Ekonomické rozdelenie Kosova?
Nejasná budúcnosť srbských štátnych podnikov v provincii
Jednou z množstva kosovských neznámych je otázka srbského štátneho a súkromného majetku v Kosove. Komu bude v budúcnosti patriť? V súčasnosti je situácia nejasná, priam chaotická. Keďže sa v rezolúcii OSN a vo všetkých dokumentoch uvádza, že Kosovo je súčasťou Juhoslávie, logika hovorí, že aj štátne podniky v Kosove by mali naďalej patriť Belehradu. Ibaže v teréne to dnes vôbec tak nevyzerá. Hádam najlepším príkladom je termoelektráreň Kosovo A, ktorá patrí štátnej spoločnosti Elektroprivreda Srbije (EPS). V termoelektrárni Kosovo A 20. júla obnovili výrobu elektrickej energie, ibaže podnik vlastným rozhodnutím začali spravovať mierové sily KFOR. Podľa belehradského denníka NIN nastúpilo prvý deň do práce asi 850 zamestnancov, z čoho 250 Srbov a dočasným správcom sa stal britský dôstojník. Hneď v prvom týždni však nealbánski robotníci prestali pod nátlakom chodiť do práce. Desiatku z nich údajne zavraždili albánsky extrémisti. Zároveň prebiehajú rozhovory medzi Belehradom na jednej a KFOR a civilnou misiou OSN na druhej strane o budúcnosti kosovských termoelektrární. Zatiaľ bez výsledku. Približne v tom istom čase na verejnosť prenikli aj informácie, že KFOR dokonca vyváža elektrický prúd do okolitých krajín. Mierové jednotky toto dementujú. Avšak, aj keby išlo o pravdivú informáciu, sama o sebe nehovorí o ničom. Podstatné je totiž, do koho pokladnice plynú zisky z kosovských elektrární. Od výsledku spomínaných rozhovorov pritom bude veľa závisieť. Scenár so zastrašovaním srbských robotníkov vidieť v podstate v celom Kosove, a preto doriešenie situácie v EPS môže byť modelovým príkladom. V súvislosti so zásahom KFOR v kosovských termoelektrárňach sa však objavila ďalšia teória o podstate celej krízy. V tlači prebehli špekulácie o rozdelení sektorov medzinárodných mierových jednotiek podľa ekonomických záujmov jednotlivých krajín. Nie je totiž tajomstvom, že Briti ešte pred vojnou prejavovali záujem o srbskú energetiku. Pred niekoľkými rokmi, keď sa zdalo, že sa Belehrad predsa odhodlá rozsiahlejšej privatizácii (predaj 49 percent akcií srbských telekomunikácií Talianom a Grékom), veľký záujem o EPS prejavoval British Power. Zaujímavé je, že keď sa začali rozhovory vedenia srbskej spoločnosti s nemeckými firmami, došlo koncom januára 1997 k výmene kompletného vedenia EPS, informuje belehradský denník Glas. Okrem toho britský Nat West prejavil záujem o srbský ropný priemysel. Talianske automobilky už dlhší čas spolupracujú so srbskou Zastavou. Pritom podľa šéfa Zastavy Milana Beka sú kľúče od továrne Zastavy v meste Peč, ktorá vyrába kamióny v spolupráci s talianskym Ivecom, už v rukách veliteľa talianskeho kontingentu v Kosove. Aj v tomto prípade srbskí zamestnanci opustili továreň. Podľa správ gréckej tlače francúzski vojaci odstránili zástupcov gréckeho kapitálu zo správnej rady ťažobného giganta Trepča. Ako spresňuje belehradský Glas, francúzske spoločnosti v rokoch 1996 - 1998 prejavovali intenzívny záujem o podniky zaoberajúce sa ťažbou, spracovaním a výrobou farebných kovov vrátane kosovsko-mitrovickej Trepče. Nakoniec, do nemeckej zóny Kosova sa dostal podnik na výrobu pneumatík Balkan v mestečku Suva Reka, ktorý dlhší čas spolupracoval s nemeckým Deutsche Continental. Rastislav Boldocký
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 19 |
| Atény | oblačno | 30 |
| Belehrad | dážď | 15 |
| Berlín | malá oblačnosť | 22 |
| Bratislava | dážď | 18 |
| Brusel | oblačno | 19 |
| Budapešť | dážď | 18 |
| Bukurešť | búrky | 19 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 25 |
| Helsinki | polojasno | 19 |
| Istanbul | prehánky | 27 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 17 |
| Kyjev | prehánky | 21 |
| Lisabon | oblačno | 28 |
| Londýn | malá oblačnosť | 25 |
| Madrid | malá oblačnosť | 32 |
| Miláno | malá oblačnosť | 29 |
| Moskva | malá oblačnosť | 18 |
| Oslo | veľká oblačnosť | 17 |
| Paríž | polojasno | 25 |
| Praha | polooblačno | 20 |
| Rím | veľká oblačnosť | 28 |
| Sofia | prehánky | 18 |
| Štokholm | veľká oblačnosť | 18 |
| Varšava | dážď | 19 |
| Viedeň | dážď | 19 |
| Záhreb | oblačno | 25 |
| Ženeva | malá oblačnosť | 25 |
PočasiePredpokladáme, že sa na našom území budú ťažkosti podmienené počasím znižovať, výraznejšie u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pre týchto ľudí je prevládajúci typ počasia pozitívny (vegetatívne oslabená klíma). Pretrvávajú ešte zdravotné problémy u osôb s ochoreniami pohybového systému, intenzívnejšie sú reumatické bolesti a bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšená je náchylnosť k depresii u psychicky labilných ľudí.Zajtra predpokladáme pozvoľný ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím, ktoré pôsobí zväčša pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami by však nemali preceňovať svoje sily a vyhýbať sa nezvyklej námahe a stresovým situáciám. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť miernym pocitom závratu a častejšími bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu. (zč)Dnes bude oblačno až zamračené a na mnohých miestach dážď. Najvyššia denná teplota 13 až 18, na juhu východného Slovenska okolo 20 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 6 stupňov. Vietor severných smerov 3 až 6, na juhozápade a v Košickej kotline cez deň 6 až 10 m/s.V piatok bude veľká, cez deň od severu postupne zmenšená oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 12 až 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 18 až 22 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6,13 a zapadne o 19,29 hod.Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 30. 8. 1999: Bratislava 99,95, Sliač 97,86, Košice 98,82, Poprad 93,57, za 31. 8. 1999: Bratislava 99,68, Sliač 97,59, Košice 98,54, Poprad 93,24.
|
|
|
