|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 2.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prekročí vláda svoj vlastný tieň?Daňové zmeny programu ozdravenia proti doterajšej filozofii Vláda a ministerstvo financií budú prežívať v najbližších týždňoch ťažké chvíle. Pripravili si ich sami, keď minulý týždeň vláda schválila program reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Na jednej strane totiž stojí snaha ministerstva ustavične sprísňovať výber daní, daňovo uznané položky odpočítateľné od základu dane škrtať a znižovať, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu, no uvedený program priamo počíta so zavedením takých legislatívnych zmien do zákonov, ktoré sú priamo v rozpore s doteraz uplatňovaným prístupom a má umožniť podnikom viaceré úľavy. Ak má byť tento projekt, ktorý je poslednou šancou vlády na uskutočnenie nevyhnutných ekonomických zmien úspešný, po prvé, treba začať s jeho realizáciou okamžite a po druhé, nesmú to byť iba kozmetické úpravy. Konkrétne v daňovej oblasti sa majú odpočítateľnou položkou od daňového základu stať neuspokojené časti pohľadávok veriteľov, konečne sa má čosi robiť s tvorbou rezerv a opravných položiek, odpisom nepoužiteľného majetku a do daňového základu by sa nemali započítavať ani výnosy z predaja aktív z konkurznej podstaty. Rovnako sa hovorí o potrebe vyňať spod daňovej povinnosti prevod nehnuteľnosti predajom záložným veriteľom či predaj nehnuteľnosti v rámci konkurzu a vyrovnania. To sú oblasti, na ktorých zdaňovaní, v snahe uspokojiť potreby príjmov štátneho rozpočtu doteraz štátna správa doslova lipla. Aj z veľkosti rozporu medzi doterajšou praxou a cieľmi ozdravenia vidno, že vláda, ak chce byť úspešná, musí doslova prekročiť svoj tieň a zmeniť filozofiu svojho pohľadu na podniky a podnikateľov. Verme, že to dokáže. Legislatívne turbulencie Doteraz kabinet M. Dzurindu prijal celý rad noviel daňových zákonov bez toho, aby mal jasno v stratégii a celkovom prístupe. Len preto, aby niečo robil. No až teraz, po schválení programu ozdravenia a strednodobej stratégie rozvoja SR môže pristúpiť k zmenám zákonov, ktoré budú mať dlhšie trvanie a zapadnú do celkového rámca reformy. Tu teda vidno, že doterajšie aktivity neboli vždy koordinované a zmysluplné z hľadiska perspektívy. Mali iba jeden cieľ: zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu. Dôkazom oprávnenosti tejto kritiky môže byť napríklad zákon o správe daní, ktorý minulý týždeň vyšiel v Zbierke zákonov. Podstatou jeho zmien bolo posilniť regresívne právomoci daňových úradov. No už vládou schválený materiál o ozdravení priamo počíta s viacerými zmenami v tomto zákone, ktoré si vyžiadajú ďalšiu novelizáciu. Viac analytiky Bez spomenutej zmeny prístupu k daňovej problematike dôsledná realizácia v programe popísaných cieľov nebude možná. Už by sme nemali byť svedkami takých správ, aké nedávno vydávali agentúry: daňová správy vymohla vyše 7,2 mld. Sk z celkového balíka 49 ml. Sk daňových nedoplatkov. Prinajmenšom by pred takouto formuláciou mala byť veta, ktorá povie, koľko nedoplatkov z celkového objemu spôsobila druhotná platobná neschopnosť podnikateľov a koľko fakt, že síce mali na účte peniaze, ale nechceli platiť dane. Veď mnohé podniky stoja pred rozhodnutím: ak zaplatí dane, nebude mať na prevádzku a padne, bude prepúšťať zamestnancov. Čo je teda lepšie? Či to nie je problém spôsobený druhotnou platobnou neschopnosťou? Okrem toho prestaňme sa klamať číslami o miliardách nedoplatkov a povedzme si už konečne, koľko z nich je vymožiteľných a koľko by mal štát odpísať... Dlhšie sa o tom hovorí, ale daňová správa sa ani pod jednou vládou doteraz k tomuto rozlíšeniu neodhodlala. Ak teda má byť správa dane v súlade s ohlásenými princípmi reštrukturalizácie, mala by posilniť svoju analytickú časť. Bude treba zmeniť motiváciu daňového úradu tak, aby sa stal signálnou organizáciou a mal záujem zachytiť problematický podnik prv než prenesie svoje problémy na iných, táto formulácia v materiáli je prísľubom, no ako vidno, bude ju treba rozšíriť a aj zrealizovať. Tento prístup je nevyhnutný aj pri pohľade na vývoj príjmov dane z príjmov právnických osôb za posledné roky (bližšie v grafe). Tá totiž svedčí o nízkej výkonnosti a finančnej vitalite podnikov. Súčasne dokazuje, že vláda už musela (nielen pre podniky, ale aj vo vlastnom pude sebazáchovy) urobiť radikálny rez a nemohla zostať na princípoch doterajšieho prístupu: každý rok sa znižoval predpis dane (pod rúškom ich investovania a prínosov v budúcnosti) a ani ten sa nesplnil (o prínose týchto investícií ani nehovoriac). Časový rozklad Lenže problémy nie sú rádovo miliónové, ale miliardové, ba niekoľko desiatok miliardové. Veď objem druhotnej platobnej neschopnosti sa odhaduje na 370 mld. korún. Z toho vidno, že pôjde časovo o náročný proces, pretože oddlženie podnikov jednorazovým odpísaním záväzkov je pre štát finančne nezvládnuteľné. Autori materiálu o reštrukturalizácii preto budú musieť hľadať vhodný pomer medzi oboma krajnosťami: aby štát uniesol bremeno odpisov a súčasne, aby sa podniky zbavovali záväzkov takým tempom, že sa budú môcť pohnúť z miesta. V tomto smere, žiaľ, zatiaľ chýba bližšia konkretizácia času a výšky odpisov. A treba ju určiť čo najskôr, pretože práve takéto dôležité detaily posúvajú inak dobrý a odvážny materiál o reštrukturalizácii z teoretickej do praktickej roviny. Peter Višváder - |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
