Mozgy mieria do cudziny
Komentuje Eleonóra Bujačková
Vedci bubnujú na poplach, obávajú sa, že úroveň vedy v najbližších rokoch upadne, pretože štát na ňu prispieva príliš málo. Najhoršie je, že z akadémie odchádzajú mladí odborníci. Únik mozgov bol vážnym problémom aj v minulosti. Ešte za čias bývalého Česko-Slovenska v rokoch 1948 - 1989 odišlo z republiky 580-tisíc ľudí, podľa odhadu pätina z nich mala vysokoškolské vzdelanie. Vyučenie kvalifikovaného robotníka stálo vtedy našu spoločnosť asi 50-tisíc korún, náklady na stredoškoláka boli asi 100-tisíc a na vysokoškoláka približne pol milióna korún. Vynásobením týchto súm počtom ľudí, ktorí v rôznych obdobiach z krajiny vycestovali, prídeme k astronomickým číslam. Odchody do zahraničia pokračujú aj dnes. Neporovnateľne lepšie pracovné podmienky a mnohonásobne vyššie platy vylákali stovky špičkových vedcov na prácu do zahraničných vedeckých ústavov a univerzít. Presné čísla neuvádzajú ani štatistiky. V poslednom období však ide predovšetkým o vnútorný únik mozgov. Pracovníci z vedeckej sféry čoraz častejšie prechádzajú do odvetvia bankovníctva, výpočtovej techniky a mnohých ďalších, kde sú neporovnateľne lepšie odmeňovaní. Znepokojujúce je, že odchádzajú predovšetkým mladí perspektívni bádatelia vo veku od 25 do 35 rokov. Veľká časť pracovníkov akadémie je teraz v preddôchodkovom veku. Absolventi vysokých škôl nemajú väčšinou záujem o prácu v akadémii. Príčina je nielen v odmeňovaní, ale aj v nedostatku peňazí na financovanie výskumu, na nákup vybavenia a literatúry, na nevyhnutné medzinárodné styky. Sumy zo štátneho rozpočtu stačia iba na platy a prevádzku budov. Bádateľské projekty sa hradia takmer výlučne z grantov. A tak sa netreba pozastaviť nad tým, keď vedec z akadémie privíta s nadšením ponuku čo i len krátkodobého pracovného pobytu v cudzine. Preto je nevyhnutné urýchlene prepojiť reťazec výskumných a vývojových činností na realizačnú sféru, ako aj zmenšenie rozdrobenosti výskumu a vývoja racionálnou integráciou organizácií a pracovísk v príbuzných smeroch. Uvažuje sa aj so zriadením nadrezortnej grantovej agentúry s príslušnými právomocami pri výbere projektových úloh výskumu a vývoja, ktoré financuje štátny Kým vo vyspelých krajinách sa v priemere na vedu a výskum vynakladá približne 0,7 % hrubého domáceho produktu, u nás je to necelých 0,40 %. Vedúca pozícia v získavaní mozgov patrí Spojeným štátom, ktorým sa podarilo získať už najmenej dva milióny ľudí. O tom, že je to výhodne, svedčí fakt, že v USA stojí vysokoškolská príprava špičkového odborníka v priemere 600-tisíc dolárov, na získanie nového odborníka však stačí vynaložiť od 35- do 55-tisíc dolárov. Z plejády získaných odborníkov je v súčasnosti asi polovica amerických nositeľov Nobelovej ceny. Samozrejme, nebolo by dobré, keby slovenskí vedci sedeli doma na svojich stoličkách a so svetovými poznatkami sa oneskorene oboznamovali len z odborných publikácií, ktoré sa im podarí niekde zohnať. Veď k nevyhnutnostiam súčasného vedca patrí poznávanie iných vedeckých pracovísk, odborné stáže v cudzine. Otázka je, či špičkoví pracovníci budú ochotní vracať sa a svoje vedomosti uplatňovať doma.
|
PočasiePostupne predpokladáme vyššiu dráždivosť počasia, ktorá podmieňuje prevládanie mierne zvýšeného výskytu bolestí hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu a dýchacích ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (napr. dýchavičnosti, prípadne astmatických záchvatov), ako aj slabo zníženej výkonnosti a koncentrácie. Predĺžený môže byť aj reakčný čas, čo môže mať za následok vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave.Zajtra zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí na juhozápade územia Slovenska.(zč)Dnes bude polojasno až oblačno, ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 23 až 27, vo výške 1500 m 15 stupňov Celzia. Juhovýchodný až južný vietor 4 až 8, na juhozápade a na horách 10 až 15, v nárazoch až okolo 20 m/s.V utorok bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo občasný dážď, ojedinele i búrky. V stredu polooblačno až oblačno a zrážky len ojedinele. Zrána v údoliach miestami hmla. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v stredu 15 až 11 stupňov. Najvyššia denná teplota 20 až 24, v stredu na juhu 26 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.38 a zapadne o 18.52 hod.| Amsterdam | prehánky | 20 |
| Atény | polojasno | 28 |
| Belehrad | polooblačno | 27 |
| Berlín | polojasno | 26 |
| Bratislava | oblačno | 25 |
| Brusel | búrky | 20 |
| Budapešť | polooblačno | 25 |
| Bukurešť | slnečno | 24 |
| Frankfurt | prehánky | 23 |
| Helsinki | polooblačno | 18 |
| Istanbul | slnečno | 25 |
| Kodaň | oblačno | 21 |
| Kyjev | polooblačno | 20 |
| Lisabon | polojasno | 22 |
| Londýn | dážď | 17 |
| Madrid | prehánky | 24 |
| Miláno | búrky | 23 |
| Moskva | slnečno | 16 |
| Oslo | prehánky | 17 |
| Paríž | prehánky | 22 |
| Praha | prehánky | 23 |
| Rím | búrky | 20 |
| Sofia | polojasno | 25 |
| Štokholm | oblačno | 16 |
| Varšava | oblačno | 22 |
| Viedeň | oblačno | 24 |
| Záhreb | búrky | 23 |
| Ženeva | búrky | 20 |
Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.TlakÚdaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 16. 9. 1999 Bratislava 99,42, Sliač 97,57, Košice 98,56, Poprad 93,14, za 17. 9. 1999: Bratislava 99,67, Sliač 97,54, Košice 98,50, Poprad 93,24, za 18. 9. 1999: Bratislava 99,55, Sliač 97,68, Košice 98,66, Poprad 93,40.
|
|
|
