Od kameňa k disku
Písmo je staré mnoho tisíc rokov. Za ten čas sa stačilo objaviť na rôznych nosičoch od skalných stien cez kožu a papyrus až po papier. A dnes pomaly prechádza na doštičky, ktoré čírym okom neprečítame. V mnohých prameňoch sa uvádza približný dátum, kedy sa zrodilo písmo. Malo to byť okolo roku 3300 pred naším letopočtom v jednom chráme mesta Uruk, ležiaceho južne od Bagdadu. Práve v tomto mieste dávneho sumerského sídla v Mezopotámii objavili archeológovia najstaršie písané dokumenty: do hlinenej tabuľky boli vyryté piktogramy, ktoré zobrazovali vrecia zrna a hlavy dobytka. Tak vyzerá dávna účtovná kniha. V Mezopotámii sa teda písalo na hlinené tabuľky, v starovekom Egypte predovšetkým na papyrus, v Číne zasa na pásy vyrobené z bambusu... Každá civilizácia si zvolila materiál, ktorý bol v mieste jej osídlenia najbežnejší a najdostupnejší. Zvolený materiál potom rozhodoval o nástrojoch, ktorými sa písalo, aj o podobe písma. Klinové písmo vyhovovalo hlineným tabuľkám, do kameňa sa najlepšie vytvárali hieroglyfy, ktoré v abstraktnejšej podobe prešli i na papyrus. Tenké a dlhé pruhy bambusu zrejme rozhodli o tom, že vo východných krajinách sa začalo písať do stĺpcov namiesto do riadkov. Kým v Egypte sa používal papyrus, Sumeri začali čoskoro zisťovať, že ich hlinené tabuľky nemusia byť najlepším riešením. Stačilo tabuľku rozbiť a informácia bola stratená. Papyrus však odolával nárazom bez najmenších problémy. Počas necelých dvoch tisícročí sa preto rozšíril nielen v Stredomorí, ale aj na Strednom východe. Pre grécko-latinský svet však aj tak nebol materiálom najvhodnejším. Papyrus rástol v Egypte a jeho doprava do Európy bola drahá. Navyše ponuka papyrusu nestačila pokryť dopyt. V Malej Ázii, presnejšie v Pergame, medzitým v 2. storočí pred naším letopočtom našla ľudská civilizácia ďalší materiál na uchovanie písma. Miestna knižnica sa už vtedy mohla smelo porovnávať s alexandrijskou, ibaže papyrusové zvitky tu podliehali skaze, a tak sa bohatstvo bibliotéky nezadržateľne zmenšovalo. A tak sa hľadalo nové riešenie. Spoločnosť tu disponovala vhodným materiálom kožou zvierat. Stačilo ju stiahnuť, odmastiť a zmäkčovať. Koža z Pergamu, ktorú nazývame pergamen, je pevná, dá sa na ňu písať z oboch strán a predovšetkým možno ju skladať, deliť na stránky, spojovať a zošívať do zbierok... Codex alebo zbierka mohla tak nahradiť volumen čiže zvitok. Razom bolo všetko iné. Ruky sa uvoľnili, časti textu bolo možné postupne označovať paginovať, čitateľ si mohol písať prvé poznámky. Zmenil sa celý spôsob čítania. Dovtedy sa čítalo iba panoramaticky, teraz sa oko mohlo voľne pohybovať a s ním aj myšlienky. A to je už predhistória dnešných kníh. Tento vývoj možno však pozorovať iba v západnom svete. V Číne sa od 3. storočia pred naším letopočtom používal celkom iný materiál papier. Vyrábal sa z vlákien kôry morušovníka, z ľanu, juty alebo z konope. Presný postup výroby sa starostlivo tají. Odhalili ho arabské výpravy v 8. storočí nášho letopočtu. Až do 12. storočia sa výroba papieru sústreďovala v rukách kresťanov. O storočie neskôr sa z malej talianskej dedinky Fabriano stalo európske hlavné mesto výroby papiera. A v roku 1348 bola konečne prvá papiereň otvorená aj vo Francúzsku v meste Troyes. Spoločenské zmeny si vynútili aj zrod nového média tlače. Prvé noviny v histórii nachádzame už koncom 16. storočia. Veľmi rýchlo sa k nim pridávajú najrôznejšie plagáty, vyhlášky, letáky... Tlačia sa prvé papierové peniaze. Iba v Paríži vyrábali papiernici v 17. storočí viac ako milión papierov denne. Dnes sa vo svete vyrába približne tristo miliónov ton papiera ročne. Vývoj však postupuje ďalej. Súčasný človek si nedokáže svet bez papiera predstaviť, no čas ukáže, ako to bude ďalej. Vyzerá to, ako by sa mal papier prestať používať dokonca aj pri výrobe kníh. Dôvodom nie je iba fakt, že ľudia čítajú menej ako kedysi. Nové počítačové technológie ich však zlákali natoľko, že pred obrazovkami počítača trávia hodiny a hodiny. A tak sa dnes ponúkajú knihy na CD-ROM. Ani tu sa však vývoj nekončí. Objavuje sa ďalšia novinka elektronická kniha. Jej výrobcovia sa však nechcú násilne odpútavať od zvyklostí starých pol tisícročia. Aj elektronická kniha pripomína klasickú knihu prinajmenšom svojimi rozmermi. Nikto nedokáže odhadnúť, čoho sa ľudstvo dočká v budúcich tisícročiach. Naši prapravnuci možno budú tiež čítavať s baterkou pod perinou. Alebo sa budú pozerať na knihy iba v múzeu. (buj)
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 19 |
| Atény | oblačno | 30 |
| Belehrad | dážď | 15 |
| Berlín | malá oblačnosť | 22 |
| Bratislava | dážď | 18 |
| Brusel | oblačno | 19 |
| Budapešť | dážď | 18 |
| Bukurešť | búrky | 19 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 25 |
| Helsinki | polojasno | 19 |
| Istanbul | prehánky | 27 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 17 |
| Kyjev | prehánky | 21 |
| Lisabon | oblačno | 28 |
| Londýn | malá oblačnosť | 25 |
| Madrid | malá oblačnosť | 32 |
| Miláno | malá oblačnosť | 29 |
| Moskva | malá oblačnosť | 18 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 17 |
| Paríž | polojasno | 25 |
| Praha | polooblačno | 20 |
| Rím | veľká oblačnosť | 28 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | veľká oblačnosť | 18 |
| Varšava | dážď | 19 |
| Viedeň | dážď | 19 |
| Záhreb | oblačno | 25 |
| Ženeva | malá oblačnosť | 25 |
PočasiePredpokladáme, že sa na našom území budú ťažkosti podmienené počasím znižovať, výraznejšie u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pre týchto ľudí je prevládajúci typ počasia pozitívny (vegetatívne oslabená klíma). Pretrvávajú ešte zdravotné problémy u osôb s ochoreniami pohybového systému, intenzívnejšie sú reumatické bolesti a bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšená je náchylnosť k depresii u psychicky labilných ľudí.Zajtra predpokladáme pozvoľný ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré pôsobí zväčša pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami by však nemali preceňovať svoje sily a vyhýbať sa nezvyklej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť miernym pocitom závratu a častejšími bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu. (zč)Dnes bude oblačno až zamračené a na mnohých miestach dážď. Najvyššia denná teplota 13 až 18, na juhu východného Slovenska okolo 20 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 6 stupňov. Vietor severných smerov 3 až 6, na juhozápade a v Košickej kotline cez deň 6 až 10 m/s.V piatok bude veľká, cez deň od severu postupne zmenšená oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 12 až 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 18 až 22 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6,13 a zapadne o 19,29 hod.Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 30. 8. 1999: Bratislava 99,95, Sliač 97,86, Košice 98,82, Poprad 93,57, za 31. 8. 1999: Bratislava 99,68, Sliač 97,59, Košice 98,54, Poprad 93,24.
|
|
|
