná časť by bola financovaná emisiou štátnych dlhopisov s minimálne 10-ročnou splatnosťou, pričom úroky z týchto dlhopisov by boli financované zo zdrojov pôžičky svetovej banky EFSAL. Predpokladáme, že predprivatizačná reštrukturalizácia sa uskutoční v dvoch krokoch. V prvom kroku dôjde k rekapitalizácii bánk na úroveň 8 % zo zdrojov NBS a emisiou štátnych dlhopisov na presun časti úverov do Konsolidačnej banky. V druhom kroku by malo dôjsť k presunu časti úverov tak, aby sa splnila podmienka 20-percentného zostatku klasifikovaných úverov v privatizovaných bankách. Prvý krok navrhujeme realizovať ešte v roku 1999. Odhad fiškálnych dopadov V prípade prevzatia štátnej záruky v tomto roku za uvedené redistribučné úvery bude Ministerstvo financií SR od roku 1999 ručiť za záväzky v celkovom objeme 43,9 mld. Sk, z toho vo výške 22,3 mld. Sk za redistribučný úver na krytie úverov na TOZ, vo výške 5,8 mld. Sk za redistribučný úver na krytie úveru na JEMO a vo výške 15,8 mld. Sk za redistribučný úver na krytie úveru na DBV. Preto je mimoriadne dôležité ohodnotiť riziko vplyvu na štátny rozpočet v jednotlivých rozpočtových rokoch. Z dôvodu zhoršujúcej sa finančnej situácie podnikov, ktorým boli poskytnuté úvery na TOZ, najrizikovejšie zo strany KBB, š. p. ú oproti NBS výšku 1 927,2 mil. Sk (370,2 mil. Sk na istine a 1 557 mil. Sk na úrokoch). Redistribučný úver na krytie úveru pre Slovenské elektrárne, a. s., na dostavbu JEMO sa zo strany IRB, a. s., spláca v súlade so splátkovým kalendárom, keďže aj SE, a. s., si plnia svoj záväzok voči IRB, a. s., v stanovenej výške. Pri tomto redistribučnom úvere je však tiež potrebné počítať s určitým rizikom (asi 5 %). Riziko splácania tohto redistribučného úveru vyplýva z prípadného nerovnomerného vývoja medzi cenami elektrickej energie a nákladmi na výrobu elektrickej energie v strednodobom horizonte. Keďže úver na JEMO je kategorizovaný ako štandardný s výhradou, výška možnej realizácie záruky zo štátneho rozpočtu na nesplácanie redistribučného úveru sa odhaduje nasledujúco: (V mil. Sk) Rok*1999*2000*2001*2002*2003*2004*2005*2006 TOZ*1479*1853*1579*1762*2088*2316*2305*2862 JEMO*34*33*36*44*51*47*47*- Spolu*1513*1886*1615*1806*2139*2363*2352*2862 Redistribučný úver na krytie úveru na DBV sa spláca v stanovenej výške a lehote, a to dokonca v predstihu (vzhľadom na prevody družstevných bytov do osobného vlastníctva ešte pred skončením platnosti čiastkových úverov poskytnutých jednotlivým členom bytových družstiev). Preto možno tento redistribučný úver považovať za bezrizikový a nezakladá žiadne nároky na jeho plnenie zo štátneho rozpočtu. E. Podniky princípy riešenia Pri existujúcom rozsahu platobnej neschopnosti a nízkej likvidite ekonomiky je potrebné posilniť mechanizmus tak, aby: ˇ preferoval konkurzné konanie pred exekúciami a ˇ v rámci konkurzného konania vytvoril popri speňažovaní aktív priestor aj na finančnú reštrukturalizáciu pasív. Ďalej je existujúci mechanizmus potrebné modifikovať tak, aby: ˇ aktivizoval veriteľov, najmä banky a štátne, resp. kvázištátne organizácie a motivoval ich iniciovať konkurzné konanie, ˇ umožnil zmeniť majiteľov predĺžených podnikov. Zároveň by tento mechanizmus mal vytvoriť podmienky na: ˇ kapitálové posilnenie podnikov, ˇ zmenu správania sa podnikateľských subjektov do budúcna (tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny), ˇ vstup priamych zahraničných investícií a zohľadniť limitujúce faktory: ˇ minimalizovať finančnú zaangažovanosť štátu, umožniť čo najvyššiu mieru decentralizácie procesu, ˇ umožniť čo najvyššiu mieru pružnosti (možnosti individualizovať proces podľa podmienok konkrétneho podniku). Pre úspešnosť mechanizmu je pritom nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov. Po prvé, jeho cieľom je zvýšiť tlak na dodržiavanie finančných záväzkov dlžníkmi. Majitelia predĺženého, resp. insolventného podniku preto nesmú mať možnosť uniknúť tomuto tlaku jeho vytunelovaním. Po druhé, navrhovaný mechanizmus je decentralizovaný, rozhodnutie o tom, či podnik zlikvidovať alebo reštrukturalizovať, je na veriteľoch. Z tejto zodpovednosti by nemali mať únikovú cestu je prenesením na štát. Problém finančnej reštrukturalizácie podnikov má teda tri, z hľadiska riešenia problému viac-menej nezávislé roviny: ˇ rovinu finančných zdrojov na krytie straty v bankách generovanej reštrukturalizáciou, ˇ rovinu podnikateľského prostredia, |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
