Hospodársky denník
USD42,213 Sk
EUR43,845 Sk
CHF27,367 Sk
CZK1,204 Sk
  Pondelok  20.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nastal už čas návratov


Ľanu sa pod Tatrami vždy dobre darilo
V podhorskej oblasti Tatier sa dobre darilo ľanu. Už v roku 1860 založili fabriku na jeho spracovanie a výrobu ľanových výrobkov - Tatraľan Kežmarok. Dnes sa pod Tatrami ľanu pestuje menej a Tatraľan dnes už len tká a priadzu dováža z Česka alebo nakupuje od Likovo-textilných závodov v Revúcej. Ľanová pradiareň Likovo-textilných závodov v Holíči je odstavená. V Česku sa pestovaniu ľanu venuje viac pozornosti, a to i vďaka ľanárskemu združeniu. Na Slovensku, hoci ide o domácu surovinu, sa pestovaniu ľanu venuje veľmi málo pozornosti. Jeden z hlavných dôvodov je nedoriešená otázka financovania úrody. Ľan je možné vysievať do tej istej pôdy nanajvýš každé tri roky. Zdá sa však, že poľnohospodárom sa lepšie oplatí zatrávniť ornú pôdu, ako pestovať ľan vyžadujúci čistú pôdu. Ak sa trhá aj s burinou, jeho kvalita sa zhoršuje. Investície na jeden hektár sú 5000 Sk a na zatrávnenie ornej pôdy dostanú poľnohospodári 2000 Sk. Návrat k tradícii pestovania ľanu by pomohol nielen zlepšeniu podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj podhorských oblastí, ale rovnako lepšie využiť výrobné možnosti fabriky. Spolu s oživením tradície výroby ľanu sa hovorí o združení poľnohospodárov, výrobcov priadze a tkanín, ktorých ciele by boli podporené aj zo strany štátu. Zároveň sa však bude musieť doriešiť aj otázka financovania a kombinácie pestovaných plodín. Ide tu o oživenie tradičnej ľanárskej výroby, od ktorej sa v minulosti ustúpilo a dnes nie je napriek všetkej snahe dostatok finančných prostriedkov na nový rozbeh. Tatraľan bude môcť spracovať ľanovú byľ na vlákno a kúdeľ, ktorý sa následne dá spracovať na priadze do revúckej pradiarne. Výrobné kapacity Tatraľanu sú dostatočné. Hodnota výroby predstavuje ročne 350 - 400 mil. Sk a takmer všetko vyvážajú. Okrem textilu vyrábajú roletoviny, lehátkoviny, tkané koberce a iné technické tkaniny. Netkané textílie predstavujú dnes už samozrejmú súčasť materiálov používaných v stavebníctve. Za prvý polrok dosiahli absolútny objem predaja takmer 200 mil. Sk, čo znamená 24-percentné zvýšenie obratu. Hospodárenie za prvý polrok skončili s hrubým ziskom 272-tisíc Sk, pričom v rovnakom období vlani mali stratu takmer 9 mil. Sk. Napriek tomu na novú trepáreň sa prostriedky hľadajú ťažko, na oživenie ľanovej tradície pod Tatrami ešte ťažšie. Rudolfa Vallová

Počasie

Postupne predpokladáme vyššiu dráždivosť počasia, ktorá podmieňuje prevládanie mierne zvýšeného výskytu bolestí hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu a dýchacích ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (napr. dýchavičnosti, prípadne astmatických záchvatov), ako aj slabo zníženej výkonnosti a koncentrácie. Predĺžený môže byť aj reakčný čas, čo môže mať za následok vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave.Zajtra zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí na juhozápade územia Slovenska.(zč)

Dnes bude polojasno až oblačno, ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 23 až 27, vo výške 1500 m 15 stupňov Celzia. Juhovýchodný až južný vietor 4 až 8, na juhozápade a na horách 10 až 15, v nárazoch až okolo 20 m/s.V utorok bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo občasný dážď, ojedinele i búrky. V stredu polooblačno až oblačno a zrážky len ojedinele. Zrána v údoliach miestami hmla. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v stredu 15 až 11 stupňov. Najvyššia denná teplota 20 až 24, v stredu na juhu 26 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.38 a zapadne o 18.52 hod.

Amsterdamprehánky20
Aténypolojasno28
Belehradpolooblačno27
Berlínpolojasno26
Bratislavaoblačno25
Bruselbúrky20
Budapešťpolooblačno25
Bukurešťslnečno24
Frankfurtprehánky23
Helsinkipolooblačno18
Istanbulslnečno25
Kodaňoblačno21
Kyjevpolooblačno20
Lisabonpolojasno22
Londýndážď17
Madridprehánky24
Milánobúrky23
Moskvaslnečno16
Osloprehánky17
Parížprehánky22
Prahaprehánky23
Rímbúrky20
Sofiapolojasno25
Štokholmoblačno16
Varšavaoblačno22
Viedeňoblačno24
Záhrebbúrky23
Ženevabúrky20

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 16. 9. 1999 Bratislava 99,42, Sliač 97,57, Košice 98,56, Poprad 93,14, za 17. 9. 1999: Bratislava 99,67, Sliač 97,54, Košice 98,50, Poprad 93,24, za 18. 9. 1999: Bratislava 99,55, Sliač 97,68, Košice 98,66, Poprad 93,40.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.