Daň z pridanej hodnoty
Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Prosím o vysvetlenie § 20 ods. 11 zákona o dani z pridanej hodnoty. - Ustanovenie § 20 ods. 11 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty priznáva nárok na odpočet dane na vstupe len v prípade, ak platiteľ dane vykonáva zdaniteľné plnenia v zahraničí. Ide o zdaniteľné plnenia, pri ktorých je miestom plnenia v zmysle § 6 cit. zákona zahraničie. Tieto zdaniteľné plnenia nepodliehajú dani, pretože dani podliehajú zdaniteľné plnenia v tuzemsku (§ 1 zákona). Napriek tomu však platiteľ dane má podľa § 20 ods. 11 zákona právo uplatniť odpočet dane na vstupe. Najčastejšími prípadmi, ktoré sa v praxi vyskytujú v súvislosti s týmto ustanovením, je vykonávanie stavebných prác na stavbách v zahraničí. Ak napr. stavebná firma vykonáva stavebné práce v zahraničí a na výkon týchto prác nakupuje v tuzemsku určitý materiál od platiteľa dane, to znamená za cenu s daňou, a tento materiál vyvezie a použije na stavbe v zahraničí, má podľa § 20 ods. 11 zákona nárok na odpočet vstupnej dane z nakúpeného materiálu. Zdaniteľné plnenia, ktorých miestom plnenia je zahraničie, sa uvádzajú v daňovom priznaní v riadku 15, a to práve na účely uplatnenia odpočtu dane na vstupe v zmysle § 20 ods. 11 zákona. Ustanovenie § 20 ods. 11 zákona ďalej uvádza, že nárok na odpočet dane má platiteľ dane v rozsahu, v akom by ho mal, keby išlo o zdaniteľné plnenia v tuzemsku. To znamená, že v prípade, ak platiteľ dane uskutočňuje súčasne aj nejaké zdaniteľné plnenia v tuzemsku oslobodené od dane podľa § 26 zákona, pri ktorých nie je nárok na odpočet dane, teda pri určení sumy odpočtu dane z celkovej dane na vstupe, postupuje podľa § 21 zákona, uvádza zdaniteľné plnenia v zahraničí do čitateľa aj do menovateľa koeficientu. Hodnotou koeficientu potom prenásobí celkovú daň na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Zjednodušene povedané, zdaniteľné plnenia vykonané v zahraničí majú v mechanizme dane z pridanej hodnoty rovnaký režim ako zdaniteľné plnenia uskutočnené v tuzemsku, pri ktorých je nárok na odpočet dane. V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že platiteľ dane si nemôže uplatňovať prostredníctvom daňového priznania dane z pridanej hodnoty sumu dane zaplatenú pri nákupe materiálu a tovaru v zahraničí od zahraničných dodávateľov. Materiál dovezený na Slovensko na účely opracovania (tzv. práca vo mzde) a opätovne vyvezený do krajiny pôvodu (myslím si, že ide o aktívny zušľachťovací styk) podlieha pri vývoze dani z pridanej hodnoty? - Colný zákon - zákon č. 180/1996 Z. z. - umožňuje, aby zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť do tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu a obchodnopolitickým opatreniam, prešiel v tuzemsku jednou alebo niekoľkými spracovateľskými operáciami. Ide o colný režim aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý je upravený v § 122 a nasl. colného zákona. Výkon týchto spracovateľských operácií pre zahraničnú osobu sa považuje podľa zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za vývoz služieb, ktoré sú oslobodené od dane. Vývoz služieb je upravený v § 38 cit. zákona. Oslobodenie od dane sa vzťahuje na vybratý okruh služieb, ktoré sú poskytnuté právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo prevádzkareň. Medzi vývoz služieb sú podľa § 38 ods. 1 písm. c) cit. zákona zaradené aj spracovateľské operácie v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku. To znamená, že zahraničnému odberateľovi sa fakturujú za cenu bez dane a uvádzajú sa v riadku 14 daňového priznania dane z pridanej hodnoty. V prípade neuplatnenia koeficientu odpočtu dane v príslušnom mesiaci je nevyhnutné podať aj dodatočné daňové priznanie, alebo stačí ročné vyrovnanie odpočtu dane? - Ak platiteľ dane uskutoční v zdaňovacom období zdaniteľné plnenia s nárokom na odpočet dane a súčasne zdaniteľné plnenia bez nároku na odpočet dane, je povinný pri výpočte odpočtu dane postupovať v príslušnom zdaňovacom období podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. To je povinnosť vyplývajúca zo zákona. Ak ju platiteľ dane nesplnil, to znamená, že napr. uplatnil nárok na odpočet dane v zdaňovacom období v plnej výške, hoci podľa zákona mal byť odpočet dane nižší, ako je celková daň na vstupe, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie podľa § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že jeho daňová povinnosť mala byť Po skončení kalendárneho roka platiteľ dane vykoná ročné vyúčtovanie odpočtu dane, kde bude zahrnuté aj zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa § 26 zákona č. 289/1995 Z. z., ktoré do riadneho daňového priznania nezahrnul, teda ročné vyúčtovanie odpočtu dane bude vypočítané správne, avšak platiteľ dane je povinný podať aj dodatočné daňové priznanie k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu. Započítavajú sa do obratu na účely zákonnej registrácie podľa § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty aj prijaté penále a pokuty? - Obrat, ktorého výška je rozhodná pre povinnosť registrácie podnikateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je definovaný v § 2 ods. 5 písm. e) cit. zákona. Je ním príjem alebo výnos za zdaniteľné plnenie. Dosiahnutie príjmu z penále alebo pokuty nie je dosiahnutím príjmu za zdaniteľné plnenie, pretože penále alebo pokuta nie sú zdaniteľným plnením. Zdaniteľné plnenia sú definované v § 2 ods. 1 a 2 cit. zákona ako dodanie tovaru, dodanie stavby, prevod alebo prechod nehnuteľností s výnimkou pozemkov, poskytnutie služby a poskytnutie rôznych práv. Do obratu sa započítavajú príjmy dosiahnuté z cien týchto plnení. Prijaté penále a pokuty nie sú príjmom započítavaným do obratu. Ing. Hana Štrbová
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 19 |
| Atény | oblačno | 30 |
| Belehrad | dážď | 15 |
| Berlín | malá oblačnosť | 22 |
| Bratislava | dážď | 18 |
| Brusel | oblačno | 19 |
| Budapešť | dážď | 18 |
| Bukurešť | búrky | 19 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 25 |
| Helsinki | polojasno | 19 |
| Istanbul | prehánky | 27 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 17 |
| Kyjev | prehánky | 21 |
| Lisabon | oblačno | 28 |
| Londýn | malá oblačnosť | 25 |
| Madrid | malá oblačnosť | 32 |
| Miláno | malá oblačnosť | 29 |
| Moskva | malá oblačnosť | 18 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 17 |
| Paríž | polojasno | 25 |
| Praha | polooblačno | 20 |
| Rím | veľká oblačnosť | 28 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | veľká oblačnosť | 18 |
| Varšava | dážď | 19 |
| Viedeň | dážď | 19 |
| Záhreb | oblačno | 25 |
| Ženeva | malá oblačnosť | 25 |
PočasiePredpokladáme, že sa na našom území budú ťažkosti podmienené počasím znižovať, výraznejšie u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pre týchto ľudí je prevládajúci typ počasia pozitívny (vegetatívne oslabená klíma). Pretrvávajú ešte zdravotné problémy u osôb s ochoreniami pohybového systému, intenzívnejšie sú reumatické bolesti a bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšená je náchylnosť k depresii u psychicky labilných ľudí.Zajtra predpokladáme pozvoľný ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré pôsobí zväčša pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami by však nemali preceňovať svoje sily a vyhýbať sa nezvyklej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť miernym pocitom závratu a častejšími bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu. (zč)Dnes bude oblačno až zamračené a na mnohých miestach dážď. Najvyššia denná teplota 13 až 18, na juhu východného Slovenska okolo 20 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 6 stupňov. Vietor severných smerov 3 až 6, na juhozápade a v Košickej kotline cez deň 6 až 10 m/s.V piatok bude veľká, cez deň od severu postupne zmenšená oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 12 až 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 18 až 22 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6,13 a zapadne o 19,29 hod.Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 30. 8. 1999: Bratislava 99,95, Sliač 97,86, Košice 98,82, Poprad 93,57, za 31. 8. 1999: Bratislava 99,68, Sliač 97,59, Košice 98,54, Poprad 93,24.
|
|
|
